znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 248/2012-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2012 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti F., a. s., Česká republika, právne zastúpenej advokátom   Mgr.   M.   J.,   N.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 8 C 237/2010 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 237/2010 p o r u š i l základné právo spoločnosti F., a. s., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   8 C 237/2010 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti   F.,   a.   s.,   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   2   000 € (slovom   dvetisíc   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Bratislava   II   p o v i n n ý   vyplatiť   jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti F., a. s.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 396,61 € (slovom tristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatjeden centov), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. M. J., N., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 248/2012-7 z 10. júla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti F., a. s., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 237/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že «Podaním   zo   dňa   27.   10.   2008   uplatnil   navrhovateľ, obchodná spoločnosť F., a. s. svoje práva vyplývajúce z príslušných ustanovení súkromného práva na Okresnom súde Bratislava II (ďalej aj len ako „súd“).

Na výzvu súdu zaplatil navrhovateľ súdny poplatok za návrh vo výške 354,71 EUR. Okresný súd Bratislava II vydal v predmetnej veci dňa 4. 8. 2009 Platobný rozkaz, ktorým   zaviazal   odporcu   zaplatiť   navrhovateľovi   sumu   5.914.43   EUR   a   nahradil   trovy konania vo výške 354,71 EUR,   resp. trovy právneho zastúpenia vo výške 739,45 EUR, k rukám jeho právneho zástupcu.

Proti uvedenému platobnému rozkazu podal dňa 20. 8. 2009 odporca odpor, ktorý je podľa   názoru   navrhovateľa   v   merite   veci   neodôvodnený,   nakoľko   odporca   v   ňom nespochybňoval nárok navrhovateľa ako taký, poukazoval len na neúmernosť sadzby úroku z   omeškania   (čo   bolo   podstatou   nároku   navrhovateľa),   ktorý   však   bol   uplatnený   len v zákonom stanovenej výške.

Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť   mal   súd   odpor   ako   vecne   neodôvodnený odmietnuť,   no   na   miesto   toho   platobný   rozkaz   zrušil,   bez   toho   aby   do   dnešného   dňa akýmkoľvek spôsobom vo veci samej postúpil, aby nariadil termín súdneho pojednávania alebo vo veci rozhodol.

Uznesením zo dňa 5. 11. 2009 súd nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov,   proti   ktorému   sa   odporca   odvolal   dňa   11.   2.   2010   s   tým,   že   spis   bol   dňa 1. 4. 2010 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

V   tom   čase   sa   už   navrhovateľ   opakovane   domáhal   zjednania   nápravy,   a   to viacnásobným telefonickým dotazovaním a urgovaním veci na súde, napokon aj písomne, a to Urgenciou dňa 4. 5. 2009, následne Upozornením na prieťahy v roku 2010, na ktoré odpovedala podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava II, pani JUDr. K. F., podľa ktorej však sťažnosť na prieťahy nebola dôvodná. Naposledy boli prieťahy namietané podaním zo dňa   6.   7.   2011,   kde   bola   opätovne   skonštatovaná   niekoľkomesačná   neodôvodnená nečinnosť   súdu,   avšak   bez   akejkoľvek   reakcie   zo   strany   súdu,   resp.   bez   akéhokoľvek zlepšenia alebo postupu vo veci.

V tejto súvislosti už ani neuvádzam pravidelné telefonické dotazovanie, ktorým bolo vždy zistené len to, že vec sa nachádza u vyššieho súdneho úradníka alebo sudcu (ktorých sa vo veci vzhľadom na dlhé časové obdobie vystriedalo už niekoľko), no žiadny z nich nekonal.

Od poslednej sťažnosti na prieťahy v konaní z júla 2011 pritom uplynulo už ďalších viac ako päť (5) mesiacov.

Priložené listiny pritom jednoznačne preukazujú to, že základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, resp. právo na verejné prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo viacnásobne neodôvodnene porušené a súdne konanie je za posledný viac ako rok aj pol poznačené takmer sústavnými prieťahmi. Bez ohľadu na všeobecný rozmer porušenia   práv   navrhovateľa   uvedených   v   predchádzajúcej   vete,   konkrétne   čím   dlhšie prieťahy   trvajú,   tým   viacej   ohrozujú   navrhovateľovu   likviditu   a   jeho   podnikanie,   resp. zvyšujú riziko úspešnosti budúcej vymožiteľnosti jeho práv.

Súdne konanie je „vedené“ (ak sa o vedení konania dá vôbec hovoriť) nad akúkoľvek časovú únosnosť, nad obvykle akceptovateľný rámec.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   týmto   navrhuje,   aby   Ústavný   súd Slovenskej republiky vyhovel jeho sťažnosti a zároveň rozhodol nasledovne:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti F., a. s.(...), aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo Okresným súdom Bratislava II porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava II sa v konaní č. 32Ro/750/2009, resp. 8C/237/2010 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3.   Obchodnej   spoločnosti   F.,   a.   s.(...),   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR..., ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II je ďalej povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania, a to na účet advokáta, Mgr. M. J.(...) a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.».

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   2119/2012 z 21. septembra 2012 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 9. októbra 2012.

