znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 248/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. S., bytom Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., so sídlom B., namietajúcu porušenie jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v Žiline   sp.   zn.   23   Co 128/05 z 24. augusta 2005 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 6 C 153/02 z 18. októbra 2004, a takto

r o z h o d o l   :

Sťažnosť Ing. M. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e   :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra 2005   doručená   sťažnosť   Ing.   M.   S.,   bytom   Ž.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. J. B., so sídlom B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods.   1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Co 128/05 z 24. augusta 2005 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 C 153/02 z 18. októbra 2004.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza,   že   na   základe   kúpnej   zmluvy   sa   stal   výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Ž., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. 223 ako dom súp. č. 318 na parcele č. 1328 a pozemok parcelné č. 1328 - zastavané plochy o výmere 265 m2 (ďalej len „dotknuté nehnuteľnosti“). Okresný súd   uznesením   z 27.   mája   2002   zakázal   sťažovateľovi   nakladať   z dotknutými nehnuteľnosťami,   pričom   krajský   súd   odvolanie   sťažovateľa   proti   tomuto   uzneseniu odmietol.

Okresný   súd   rozsudkom   sp.   zn.   6   C   153/02   z 18.   októbra   2004   určil,   že bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností sú Ing. Ľ. Ď. a E. Ď.. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 23 Co 128/05 z 24. augusta 2005 rozsudok okresného súdu potvrdil. Z kópie rozsudku krajského súdu priloženej sťažovateľom k sťažnosti vyplýva, že krajský súd   pripustil   proti   rozsudku   okresného   súdu   dovolanie   s odôvodnením,   že   po   právnej stránke   ide   o rozhodnutie   zásadného   významu   (§   238   ods.   3   Občianskeho   súdneho poriadku).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ dovolanie nepodal. Sťažovateľ v tejto súvislosti zastáva názor, že nepodanie dovolania v jeho prípade netvorí prekážku podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) k tomu, aby podal ústavnú sťažnosť, čo odôvodňuje   tým,   že   „.. nenamietam   vecnú   správnosť   vyššie   uvedeného   právoplatného rozhodnutia krajského súdu... a nedomáham sa preskúmania jeho odôvodnenia z pohľadu vecnej   stránky,   ale   touto   sťažnosťou   namietam   porušenie   mojich   základných   práv, chránených Ústavou Slovenskej republiky – pričom tvrdím, že táto ústavná sťažnosť svojím významom podstatne presahuje moje vlastné záujmy...“. Sťažovateľ ďalej v tejto súvislosti uvádza „Som presvedčený..., že tento záujem verejnosti a všeobecný záujem na právnej istote, ktorá zahŕňa dôveru v právo, predovšetkým v ochranu nadobudnutých práv, osobitne majetkových   (vlastníckych)   práv   –   je   záujmom,   ktorému   pred   všeobecne   ustanovenou podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti ustanovenou v § 53 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z., v platnom znení – je v tomto prípade slušné dať prednosť a vzhľadom na okolnosti,   za ktorých došlo k porušeniu mojich základných práv ma výnimočne ospravedlniť z nevyužitia podania mimoriadneho opravného prostriedku na všeobecný – Najvyšší súd SR (ktorý je svojím vyššie uvedeným rozhodnutím na veci zainteresovaný).“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej prijal nasledovný nález:

„a) Namietané základné právo vlastniť majetok a nakladať s ním podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 23 Co 128/05 z 24. 08. 2005 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 6 C 153/02 z 18. 10. 2004 porušené bolo.

b)   Zrušuje   rozsudok   Krajského   súdu   v Žiline   č.   k.   23   Co   128/05   z 24.   08.   2005 a rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 6 C 153/02 z 18. 10. 2004.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je právomoc ústavného súdu subsidiárna; to znamená, že ústavný   súd   poskytuje fyzickej   osobe   alebo právnickej   osobe   ochranu   základných   práv a slobôd vtedy, ak im túto ochranu neposkytne všeobecný súd.

Z obsahu sťažnosti a z predloženého rozsudku krajského súdu vyplýva, že v danom prípade   sťažovateľ   nevyčerpal   všetky   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže nepodal dovolanie   proti   namietanému   rozsudku   krajského   súdu,   a to   napriek   tomu,   že   odvolací (krajský) súd vo svojom rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že tento výrok krajský súd oprel o § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Ústavou   daná   právomoc   ústavného   súdu   neumožňuje ústavnému   súdu   nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom, alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Na tomto základe ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri predbežnom prerokovaní uznesením pre nedostatok právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2005