znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 248/04

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   februára   2006 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla prerokoval sťažnosť I. K. K., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 961/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. K. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 961/96   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bardejov p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C 961/96 konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. K. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bardejov   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Bardejov   j e   p o v i n n ý   I.   K.   K.   uhradiť   trovy   právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. P., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára 2004 doručená sťažnosť I. K. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal, že postupom   Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn.   4   C   961/96   bolo   porušené   jeho   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Ústavný súd uznesením z 2. februára 2005 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

«Okresný   súd   v Bardejove,   ako   štátny   mocenský   orgán,   oprávnený   rozhodovať o spravodlivosti, prijal odo mňa ešte dňa 11. XI. 1996 súdny návrh o nároky súvisiace so skončením pracovného pomeru. V podstate tu išlo o náležitosti obligátnej povahy, na ktoré je zo zákona právny nárok, takže očakával som, že bude o nich týmto kompetentným súdom aj promptne rozhodnuté. No, žiaľ, od tejto doby už prešlo viac ako 7 rokov a konečný výsledok súdov je vlastne v nedohľadne, napriek tomu, že ide v súhrne o veľmi jednoduchú a banálnu vec, o ktorej bardejovský súd mohol rozhodnúť takpovediac na „počkanie“. On síce sporadicky od počiatku sporu robil a aj robí zdanlivé úkony, ale mnohé z nich mi pripadajú celkom zbytočné a dokonca podľa súdneho spisu sú tam aj také, ktoré podľa mňa výslovne odporujú právnemu poriadku nášho štátu. V tomto súdnom spise sa nachádza aj viac, ako je treba, súdnych rozhodnutí – iba uznesení, ale chýba tam to najdôležitejšie, a to verdikt   súdu   vo   veci   samej,   namiesto   neúčelnej   a neplodnej   agendy,   ktorú   tam   súd, predstieraním, že niečo robí, bezvýznamne zhromažďuje. Tento spor je na Okresnom súde v Bardejove   vedený   pod   č.   k.   4   C   961/96   a podľa   môjho   úsudku   mohol   byť   v pohode ukončený s právoplatným účinkom prinajhoršom do konca roka 1997. Veď tu nebolo vôbec potrebné zo strany súdu vykonávať žiadne zložitejšie a náročnejšie procedúry, ako napr. dokazovanie, včítane konfrontácie, zložitá právna kvalifikácia a pod.. Pritom pripomínam, že na tomto stave ja nenesiem vinu tým, že som voči medzitýmnym a formálnym uzneseniam súdu využíval dostupné opravné prostriedky. Preto si myslím, že vzniklé prieťahy v tomto konaní,   včítane   nežiaduceho   stavu,   že   vec   nebola   prejednaná   ani   v primeranej   lehote s finálnym produktom – rozsudkom, má na svedomí iba prvostupňový bardejovský súd.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „rozhodol takto:

1. Vyslovuje, že základné právo I. K. K. podľa čl. 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 961/96 porušené bolo.

2.   Prikazuje   Okresnému   súdu   v   Bardejove,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 961/96 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Priznáva I. K. K. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 tis. Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún) ktoré mu je Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Ukladá   Okresnému   súdu   v Bardejove   povinnosť   uhradiť   I.   K.   K.   trovy   tohto konania vo výške 8 800,- Sk (slovom osemtisícosemsto korún slovenských), ktoré mu budú vyplatené v hotovosti, resp. poštovou poukážkou do 15-tich dní od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia, ktoré sú adekvátne nároku na právne zastupovanie pred ústavným súdom   advokátom,   resp.   iným   kvalifikovaným   právnikom,   ktorého   si   musel   sťažovateľ v tomto konaní o ústavnej sťažnosti pred ním nahradiť v dôsledku finančnej núdze sám“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Na výzvu ústavného súdu z 24. marca 2004 predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení   sp.   zn.   Spr.   251/04   zo   4.   augusta   2004   uviedol   nasledovnú   chronológiu procesných úkonov od podania návrhu na začatie konania:

„Sťažovateľ svoj žalobu doručil dňa 11. 11. 1996 a po jej doručení boli vykonané tieto, v chronologickej postupnosti uvedené, úkony:

-18. 11. 1996 výzva adresovaná žalobcovi (vz. 4a O. s. p.) na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby a doručenie žaloby žalovanej strane na vyjadrenie sa v zmysle § 114 ods. 2 písm. a) O. s. p.

