znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 247/2014-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť I. P., zastúpeného advokátom JUDr.   Vladimírom   Zeleňákom,   Advokátska   kancelária,   Letná   47,   Košice,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 357/2010 (predtým Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 15 Nc 58/00) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2013 doručená sťažnosť I. P., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 357/2010 (predtým sp. zn. 15 Nc 58/00; ďalej aj „napadnuté konanie“).

V   sťažnosti   sťažovateľ   uviedol,   že   17.   mája   2000   podal   žalobu   na   bývalý Okresný súd   v   Pezinku.   Predmetom   žaloby   zo   strany   sťažovateľa,   ako   žalobcu   proti žalovanému   Okresný úrad Pezinok   bola žaloba o povinnosť doručiť uznesenie vydané v roku 1999 týkajúce sa p. č. 5237/1 a vložky p. k. v. č. 2172.

Sťažovateľ ďalej uviedol:„Od doručenia žaloby na súd, t. j. od 17. 05. 2000 až do 17. 12. 2010 sťažovateľ nemal žiadnu vedomosť o tom, že by miestne a vecne príslušný súd bol vo veci konal. Sťažovateľovi je známe, že medzitým došlo ex offo k zrušeniu pôvodného Okresného súdu Pezinok a k prechodu agendy k 1. 1. 2005 Okresný súd Bratislava III. a následne k 1. 1. 2008   k   prechodu   súdnictva   na   novozriadený   Okresný   súd   v   Pezinku,   v   zmysle inštrukcie MS SR č. 12460/2007-130 zo dňa 6. 12. 2007.

Až   dňa   29.   12.   2010   obdŕžal   sťažovateľ   z   Okresného   súdu   Pezinok   uznesenie č. 8 C 357/2010-10... zo 17. 12. 2010, ktorým ho súd vyzval, aby opravil /doplnil/ svoje podanie   zo   dňa   5.   5.   2000.   Toto   podanie   eviduje   sťažovateľ,   ako   prvý   úkon   súdu od doručenia žaloby na súd.

Sťažovateľ v súdom stanovenom termíne, listom zo dňa 03. 01. 2011 doplnil svoje podanie z 5. 5. 2000...

Podaním zo dňa 02. 02. 2011 sťažovateľ predložil k rukám predsedu Okresného súdu Pezinok, sťažnosť na postup súdu podľa § 62 a nasled. zák. č. 757/2004 Z. z. z dôvodu, že podľa   jemu   dostupných   informácií   súd   nekonal   vo   veci   od   podania   žaloby   na   súd až do 17. 12. 2010.

Dňa 21. 3. 2011 obdŕžal sťažovateľ z Okresného súdu Pezinok odpoveď na sťažnosti na   prieťahy   vo   viacerých   konaniach,   okrem   iného   aj   v   konaní   č.   8   C   857/2010 pod č. Spr. 2011/2011 zo dňa 01. 03. 2011...

Sťažovateľ následne obdŕžal z Okresného súdu Pezinok uznesenie č. 8 C 357/2010- 25... /pôvodne č. k. 15 Nc 58/00/ zo dňa 25. 02. 2011, ktorým ho súd opäť vyzval na opravu a doplnenie podania zo dňa 5. 5. 2000 v spojení s podaním zo dňa 03. 01. 2011.

Sťažovateľ v súdom stanovenom termíne, listom zo dňa 15. 03. 2011 doplnil svoje podania...

Na   sťažnosť   sťažovateľa   z   26.   04.   2011   reagoval   Okresný   súd   Pezinok   listom predsedu zn. Spr. 2011/2011 z 20. 05. 2011, ktorým vyhodnotil sťažnosť ako nedôvodnú... Dňa   20.   08.   2011   sťažovateľ   obdŕžal   z   Okresného   súd   Pezinok   uznesenie č. 8C/357/2010-62... /pôvodne č. k. 15 Nc 58/00/ zo dňa 28. 07. 2011, ktorým ho súd vyzval na opravu /doplnenie/ podania zo dňa 5. 5. 2000 v spojení s podaniami zo dňa 03. 01. 2011 a 15. 03. 2011.

Sťažovateľ v súdom stanovenom termíne, listom zo dňa 28. 08. 2011 svoje podania opäť doplnil...

Dňa   14.   11.   2011   obdŕžal   sťažovateľ   z   Okresného   súdu   Pezinok   predvolanie zo 07. 11. 2011, na pojednávanie vytýčené na deň 08. 12. 2011. Listom zo dňa 28. 11. 2011 sťažovateľ   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   ospravedlnil   z   dôvodu   liečebného   pobytu v Bardejove...

Dňa 8. decembra 2012 Okresný súd Pezinok vydal Rozsudok č. k. 8 C 357/2010-79..., ktorým   súd   návrh   sťažovateľa   o   náhradu   škody   zamietol.   Súd   konal   v   neprítomnosti sťažovateľa ako žalobcu hoci ten svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal o vytýčenie nového termínu pojednávania.

