znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 247/2010-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta prerokoval   prijatú   sťažnosť   spoločnosti   L.   –   T.,   spol. s r. o.,   T.,   zastúpenej   advokátom JUDr. P. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti L. – T., spol. s r. o., na zákonného sudcu zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 p o r u š e n é   n e b o l o.

2.   Základné   právo   spoločnosti   L.   –   T.,   spol. s r. o.,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 p o r u š e n é   b o l o.

3. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Spoločnosti L. – T., spol. s r. o., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Spoločnosti L. – T., spol. s r. o., p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 247/2010-9   z   13.   mája   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti L. – T., spol. s r. o., T. (ďalej len „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného porušenia   základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 9. mája 2005 okresnému súdu žalobu o splnenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie proti poisťovni K., a. s., B. Predmetné konanie je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 27 Cb 575/2005.

Posledným   úkonom   vo   veci   samej   zo   strany   okresného   súdu   bolo   pojednávanie 23. novembra 2007 a od toho času neboli vo veci zo strany okresného súdu vykonané žiadne úkony.

Sťažovateľka podala 16. novembra 2009 predsedovi   okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú dostala odpoveď od podpredsedu okresného súdu, v ktorej uznal, že sťažnosť je dôvodná a za spôsobené prieťahy sa sťažovateľke ospravedlnil. Vzhľadom na to, že práva sťažovateľky boli naďalej porušované, podala 5. marca 2010   opätovnú   sťažnosť   predsedovi   okresného   súdu   na   prieťahy   v   konaní,   na   ktorú odpovedala podpredsedníčka okresného súdu, ktorá tiež uznala opodstatnenosť sťažnosti a skonštatovala, že konanie je poznačené prieťahmi, ktoré sťažovateľke mali byť spôsobené predovšetkým   viacnásobným   prerozdeľovaním   spisov   v   oddelení   27   Cb   a   v   súlade s dodatkom   č.   5   k   rozvrhu   práce   na   rok   2010   bol   spis   pridelený   novému   zákonnému sudcovi, ktorý mal vo veci nariadiť termín pojednávania, čo sa však do podania sťažnosti ústavnému súdu nestalo.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo spoločnosti L. – T., spol. s r. o., nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. 27 Cb 575/2005 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod spis. zn. 27 Cb 575/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti L. – T., spol. s r. o. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume   3.320,-   Eur   (slovom   tritisíctristodvadsať   Eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Spoločnosti L. – T. spol. s r. o. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume   254,88   EUR   (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur   osemdesiatosem   centov),   ktoré   je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľa... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka JUDr. H. K. listom sp. zn. Spr. 3444/2010 zo 4. júna   2010   a   právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu okresného súdu listom zo 17. júna 2010.

Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   súhlasil   s upustením   od   ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, popísal prehľad procesných úkonov v predmetnom konaní a uviedol: „... Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah.....je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru, nakoľko v predmetnej veci došlo opakovane k zmene zákonného sudcu v súlade s rozvrhom práce tunajšieho súdu....

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahom, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahom v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške....“

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedol:„... nežiadame o ústne pojednávanie v predmetnej veci...... súčasný zákonný sudca prieťahy v predmetnej veci nezavinil, doterajšie neustále zmeny v rozvrhu práce OS BA I spôsobili prieťahy v konaní, a to zo strany súdu ako takého a nemožno ich nijako preniesť na účastníka konania....“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005:

- 9.   máj   2005   –   žaloba   o splnenie   povinnosti   poskytnúť   poistné   plnenie   v sume 7 750 974 Sk proti žalovanej,

- 9.   máj   2005   –   potvrdenie   o prijatí   žaloby   na   začatie   konania   vedeného   pod   sp.   zn. 27 Cb 575/2005,

- 16.   máj   2005   –   výzva   okresného   súdu   sťažovateľke   na   zaplatenie   súdneho   poplatku (prevzatá právnym zástupcom 19. mája 2005),

- 20.   máj   2005   –   oznámenie   sťažovateľky   k výzve   na   zaplatenie   súdneho   poplatku (vyčíslenie súdneho poplatku   v sume 387   545 Sk nie je dôvodné,   v občianskoprávnych veciach je max. 200 000 Sk),

- 18. júl 2005 – oznámenie okresného súdu sťažovateľke, že v žalobe ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, takže súdny poplatok v sume 387 545 Sk je oprávnený,

- 1. august 2005 – záznam o zaplatení súdneho poplatku,

- 12. september 2005 – výzva okresného súdu žalovanej na vyjadrenie sa k žalobe (prevzatá 20. septembra 2005),

- 23. september 2005 – žiadosť žalovanej o predĺženie lehoty na zaslanie vyjadrenia,

- 26. september 2005 – súhlas okresného súdu s predĺžením lehoty,

- 7. november 2005 – vyjadrenie žalovanej k žalobnému návrhu,

- 24. január 2006 – žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky o nariadenie pojednávania,

- 26. január 2006 – stanovisko právneho zástupcu sťažovateľky k vyjadreniu žalovanej,

- 30.   marec   2006   –   výzva   okresného   súdu   žalovanej   na   predloženie   originálu splnomocnenia,