-18.   4.   1997   uznesenie,   ktorým   súd   zastavuje   konanie   pre   nezaplatenie   súdneho poplatku žalobcom

-23.   5.   1997   odvolanie   žalobcu   proti   uzneseniu   o zastavení   konania   spojené so žiadosťou o oslobodenie od súdneho poplatku

-28.   5.   1997   uznesenie,   ktorým   súd   priznáva   žalobcovi   oslobodenie   od   súdnych poplatkov

-13.   6.   1997   odvolanie   sťažovateľa   proti   uzneseniu,   ktorým   mu   bolo   priznané oslobodenie od súdnych poplatkov s tým, že pre nemoc dôvody svojho odvolania doručí neskôr

-26. 1. 1998 výzva adresovaná sťažovateľovi doplniť jeho odvolanie tak, aby malo náležitosti uvedené v § 205 O. s. p. s upozornením, že ak tak neurobí, môže odvolací súd odvolacie konanie pre tento nedostatok zastaviť

-30. 1. 1998 oznámenie sťažovateľa, že svoje odvolanie berie späť

-24. 2. 1998 predloženie spisu Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní

-30.   4.   1998   uznesenie   Krajského   súdu   v   Prešove,   ktorým   odvolacie   konanie, v dôsledku jeho späťvzatia zastavuje

-5. 6. 1998 vrátenie spisu prvostupňovému súdu

-15. 6. 1998 pokyn na doručenie druhostupňového rozhodnutia účastníkom konania

-24. 7. 1998 nariadenie termínu pojednávania na deň 10. 8. 1998

-10. 8. 1998 pojednávanie, odročené na neurčito pre neprítomnosť oboch účastníkov konania, pričom ani jeden z nich svoju neúčasť neospravedlnil

-18. 8. 1998 nariadenie termínu pojednávania na deň 8. 9. 1998

-8. 9. 1998 pojednávanie, odročené na neurčito pre neprítomnosť žalovaného, ktorý svoju neúčasť telefonicky ospravedlnil

-20. 5. 1999 uznesenie, ktorým súd zrušuje svoje uznesenie zo dňa 18. 4. 1997

-9. 6. 1999 odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu zo dňa 20. 5. 1999

-16. 6. 1999 predloženie spisu Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o tomto odvolaní

-31.   8.   1999   uznesenie   Krajského   súdu   v Prešove,   ktorým   odvolanie   sťažovateľa odmieta s tým, že nie je osobou oprávnenou podať odvolanie

-28. 9. 1999 vrátenie spisu prvostupňovému súdu

-30. 9. 1999 pokyn na doručenie druhostupňového rozhodnutia účastníkom konania a pokyn na pripojenie spisu tohto súdu sp. zn. 4 C 451/96

-z toho istého dňa úradný záznam kancelárie, podľa ktorého spis sp. zn. 4 C 451/96 nemožno pripojiť, lebo sa nachádza na Krajskom súde v Prešove na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa

-20. 10. 1999 úradný záznam kancelárie, podľa ktorého spis sp. zn. 4 C 451/96 nebol doposiaľ vrátený

-2. 11. 1999 dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa

31. 8. 1999

-17. 11. 1999 žiadosť Krajskej prokuratúry v Prešove o zapožičanie spisu

-19. 11. 1999 odpoveď pre Krajskú prokuratúru v Prešove, podľa ktorej spis zatiaľ nie je možné zapožičať, lebo sťažovateľ podal dovolanie a spis bude predložený NS SR

-z toho istého dňa je výzva adresovaná sťažovateľovi na doplnenie dovolania tak, aby malo   náležitosti   podľa   §   241   O.   s.   p.,   aby   bol   zastúpený   advokátom   alebo komerčným právnikom

-26. 1. 2000 odpoveď sťažovateľa, ktorý žiada ustanovenie právneho zástupcu

-7. 2. 2000 žiadosť Generálnej prokuratúry SR o zapožičanie spisu

-3. 2. 2003 výzva adresovaná sťažovateľovi uviesť jeho osobné a majetkové pomery

-11. 2. 2003 reakcia sťažovateľa na výzvu

-19. 2. 2003 výzva súdu adresovaná sťažovateľovi na doplnenie jeho stanoviska

-28. 3. 2003 urgencia súdu adresovaná sťažovateľovi doplniť jeho údaje o osobných a majetkových pomeroch