Proti rozsudku Okresného   súdu v Pezinku z 8.   decembra 2011   sťažovateľ podal odvolanie dňa 20. 1. 2012...

Sťažovateľ podal listom na predsedu Okresného súdu v Pezinku sťažnosť zo dňa 8. 11. 2012,   ktorou   požiadal   o   zistenie   či   neboli   spôsobené   prieťahy   v   konaní,   alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania. Zároveň žiadal o preverenie a o podanie informácie, z akého dôvodu sa na Okresnom súde Pezinok pod rovnakým číslom konania vedú dva rôzne spory medzi rovnakými účastníkmi konania...

Na túto sťažnosť zákonný súd sťažovateľovi vôbec neodpovedal. Následne podaním z 27. 09. 2013 sťažovateľ opakovane predložil sťažnosť k rukám predsedu Okresného súdu Pezinok podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z., ktorou požiadal   predsedu   Okresného   súdu   Pezinok   o   vybavenie   jeho   sťažnosti   s   dôrazom na zistenie, či v danej veci neboli spôsobené prieťahy v konaní, alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania...

Sťažovateľ konštatuje, že Okresný súd Pezinok na jeho sťažnosť tento krát odpovedal v zákonom stanovenej lehote podaním z 22. 10. 2013 pod spis. zn. Spr. 2116/2013... Uvedeným podaním Okresný súd Pezinok oznámil sťažovateľovi, že jeho sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú, s čím sa sťažovateľ nestotožňuje z nasledovných dôvodov. Právna   vec   do   dnešného   dňa   podľa   vedomosti   sťažovateľa,   nie   je   právoplatne skončená, hoci od podania žaloby uplynulo viac ako 13 kalendárnych rokov.

Za   podstatné   porušenie   svojich   práv   považuje   sťažovateľ   nečinnosť   pôvodného Okresného súdu v Pezinku od podania jeho žaloby zo dňa 5. 5. 2000 na súd do 17. 10. 2010, kedy ho prvý krát vyzval súd na opravu a doplnenie jeho podania z 5. 5. 2000.

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   nečinnosťou   pôvodného   Okresného   súdu   v   Pezinku od 17. 05. 2000 do 31. 12. 2004, kedy vec mala prejsť na Okresný súd Bratislava III, nečinnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   III   od   01.   01.   2005   do   31.   12.   2007,   ako   aj nečinnosťou   Okresného   súdu   Pezinok   od   01.   01.   2008   až   do   17.   12.   2010,   kedy   súd od 17. 05. 2000 urobil prvý úkon vôbec, v tomto konaní, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, upraveného v článku 48 odsek 2/ Ústavy SR a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, upravené v článku 6 odsek 1/ Dohovoru o úprave ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľ   hodnotí   ako   čiastočnú   nečinnosť   Okresného   súdu   v   Pezinku   aj po 17. 12. 2010   do   vydania   rozhodnutia   vo   veci   samej,   vzhľadom   na   spôsob   akým   súd opakovane vyzýval sťažovateľa na doplnenie jeho žaloby z 5. 5. 2000, hoci všetky tie úkony mohol urobiť naraz, keby postupoval podľa platných právnych predpisov /najmä § 114 O. s. p./.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 odsek 2/ Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní č. 8 C 357/2010 pôvodne vedenom pod č. k. 15 Nc 29/2000/, napadnutom žalobou zo dňa 5. 5. 2000, doručenou bývalému Okresnému súdu Pezinok dňa 17. 05. 2000 porušené bolo.

2. I. P. priznáva finančné zadosťučinenie 13.000 eur /slovom: Trinásť tisíc Eur/, ktoré mu Okresný súd Bratislava III a Okresný súd Pezinok je povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. I. P. priznáva úhradu trov konania vo výške 328 Eur, ktorú sumu Okresný súd Bratislava III a Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť na účet advokáta JUDr. Vladimíra Zeleňáka, do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia...“

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn. 8 C 357/2010 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 15 Nc 29/2000):

Dňa 17. mája 2000 bola okresnému súdu doručená žaloba. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 Nc 58/00.

Dňa 28. decembra 2002 úprava kancelárii: predložiť vec predsedovi Okresného súdu Pezinok. Vec dať do registra „S“.

Dňa 19. septembra 2003 nesúhlas s pridelením do registra „S“.(K   1.   máju   2005   zanikol   Okresný   súd   Pezinok.   Vec   bola   z   toho   titulu   zaslaná na rozhodovanie Okresnému súdu Bratislava III.)

Od 1.   januára 2008 bol   Okresný   súd   Pezinok   opäť zriadený. Z   Okresného   súdu Bratislava III bola vec opäť postúpená Okresnému súdu Pezinok.

