SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 247/2016-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Kuckom, Advokátskakancelária, Národná 7, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva nasúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súduŽilina v konaní vedenom pod sp. zn. D 1356/1995 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušeniesvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. D 1356/1995 (ďalej len „napadnutý postup“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je vedené dedičskékonanie sp. zn. D 1356/1995 po poručiteľke ⬛⬛⬛⬛, rod.,, naposledy bytom ⬛⬛⬛⬛, ktorá zomrela 15. 6..
3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 10 CoD 10/2014z 26. februára 2015 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. D 1356/1995-727 z 27. marca2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto zrušujúceho uzneseniakrajského súdu sa okrem iného uvádza, že nebolo«prihliadané na závet poručiteľky spísaný dňa 23.10.1990 formou notárskej zápisnice (č. l. 7). Napriek tomu, v aktuálne preskúmavanom rozhodnutí opäť chýba akákoľvek zmienka o predmetnom závete, vyporiadanie sa s jeho existenciou, jeho právnymi následkami... Naopak, okresný súd (súdny komisár) opakovane bez ďalšieho konštatoval (v záhlaví i v úvodnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu. Uvedené konštatovanie je nielen v priamom rozpore so skutkovým stavom prejednávanej veci, ale „prehliadanie“ závetu predstavuje aj porušenie § 226 O.s.p. o viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu.... Vzhľadom na predmetnú (značnú) nedôslednosť v postupe okresného súdu (i súdneho komisára) nebol opätovne (zhodne ako v odvolacom konaní sp. zn. 9CoD/111/2005) možný náležitý meritórny prieskum napadnutého rozhodnutia.».
4. V dedičskej veci vedenej okresným súdom sp. zn. D 1356/95 bol vydaný nálezústavného súdu č. k. I. ÚS 158/07-30 z 29. novembra 2007, v ktorom predovšetkýmvo vzťahu k dedičskému konaniu sp. zn. D 1356/95 bolo okrem iného vyslovené, že súdnykomisár nezabezpečil podklady na dedičské konanie tak, aby o dedičstve mohlo byťrozhodnuté v celom rozsahu. Vo veci vydal dve odlišné osvedčenia o dedičskej dohode.
5. Nálezom ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 3/09 bolo okrem iného konštatované, žezákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v dedičských konaniach vedených pod sp. zn.D 376/92 a sp. zn. D 1356/95 porušené bolo.
6. S poukazom na uznesenie krajského súdu z 26. februára 2015, v ktorom sa podľasťažovateľa okrem iného uvádza, že došlo k porušeniu § 226 Občianskeho súdnehoporiadku o viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu a ževzhľadom na nedôslednosť v postupe okresného súdu i súdneho komisára nebol opätovnemožný náležitý meritórny prieskum napadnutého rozhodnutia, sťažovateľ dôvodí, že jehoprávo na súdnu ochranu bolo porušené, a to s poukazom na kontext a obsah nálezovústavného súdu v tejto veci.
7. Sťažovateľ okrajovo uvádza, že ku dňu spísania ústavnej sťažnosti nedostal žiadnepredvolanie v tejto dedičskej veci zo strany okresného súdu a posledným písomnýmdokladom, ktorý mu bol doručený, je citované uznesenie krajského súdu, ktoré nadobudloprávoplatnosť 20. mája 2015.
8. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v dedičskej veci vedenej pod spis. zn. D 1356/1995 porušené bolo.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- €, ktorú čiastku je povinný vyplatiť sťažovateľovi Okresný súd Žilina v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.
Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 296,44 €, ktorú čiastku je povinný vyplatiť sťažovateľovi Okresný súd Žilina v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.“
II.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba aleboprávnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahomsa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôdnerozhoduje iný súd.
10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietanýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsťk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď prenedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením aleboiným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť pretomožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť pojej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,IV. ÚS 35/02).
III.
11. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 46ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v dedičskom konaní, ktoré má spočívať jednakv tom, že (i) okresný súd opakovane nerešpektoval právny názor nadriadeného krajskéhosúdu, čo potvrdil podľa názoru sťažovateľa aj ústavný súd, (ii) a taktiež, že po vrátení vecikrajským súdom na okresný súd tento vo veci nevykonal žiaden úkon.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
13. Ústavný súd v úvode uvádza, že si je vedomý záťaží, ktoré pociťuje sťažovateľpri dve desiatky rokov trvajúcom dedičskom konaní a opakovanom vracaní veci okresnémusúdu nadriadeným krajským súdom pre pochybenia okresného súdu. Deklarácii tejtovedomosti svedčí aj vydanie nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 3/09 v prospechsťažovateľa a nálezu sp. zn. I. ÚS 158/07 v prospech inej účastníčky dedičského konaniasp. zn. D 1356/95, oba nálezy v neprospech okresného súdu a jeho postupu v dedičskomkonaní sp. zn. D 1356/95.