2.1 Predsedníčka okresného súdu uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala najmä, že:

„(...)   Z   prehľadu   procesných   úkonov   vypláva,   že   vo   veci   od   podania   návrhu na vydanie   platobného   rozkazu   až   do   22.   12.   2010   súd   konal   bez   prieťahov   a   úkony vykonával v primeraných časových lehotách.

Spis bol pridelený dňa 12. 10. 2010, po prevode do registra C zákonnému sudcovi Mgr. R. P. pod sp. zn. 8C/237/2010. Spis bol dňa 22. 12. 2010 predložený vyššou súdnou úradníčkou sudcovi za účelom vytýčenia termínu pojednávania.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že od tohto dátumu sudca vo veci nekonal. Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní sťažnosti.“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedníčky okresného súdu zaujal toto stanovisko:

„(...) týmto ako právny zástupca spoločnosti oznamujem, že na ústnom pojednávaní v predmetnej veci netrvám.

S   poukazom   na   Vyjadrenie   predsedníčky   okresného   súdu   JUDr.   D.   B.   zo   dňa 21. 9. 2012,   ako   aj   z(...)   prehľadu   procesných   úkonov   v   predmetnej   veci   je   zrejmé,   že po prevode spisu do registra C zákonnému sudcovi Mgr. R. P. (dňa 12. 10. 2010) a jeho následného predloženia vyššou súdnou úradníčkou sudcovi za účelom vytýčenia nového termínu   pojednávania   (dňa   22.   12.   2010)   sudca   v   uvedenej   veci   od 22. 12. 2010 preukázateľne   a   neodôvodnene   nekoná,   čo   predstavuje   porušenie   základných   práv   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 237/2010:

Dňa 29. októbra 2008 sťažovateľka podala na okresnom súde proti F. B., zastúpenej riaditeľom   Ing.   M.   V.   (ďalej   len   „odporca“),   návrh   na vydanie   platobného   rozkazu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 178 178 Sk s príslušenstvom.

Dňa 11. mája 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok za podanie návrhu.

Dňa 28. mája 2009 sťažovateľka požiadala okresný súd, aby vo veci konal, a zároveň oznámila, že zaplatila súdny poplatok.

Dňa 7. júla 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby predložila fotokópiu dokladu o úhrade poplatku.

Dňa 27. júla 2009 bol zložený súdny poplatok. Dňa 4. augusta 2009 okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi, aby sťažovateľke   zaplatil   sumu   5   914,43   €   a   nahradil   trovy   konania   a   trovy   právneho zastúpenia.

Dňa 25. augusta 2009 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu. Dňa 4. septembra 2009 okresný súd vyzval odporcu na doloženie poverenia, ktorým preukáže, že podpísaná je oprávnená konať v mene štatutárneho orgánu odporcu (riaditeľa). Dňa 25. septembra 2009 odporca doložil požadované poverenie. Dňa 30. septembra 2009 okresný súd vyzval odporcu, aby zaplatil súdny poplatok za podanie odporu.

Dňa 3. novembra 2009 odporca   podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu upravujúcemu povinnosť uhradiť poplatok za podanie odporu.

Dňa   5.   novembra   2009   okresný   súd   uznesením   nepriznal   odporcovi   oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 10. novembra 2009 sa sťažovateľka vyjadrila k odporu podanému odporcom. Dňa 11. februára 2010 odporca podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým mu okresný súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 9. apríla 2010 bol spis s opravným prostriedkom predložený odvolaciemu súdu. Dňa   31.   augusta   2010   odvolací   súd   uznesením   potvrdil   napadnuté   uznesenie okresného súdu.

Dňa   30.   septembra   2010   bol   spis   aj   s   uznesením   odvolacieho   súdu   vrátený okresnému súdu.

Dňa 5. novembra 2010 odporca zaplatil súdny poplatok. Dňa 10. decembra 2010 bol spis prevedený do oddelenia Občianskoprávne veci a bol pridelený na prerokovanie a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi.

Dňa   11.   júla   2011   sťažovateľka   vyzvala   okresný   súd   na   odstránenie   prieťahov v konaní.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 237/2010 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia), nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní   k zbytočným   prieťahom.   Dĺžka   napadnutého   konania   teda   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľky, hoci sťažovateľka riadne a včas neuhradila súdny poplatok.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   opakovane   bezdôvodne   nečinný,   a to konkrétne od 29. októbra 2008 do 11. mája 2009 (sedem mesiacov) a od 30. septembra 2010 do 21. septembra 2012 (dva roky). Uvedená absolútna nečinnosť okresného súdu nie je ničím   ospravedlniteľná,   pretože   počas   viac   ako   dvoch   rokov   a siedmich   mesiacov   súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať za zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné. Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, pričom poukázala najmä na to, že „čím dlhšie prieťahy trvajú, tým viacej ohrozujú navrhovateľovu likviditu   a jeho podnikanie,   resp.   zvyšujú   riziko úspešnosti budúcej vymožiteľnosti jeho práv“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky   považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   spísanie   ústavnej   sťažnosti z 9. decembra   2011,   spísanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu z 9. októbra   2012).   Za   dva   úkony   vykonané v roku   2011   patrí   odmena   v sume   dvakrát po 123,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,41 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2012 patrí odmena v sume 127,16 € a režijný paušál v sume 7,63 €, preto trovy právneho zastúpenia pre sťažovateľku predstavujú sumu 396,61 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkou rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012