znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 247/2013-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaniach vedených pod sp. zn. 36 Er 6880/2010, sp. zn. 36 Er 5536/2010, sp. zn. 36 Er 6881/2010, sp. zn. 36 Er 1105/2011, sp. zn. 36 Er   6882/2010, sp.   zn. 36   Er 590/2011,   sp.   zn. 36   Er   7272/2010, sp.   zn. 36 Er 4245/2010, sp. zn. 36 Er 169/2011, sp. zn. 36 Er 4644/2010, sp. zn. 36 Er 4243/2010, sp. zn. 36 Er 793/2011, sp. zn. 36 Er 1472/2011, sp. zn. 36 Er 7084/2010, sp. zn. 36 Er 5755/2010, sp. zn. 36 Er 4560/2010, sp. zn. 36 Er 940/2011, sp. zn. 36 Er 6885/2010, sp. zn. 37 Er 793/2011, sp. zn. 36 Er 168/2011, sp. zn. 36 Er 4642/2010, sp. zn. 36 Er 4250/2010, sp. zn. 36 Er 1395/2011, sp. zn. 36 Er 4241/2010, sp. zn. 36 Er 4561/2010, sp. zn. 36 Er 650/2011, sp. zn. 36 Er 6010/2010, sp. zn. 36 Er 4244/2010, sp. zn. 36 Er 7083/2010, sp. zn. 36 Er 4563/2010, sp. zn. 36 Er 4240/2010, sp. zn. 36 Er 4253/2010, sp. zn. 36 Er 1394/2011 a sp. zn. 36 Er 1877/2011, a takto r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4279/2012 až sp. zn. Rvp   4295/2012, sp. zn. Rvp   4297/2012 až sp. zn. Rvp   4310/2012 a sp. zn. Rvp 4312/2012 až sp. zn. Rvp 4314/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4279/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 36   Er   6880/2010,   sp.   zn.   36   Er   5536/2010,   sp.   zn.   36 Er 6881/2010,   sp.   zn.   36   Er 1105/2011, sp. zn. 36 Er 6882/2010, sp. zn. 36 Er 590/2011, sp. zn. 36 Er 7272/2010, sp. zn. 36 Er 4245/2010, sp. zn. 36 Er 169/2011, sp. zn. 36 Er 4644/2010, sp. zn. 36 Er 4243/2010, sp. zn. 36 Er 793/2011, sp. zn. 36 Er 1472/2011, sp. zn. 36 Er 7084/2010, sp. zn. 36 Er 5755/2010, sp. zn. 36 Er 4560/2010, sp. zn. 36 Er 940/2011, sp. zn. 36 Er 6885/2010, sp. zn. 37 Er 793/2011, sp. zn. 36 Er 168/2011, sp. zn. 36 Er 4642/2010, sp. zn. 36 Er 4250/2010, sp. zn. 36 Er 1395/2011, sp. zn. 36 Er 4241/2010, sp. zn. 36 Er 4561/2010, sp. zn. 36 Er 650/2011, sp. zn. 36 Er 6010/2010, sp. zn. 36 Er 4244/2010, sp. zn. 36 Er 7083/2010, sp. zn. 36 Er 4563/2010, sp. zn. 36 Er 4240/2010, sp. zn. 36 Er 4253/2010, sp. zn. 36 Er 1394/2011 a sp. zn. 36 Er 1877/2011 (ďalej aj „napadnuté konania“).

2. Zo   sťažností   vedených   ústavným   súdom   (s   takmer   identickým   obsahom, s rozdielom len v označení povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania vedené súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.)   osobitne   podanými návrhmi požiadala zvoleného súdneho exekútora o vykonanie   exekúcií.   Zvolený   súdny   exekútor   postupujúc   podľa   procesnej   úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a   doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný   súd   o   udelenie   poverení   na vykonanie   exekúcií,   o   ktorých   okresný   súd   podľa sťažovateľky doteraz nerozhodol.

Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku   a   uvádza: „V exekučnom   konaní...   je   založená   povinnosť   exekučného   súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní   od   doručenia   takejto   žiadosti   ak   je   exekučným   titulom   vykonateľné   rozhodnutie rozhodcovského súdu.“

3. Sťažovateľka uvádza: „Porušovateľ napriek tomu, že vec ním prejednávaná;

- nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti;

- si nevyžaduje takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu...;

do   dňa   spísania   tejto   sťažnosti   nerozhodol   o   žiadosti   o   udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie.“

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   v napadnutých   konaniach   je   okresný   súd neodôvodnene nečinný, resp. koná neefektívne, a preto podala 25. mája 2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   súdoch“)   predsedovi   okresného   súdu sťažnosti   na prieťahy   v   ňou   iniciovaných   exekučných   konaniach.   Sťažovateľka k sťažnostiam nepriložila označené sťažnosti adresované predsedovi okresného súdu.Sťažovateľka   uvádza   chronológiu   žiadostí   o informácie   o stave   konaní pred okresným súdom a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré podala od 2. júla 2009 (ďalej

23.   septembra   2009,   13.   novembra   2009   atď.),   a uvádza,   že „Porušovateľ   doposiaľ neuskutočnil žiadne účinné a efektívne riadiace opatrenia na odstránenie porušovania práv sťažovateľa a to napriek tomu, že sťažovateľ adresoval porušovateľovi rad žiadostí, výziev a sťažností.“.

