SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 248/2015-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súduv Trnave a jeho rozsudkom č. k. 11 Co 267/2014-303 z 3. decembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Krajského   súdu   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   a   jeho   rozsudkom   č.   k.11 Co 267/2014-303 z 3. decembra 2014. Dátum odovzdania sťažnosti na poštovú prepravuje nečitateľný.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresnéhosúdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 26 C 6/2012-248 zo 4. marca 2014 bolazamietnutá   žaloba   sťažovateľa   ako   žalobcu   proti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„žalovaný 1“) a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „žalovaný 2“) o zaplatenie sumy100 000 € s prísl., resp. o určenie neúčinnosti právneho úkonu.

Rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   11   Co   267/2014-303   z   3.   decembra   2014   bolrozsudok okresného súdu potvrdený.

Podľa názoru sťažovateľa postupom všeobecných súdov a ich rozhodnutiami došlok porušeniu označených článkov ústavy a dohovoru.

Sťažovateľ   sa   domáhal   uloženia   povinnosti   žalovanému   1   zaplatiť   mu   100 000 €s prísl. Alternatívne   žiadal rozhodnúť tak, aby sa určilo, že právny úkon žalovaného 2adresovaný žalovanému 1, ktorým žalovaný 2 na konci januára 2010, resp. na začiatkufebruára 2010, poskytol 100 000 € v hotovosti žalovanému 1 s úmyslom zaplatiť nesplatenýpeňažný   záväzok   žalovaného   2   voči   žalovanému   1   z   titulu,   že   žalovaný   1   má   vočižalovanému   2 nárok   na náhradu 100 000   €, ktoré žalovaný 1 ako ručiteľ pri záväzkužalovaného 2 voči sťažovateľovi z titulu zmluvy o pôžičke zo 16. februára 2009 v spojenís notárskou zápisnicou sp. zn. N 40/2009 spísanou notárkou JUDr. Danielou Šikutovouzaplatil sťažovateľovi namiesto žalovaného 2, je voči sťažovateľovi právne neúčinný.

Podľa zhodného názoru okresného súdu a krajského súdu nárok sťažovateľa v rámciprimárneho   petitu   nie   je   dôvodný,   lebo   neuniesol   dôkazné   bremeno   tvrdenia,   že   sažalovaný 1   bezdôvodne   obohatil   na   jeho   úkor.   V   konaní   nebolo   sporné,   že   pôžičkaposkytnutá sťažovateľom žalovanému 2 bola do výšky 100 000 € zabezpečená ručenímžalovaného 1. Žalovaný 1 ako ručiteľ na výzvu sťažovateľa zaplatil dlh vo výške 100 000 €,čím mu vznikla pohľadávka voči žalovanému 2 (dlžníkovi) na náhradu toho, čo za nehoplnil sťažovateľovi (veriteľovi). Žalovaný 2 následne zaplatil žalovanému 100 000 €, ktoréžalovaný   1   prijal   na   základe   regresného   nároku   voči   žalovanému   2.   Preto   na   stranežalovaného 1 nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný 2 mu vrátil len to, čo zažalovaného 2 plnil. Uplatnený nárok neobstál ani ako nárok na náhradu škody. Sťažovateľnepreukázal ani to, že právny úkon žalovaného 2 bol urobený v úmysle ukrátiť sťažovateľaako veriteľa. Rovnako nepreukázal, že by tento úmysel bol žalovanému 1 známy.

Podľa presvedčenia sťažovateľa postup a závery všeobecných súdov sú v mnohýchzávažných ohľadoch neakceptovateľné a znamenajú porušenie označených práv. Námietkyvoči postupu a rozhodovaniu všeobecných súdov sú v sťažnosti podrobne uvedené.

Podľa zistenia ústavného súdu 23. februára 2015 podal sťažovateľ proti rozsudkukrajského   súdu   č.   k.   11   Co   267/2014-303   z   3.   decembra   2014   dovolanie.   Vyplýva   toz prípisu sudkyne okresného súdu z 8. apríla 2015, ktorým odpovedala na žiadosť ústavnéhosúdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súduposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Podľa zistenia ústavného súdu podal sťažovateľ proti rozsudku krajského súdu č. k.11 Co 267/2014-303 z 3. decembra 2014 dovolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené23.   februára   2015.   Právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   právam   sťažovateľa   podľaústavy a dohovoru má teraz preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolaciehokonania. Tým je zároveň v danom štádiu konania vylúčená právomoc ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2015