Dňa   8.   decembra   2010   potvrdenie   Okresného   súdu   Pezinok:   Vec   bola   pridelená JUDr. K. a zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 357/2010.

Dňa 17. decembra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby „opravil svoje podanie doručené súdu 17. mája 2000“, pretože jeho podanie je neúplné.

Dňa 7. januára 2011 sťažovateľ doplnil žalobu.Dňa 7. februára 2011 sťažovateľ doručil sťažnosť na prieťahy v konaní.Dňa   25.   februára   2011   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   8   C   357/2010   vyzval sťažovateľa na opravu a doplnenie žaloby.

Dňa 17. marca 2011 sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu.Dňa 20. mája 2011 okresný súd požiadal Obvodný úrad v Senci (ďalej len „obvodný úrad“) o zaslanie spisového materiálu sp. zn. OÚP/2004/23-1/JD.

Dňa 27. mája 2011 obvodný úrad požiadal okresný súd o doplnenie údajov (o. i. údaje účastníka konania, ktorého sa rozhodnutie týka).

Dňa 27. júna 2011 okresný súd zaslal obvodnému úradu žiadané údaje.Dňa 12. júla 2011 Obvodný úrad v Senci zaslal okresnému súdu na vedomie, že jeho žiadosť postúpil Obvodnému pozemkovému úradu v Senci (ďalej aj „obvodný pozemkový úrad“).

Dňa 20. júla 2011 obvodný pozemkový úrad zaslal žiadané doklady. Dňa   28.   júla   2011   okresný   súd   uznesením   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie nedostatkov návrhu (sťažovateľ prevzal výzvu 20. augusta 2011).

Dňa 2. septembra 2011 sťažovateľ reagoval na výzvu.Dňa   23.   novembra   2011   Obvodný   pozemkový   úrad   v   Senci   doručil   vyjadrenie k žalobe   a   súčasne   oznámil,   že   sa   pojednávania   nariadeného   na   8.   december   2011 nezúčastní.

Dňa   7.   decembra   2011   sťažovateľ   oznámil,   že   až   do   21.   decembra   2011   je na liečebnom pobyte v Bardejove. Ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 8. december 2011.

Dňa 8. decembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní. Bol vyhlásený rozsudok. Okresný súd návrh sťažovateľa zamietol.

Dňa 24. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa. Dňa 20. februára 2012 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k odvolaniu v lehote 10 dní.

Dňa   2.   marca   2012   obvodný   pozemkový   úrad   doručil   vyjadrenie   k   odvolaniu sťažovateľa.

Dňa   7.   marca   2012   bol   spis   zaslaný   Krajskému   súdu   (ďalej   len   „krajský   súd“) v Bratislave, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 14 Co 111/2012.

Dňa   30.   septembra   2013   konajúci   sudca   upravil   kanceláriu   krajského   súdu,   aby na úradnej tabuli súdu oznámila, že vo veci bude vyhlásený rozsudok 22. októbra 2013. Dňa 2. októbra 2013 sťažovateľ doručil okresnému súdu sťažnosť na postup súdu podľa § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dňa 2. októbra 2013 úradný záznam: „nakoľko predmetný spis 8 C 357/2010 sa v súčasnosti nachádza na Krajskom súde v Bratislave, zákonnej sudkyni bude predložený na vybavenie až po vrátení spisu z Krajského súdu“.

Dňa   22.   októbra   2013   bola   spísaná   zápisnica   o   verejnom   vyhlásení   rozsudkom pred odvolacím súdom. Krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu. Účastníci neboli prítomní.

Dňa   14.   novembra   2013   bol   spis   doručený   okresnému   súdu   s   rozsudkom   č.   k. 14 Co 111/2012-93 z 22. októbra 2013 (sťažovateľovi bol rozsudok doručený 11. januára 2014).

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 357/2010 (predtým sp. zn. 15 Nc 58/00).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

1. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z   podania   sťažovateľa   vyplýva,   že   napadnuté   konanie   bolo   na   okresnom   súde skončené rozsudkom sp. zn. 8 C 357/2010 z 8. decembra 2012. Podľa zistenia ústavného súdu bolo napadnuté konanie na krajskom súde skončené rozsudkom č. k. 14 Co 111/2012-93 z 22. októbra 2013.

Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním z 18. decembra 2013 (ústavnému súdu bolo doručené 18. decembra 2013), t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde,   ktorý   sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti,   a   pretože   sťažovateľ   sa   v   predmetnej   veci domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   v   čase,   keď   v   označenom   konaní   pred   okresným   súdom   namietané porušenie   práva   už   netrvalo,   a   teda   bola   odstránená   jeho   právna   neistota,   ústavný   súd odmietol jeho sťažnosť v predmetnej veci pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014