-4. 6. 2003 výzva adresovaná sťažovateľovi, či jeho nemoc, o ktorej sa súd dozvedel z iných konaní mu bráni v konaní pred súdom

-27. 6. 2003 urgencia adresovaná sťažovateľovi na splnenie výzvy zo dňa 4. 6. 2003

-29. 7. 2003 reakcia sťažovateľa na urgenciu súdu

-19. 9. 2003 predloženie spisu Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O. s. p. o vylúčení vec vybavujúceho sudcu z konania a rozhodovania

-8.   10.   2003   uznesenie   Krajského   súdu   v Prešove,   ktorým   je   sudca   vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci

-17. 10. 2003 vrátenie spisu prvostupňovému súdu

-22. 10. 2003 pokyn na doručenie druhostupňového rozhodnutia sťažovateľovi

-4. 11. 2003 pridelenie spisu inému sudcovi

-13.   11.   2003   výzva   adresovaná   sťažovateľovi   na   oznámenie   jeho   osobných a majetkových pomerov

-24. 11. 2003 reakcia sťažovateľa

-30. 12. 2003 uznesenie, ktorým, súd priznáva sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovuje mu pre odvolacie konanie právneho zástupcu

-21. 1. 2004 odvolanie sťažovateľa proti tomuto uzneseniu

-26. 1. 2004 predloženie spisu Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o tomto odvolaní

-28.   5.   2004   uznesenie   Krajského   súdu   v Prešove,   ktorým   odmieta   odvolanie sťažovateľa

-1. 7. 2004 vrátenie spisu prvostupňovému súdu.“

Predseda   okresného   súdu   zároveň   uviedol,   že   okresný   súd   nekonal   v čase od 19. novembra 1999 do 3. februára 2003, tento prieťah však nepovažoval za zbytočný, «lebo   bol   vyvolaný   postojom   samotného   sťažovateľa   a okolnosťami   na   jeho   strane. Dňa 22. 1.   2000   totiž   sťažovateľ   k   rukám   predsedu   súdu   doručil   „Univerzálne ospravedlnenie“, podľa ktorého v dôsledku nemoci nie je v stave vybavovať termínovanú agendu   dochádzajúcu   zo   súdu   a ani   sa   zúčastňovať   súdnych   pojednávaní   so   žiadosťou oznámiť túto skutočnosť všetkým sudcom. Rešpektujúc tento stav na strane sťažovateľa súd nielen v tejto, ale aj v iných veciach, následne nekonal, lebo bolo dôvodné predpokladať, že vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa nie je spôsobilý riadne vykonávať svoje práva účastníka konania.»

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a   porušenia   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci a o čo ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka konania a c) postupu súdu.

a) Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy   právny   a   skutkový   stav   veci.   Ide   o   pracovnoprávny   spor   a   z   neho   vyplývajúci sťažovateľom uplatnený nárok na „odstupné, vernostné, príspevok na závodné stravovanie, náhradu   ujmy   v   dôsledku   neplnenia   zmluvného   záväzku,   a   uloženia   povinnosti   vydať potvrdenie o zamestnaní a pracovný posudok“.

Kumulácia   viacerých   nárokov   sťažovateľa   čiastočne   svedčí   o právnej,   ako   aj skutkovej zložitosti posudzovaného sporu. Avšak žiadna právna a skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť to, že viac než 9 rokov po začatí sporu nebol vynesený ani jeden rozsudok.

b) Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 4 C 961/96, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako také, ktoré zásadným spôsobom prispelo k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom.

Pri   posudzovaní   správania   sťažovateľa   v   konaní   o   predmetnej   veci   ústavný   súd poukazuje na pomerne vysokú aktivitu sťažovateľa pri uplatňovaní oprávnení daných mu procesnými   predpismi,   ktorých   výsledok   bol   častokrát   neúspešný   (nevyhovenie   jeho odvolaniam   na   druhostupňovom   súde),   ktorá   spolu   s   nedostatočnou   súčinnosťou sťažovateľa (oneskorené reagovanie na výzvy okresného súdu) značnou mierou prispela k predĺženiu konania.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočných prieťahom, bol postup okresného súdu v spore.

Doterajší priebeh konania ústavný súd posudzoval v troch relatívne samostatných etapách.