Uvedeným   postupom   okresného   súdu   v napadnutých   konaniach   malo   podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

4. Sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   o jej   sťažnostiach   rozhodol   nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené   práva,   prikáže   okresnému   súdu,   aby   v nich   konal   bez   zbytočných   prieťahov, a zakáže   okresnému   súdu,   aby   pokračoval   v diskriminácii.   Sťažovateľka   sa   zároveň domáha, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

5. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).   V zmysle   § 112   ods. 1   OSP   v záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade   s citovaným   § 31a   zákona   o ústavnom   súde   možno   v konaní o sťažnosti   podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

6.   S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 4279/2012 až sp. zn. Rvp 4295/2012, sp. zn. Rvp 4297/2012 až sp. zn. Rvp 4310/2012 a sp. zn. Rvp 4312/2012 až sp. zn. Rvp 4314/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na totožnosť   v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,   uplatniac   citované   právne   normy,   tak   ako   to   je   uvedené   v bode   l   výroku   tohto uznesenia.

III.

7.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

10.   Podľa   §   50   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   k   sťažnosti   sa   pripojí   kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

11.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12.   Podľa   čl.   12   ods.   2   ústavy   základné   práva   a   slobody   sa   zaručujú   na   území Slovenskej   republiky   všetkým   bez   ohľadu   na   pohlavie,   rasu,   farbu   pleti,   jazyk,   vieru a náboženstvo,   politické   či   iné   zmýšľanie,   národný   alebo   sociálny   pôvod,   príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

14.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

17.   Podľa   čl.   14 dohovoru   užívanie   práv a slobôd   priznaných   týmto   dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,   farba   pleti,   jazyk,   náboženstvo,   politické   alebo   iné   zmýšľanie,   národnostný   alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

18.   Podľa   čl.   1 dodatkového   protokolu   každá   fyzická   alebo právnická   osoba   má právo pokojne užívať svoj   majetok.   Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku   s výnimkou verejného   záujmu   a   za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon   a   všeobecné   zásady medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné,   aby   upravili   užívanie   majetku   v   súlade   so   všeobecným   záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

19.   Podstatou   sťažností   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   nedôvodnou   nečinnosťou a neefektívnou   a nesústredenou   činnosťou   okresného   súdu   v exekučných   konaniach pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií boli porušené jej označené práva.

20.   O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých   namietal,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   preto možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

21. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

22. Ústavný súd po nahliadnutí do spisov okresného súdu v predmetných veciach zistil, že vo všetkých sťažovateľkou označených konaniach okresný súd rozhodol tak, že uzneseniami   zamietol   žiadosti   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia   na   vykonanie exekúcie.   Okresný   súd   vydal   uznesenie   o zamietnutí   žiadosti   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie vo veci vedenej pod sp. zn. 36 Er 6880/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 5536/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 6881/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 1105/2011 z 30. marca 2011, sp. zn. 36 Er 6882/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 590/2011 z 29. marca 2011, sp. zn. 36 Er 7272/2010 z 11. januára 2011, sp. zn. 36 Er 4245/2010 zo 6. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 169/2011 zo 4. februára 2011, sp. zn. 36 Er 4644/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 4243/2010 z 1. decembra 2010, sp. zn. 36 Er   793/2011   z   29.   marca   2011,   sp.   zn.   36   Er   1472/2011   z   5.   apríla   2011,   sp.   zn. 36 Er 7084/2010 z 10. januára 2011, sp. zn. 36 Er 5755/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 4560/2010 zo 6. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 940/2011 z 30. marca 2011, sp. zn. 36 Er 6885/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 37 Er 793/2011 z 5. apríla 2011, sp. zn. 36 Er 168/2011 zo 4. februára 2011, sp. zn. 36 Er 4642/2010 zo 6. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 4250/2010 zo 6. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 1395/2011 z 5. apríla 2011, sp. zn. 36 Er 4241/2010 z 1. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 4561/2010 z 2. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 650/2011 z 29. marca 2011, sp. zn. 36 Er 6010/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 4244/2010 zo 6. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 7083/2010 z 10. januára 2011, sp. zn. 36 Er 4563/2010 z 2. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 4240/2010 z 1. decembra 2010, sp. zn. 36 Er 4253/2010 z 8. októbra 2010, sp. zn. 36 Er 1394/2011 z 5. apríla 2011 a sp. zn. 36 Er 1877/2011 zo 6. júna 2011.

23. Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv z dôvodu, že podľa jej tvrdenia okresný súd „do dňa spísania sťažnosti nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie“. Z uvedeného však vyplýva, že sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila so svojimi sťažnosťami osobne podanými 2. mája 2012, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na všeobecnom súde, ktorý označila za účastníka konania, už netrvalo (rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli vydané ešte v roku 2010 a v roku 2011) a konanie o jej sťažnostiach pred ústavným súdom nebolo   spôsobilé   naplniť   účel   ochrany,   ktorú   ústavný   súd   poskytuje   vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03, II. ÚS 460/2012).

Navyše ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na vysoký počet exekučných konaní, ktoré sťažovateľka pred okresným súdom iniciovala (ide o stovky až tisíce exekučných konaní), nemožno dobu ich trvania vzhľadom na okolnosti veci považovať za zbytočné prieťahy v konaní.

24. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

25. Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a z   jej   argumentácie   vyplýva,   že   ich   porušenie   namieta   v   priamej   príčinnej   súvislosti (z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého postupu okresného súdu dospel k záveru, že   z tohto   postupu   nemožno   vyvodiť   nič,   čo   by   signalizovalo,   že   by   mohlo   dôjsť k neprípustnému   zásahu   do   označených   základných   práv   sťažovateľky.   Ústavný   súd vzhľadom   na   uvedené,   a preto,   že   dospel   k   záveru,   že   v   sťažnosťami   napadnutých konaniach   nie   sú   splnené   podmienky   na   vyslovenie   porušenia   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, konštatoval, že v týchto konaniach nemohlo postupom okresného súdu dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a ani k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti aj v týchto častiach pri predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

26. Po odmietnutí sťažností ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2013