14. Akokoľvek, sťažovateľ v prerokovávanej sťažnosti namieta neústavnosťnapadnutého postupu okresného súdu v dedičskom konaní a zásah do jeho ústavných právpodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré majú tkvieť v tom, že okresný súd nerešpektuje právnynázor nadriadeného krajského súdu v konaní, a vec sa preto opakovane dostala do štádiakonania pred okresným súdom. Ústavný súd na tomto mieste konštatuje, že sťažovateľnebrojí proti konkrétnemu právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu(typicky prieťahy v konaní), ale namieta samotný fakt, že konanie v jeho veci sa nachádzana okresnom súde v dôsledku opakovaného vracania veci zo strany krajského súdu prenerešpektovanie právneho názoru nadriadeného súdu. Samotný stav prebiehajúcehodedičského konania na súde prvého stupňa bez ďalšieho nemožno považovať (bez ohľaduna jeho opakované vracanie veci na konanie pred súd prvého stupňa nadriadeným súdom)za zásah do základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (note beneústavný súd poznamenáva, že by mohlo ísť maximálne o neefektívny postup okresnéhosúdu, čo by signalizovalo zásah do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy).
15. To, či okresný súd bude alebo nebude rešpektovať v prebiehajúcom konaní predním právny názor vyslovený druhostupňovým súdom, bude zrejmé až po vydanírozhodnutia vo veci. To, že takýto právny názor okresný súd nerešpektoval, v minulosti užkonštatoval krajský súd, pričom rozhodnutie okresného súdu vždy zrušil a vec vrátil naďalšie konanie, čiže ochranu sťažovateľovým procesným ústavným právam efektívneposkytol krajský súd.
16. Na vec sťažovateľa (na jeho námietky) sa dá však nahliadať aj z inej (inej nežústavný súd komunikoval v bodoch 14 a 15) perspektívy. V tomto štádiu konania predokresným súdom sa sťažovateľova sťažnosť môže materiálne javiť aj ako snaha o duplicitnékonštatovanie porušenia jeho procesných ústavných práv (aj zo strany krajského súdu ajústavného súdu), čo je z pohľadu konania pred ústavným súdom neprípustné (porov. čl. 127ústavy... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd,ako aj § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súdesťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov).
17. Pokiaľ sa teda (i) vec nachádza v živom konaní pred okresným súdom, (ii)pričom to, či okresný súd bude rešpektovať opakovane vyslovený právny názor krajskéhosúdu, bude zrejmé až po opätovnom rozhodnutí okresného súdu vo veci, je sťažnosťnapádajúca postup okresného súdu v prebiehajúcom konaní taktiež zjavne neopodstatnená,keďže k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v prebiehajúcom konanípred okresným súdom len samotným faktom prebiehajúceho konania dôjsť nemohlo.
17. Z druhej perspektívy, ak bola efektívne poskytnutá ochrana procesným ústavnýmprávam sťažovateľa zo strany krajského súdu, je z tohto pohľadu sťažovateľov návrh možnévnímať ako návrh na duplicitné konštatovanie porušenia jeho ústavných práv, čo je, ako užústavný súd uviedol, neprípustné.
18. Ďalej ústavný súd konštatuje, že ak sťažovateľ namieta, že po vrátení vecikrajským súdom na okresný súd tento vo veci nevykonal ku dňu podania sťažnostiústavnému súdu žiaden úkon, uvedené v spojení s dĺžkou dedičského konania i nálezomústavného súdu sp. zn. II. ÚS 3/09 signalizuje možné prieťahy v konaní okresného súdua (ako už ústavný súd v bode 14 uviedol) potenciálne zásah do základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V tomto smere všaksťažovateľ nenavrhol v petite (ani v odôvodnení) sťažnosti vyslovenie porušenia základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupomokresného súdu. Tým sú jeho námietky v tomto smere neopodstatnené.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd musel sťažovateľovu sťažnosťodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak z dôvodu zjavnejneopodstatnenosti, ako aj pre neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2016