Prvá etapa,   t.   j.   od   začatia   konania   do   predloženia   spisu   odvolaciemu   súdu 24. februára   1998   na   rozhodnutie   o odvolaní   proti   uzneseniu   o zastavení   konania, je poznamenaná nečinnosťou okresného súdu, resp. jeho pomalým postupom, keď okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie jeho odvolania z 13. júna 1997 až po viac než 6 mesiacoch. Okresný súd nereagoval takisto včas, bez zbytočného prieťahu na nezaplatenie súdneho poplatku zo strany sťažovateľa.

V ďalšom období, teda od 5. júna 1998 do 3. februára 2003, sa uskutočnili dve pojednávania,   na   prvom   z nich   sa   sťažovateľ   nezúčastnil,   pričom   svoju   neúčasť neospravedlnil.

Táto etapa je poznamenaná aktivitou sťažovateľa smerujúcou k podávaniu opravných prostriedkov v podobe podania odvolania proti uzneseniu okresného súdu z 20. mája 1999 a dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. augusta 1999.

Okresný   súd   počnúc   19.   novembrom   1999   s výnimkou   žiadosti   adresovanej Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky o zapožičanie spisu nekonal až do 3. februára 2003. Okresný súd vo svojom vyjadrení zo 4. augusta 2004 poukázal na tzv. „Univerzálne ospravedlnenie“, podľa ktorého sa sťažovateľ nemohol zúčastňovať pojednávaní v dôsledku jeho práceneschopnosti.

Vyššie uvedené obdobie ústavný súd hodnotí ako obdobie poznačené zbytočnými prieťahmi, ktoré možno pripísať v prvom rade na vrub okresného súdu, čiastočne na vrub sťažovateľa.   Okresný   súd   mal   za   daných   okolností   vyzvať   sťažovateľa   na   predloženie dôkazu o jeho tvrdení za účelom zistenia, či ide o prekážku trvalejšej povahy, pre ktorú sa nemôže sťažovateľ zúčastniť pojednávaní, a konanie prípadne prerušiť. Okresný súd v tejto súvislosti vyzval sťažovateľa na oznámenie až 4. júna 2003.

Ústavný súd však zároveň pripomína, že sťažnosť podal sťažovateľ, ktorý je v konaní žalobcom, s ktorého procesným postavením je spojené také poskytovanie súčinnosti súdu, aké sa predpokladá u žalobcov (povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť).

V období od 3. februára 2003 až do dátumu rozhodovania ústavného súdu okresný súd konal v zásade plynulo.

Táto etapa konania je sčasti poznamenaná nedostatočnou súčinnosťou sťažovateľa pri reagovaní na výzvy okresného súdu.

Okresný súd 30. decembra 2003 uznesením priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd v Prešove uznesením 28. mája 2004 odmietol odvolanie sťažovateľa.

Vo veci sťažovateľa nebol dosiaľ vynesený ani jeden rozsudok.

Na základe uvedených kritérií ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosť a procesne chybný postup   okresného   súdu   sú   vo   svojom   súhrne zbytočnými   prieťahmi,   a preto   aj porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal v zmysle §   56   ods.   3   písm.   a) zákona   o ústavnom   súde   okresnému súdu,   aby vo veci sp. zn. 4 C 961/96 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   60   000   Sk z dôvodu   nemajetkovej   ujmy   „za   dlhodobé   trpké znášanie stavu právnej neistoty o meritórnom nerozhodnutí v mojej kauze, ktorá má okrem materiálneho aspektu, aj značný psychologický význam a dimenziu (...)“.

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   aj   zo   zásad spravodlivosti, ktoré v podobných veciach uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je predovšetkým zmiernenie ujmy v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania.

Vzhľadom   na   celkovú   dobu   konania   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C 961/96, berúc do úvahy podiel sťažovateľa na priebehu konania a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľa sprevádzanej pocitom právnej, ale aj   skutkovej   neistoty   vyvolanej stavom   pracovnoprávneho   sporu   trvajúceho   viac   než 9 rokov, ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   30 000   Sk   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

V zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania   úspešného   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred ústavným   súdom   advokátom.   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   úhradu   trov   konania 5 302 Sk za dva úkony právnej služby, ktoré považoval za účelne vynaložené trovy konania pred ústavným súdom, spolu s režijným paušálom za tieto úkony (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).