- 5. apríl 2006 – výzva okresného súdu sťažovateľke na odstránenie vady žalobného návrhu,

- 21.   apríl   2006   –   zaslanie   odstránenia   vád   žalobného   návrhu   právnym   zástupcom sťažovateľky,

- 17. máj 2006 – nariadenie pojednávania na 21. september 2006,

- 21. september 2006 – pojednávanie, vypočutie právnych zástupcov účastníkov, odročenie na neurčito pre účely ďalšieho dokazovania,

- 27. september 2006 – doloženie adresy svedka žalovanou,

- 12.   január   2007   –   výzva   okresného   súdu   žalovanej   na   predloženie   adresy   svedka navrhnutého na vypočutie na pojednávaní konanom 21. septembra 2006,

- 2. február 2007 – doloženie adresy svedka žalovanou,

- 1.   marec   2007   –   výzva   okresného   súdu   sťažovateľke   na   doručenie   certifikátu   ISO a oznámenie, či navrhuje vykonať ďalšie dôkazy,

- 31. máj 2007 – doplnenie dôkazov sťažovateľkou v zmysle výzvy okresného súdu,

- 18. október 2007 – nariadenie pojednávania na 23. november 2007,

- 19. november 2007 – doplnenie dôkazov sťažovateľkou k vyčísleniu poistného plnenia z poistnej udalosti,

- 23. november 2007 – pojednávanie, vypočutie svedkov, odročenie na neurčito pre účely doručenia návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania v lehote 30 dní,

- 24.   január   2008   –   výzva   okresného   súdu   právnym   zástupcom   účastníkov,   či   im   boli doručené   protistranou   rovnopisy   listín   v zmysle   uznesenia   z pojednávania   konaného 23. novembra 2007,

- 25. február 2008 – vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej,

- 10. september 2008 – doplnenie dôkazov právnym zástupcom sťažovateľky,

- 22.   september   2008   –   vyjadrenie   právneho   zástupcu   sťažovateľky   k argumentácií žalovanej predloženej okresnému súdu na pojednávaní konanom 23. novembra 2007,

- 28. január 2009 – žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky o nariadenie pojednávania,

- 19. marec 2009 – oznámenie okresného súdu právnemu zástupcovi sťažovateľky o zmene zákonného sudcu,

- 16. november 2009 – sťažnosť právneho zástupcu   sťažovateľky predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní,

- 5.   marec   2010   –   opakovaná   sťažnosť   právneho   zástupcu   sťažovateľky   predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní,

- 21.   apríl   2010   –   výzva   okresného   súdu   účastníkom   konania   na   doplnenie   poistných podmienok,

- 4. máj 2010 – doloženie požadovaných dokumentov právnym zástupcom sťažovateľky,

- 9. máj 2010 – pridelenie veci novému zákonnému sudcovi,

- 28. máj 2010 – nariadenie pojednávania na 27. september 2010.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 o žalobe sťažovateľky o splnenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie došlo k namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

A.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   na   zákonného   sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy

Sťažovateľka namietané porušenie základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy odôvodnila vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu zo 17. júna 2010   tým,   že   prieťahy   v   označenom   konaní vznikli   zo   strany   okresného   súdu neustálymi zmenami zákonného sudcu v jeho rozvrhu práce, „počas 2,5 roka prieťahov sa v tejto veci sudca zmenil 3 x, súčasný je už pravdepodobne 5. sudca v tejto veci“.

Na základe výzvy ústavného súdu okresný súd v prílohe svojho vyjadrenia sp. zn. Spr. 3444/2010 zo 4. júna 2010 predložil aj rozvrhy práce okresného súdu za roky 2005 až 2010 a ich dodatky súvisiace s označenou vecou, z ktorých vyplýva:

- žalobný   návrh   sťažovateľky   podaný   okresnému   súdu   9.   mája   2005   bol   pridelený   na rozhodnutie JUDr. J. G.,

- dodatkom č. 11 k rozvrhu práce na rok 2005 č. Spr. 3760/04 z 28. novembra 2005 boli nevybavené veci oddelenia 27 Cb (t. j. aj vec vedená pod sp. zn. 27 Cb 575/2005) pridelené na konanie a rozhodnutie JUDr. G. P.,

- dodatkom č. 3 k rozvrhu práce na rok 2009 č. Spr. 3087/09 z 30. januára 2009 boli nevybavené veci oddelenia 27 Cb z dôvodu nerovnomerného zaťaženia sudcov pridelené na konanie a rozhodnutie JUDr. E. S.,

- dodatkom č. 3 k rozvrhu práce na rok 2010 č. Spr. 3052/2010 z 19. januára 2010 boli nevybavené veci oddelenia 27 Cb pre potreby rovnomerného zaťaženia sudcov obchodného úseku pridelené na konanie a rozhodnutie Mgr. A. U.,

-   dodatkom   č.   5   k   rozvrhu   práce   na   rok   2010   č.   Spr.   3155/2010   z   25.   februára   2010 z dôvodu   nerovnomernej   zaťaženosti   sudcov   občianskoprávneho   úseku   bola   vec   odňatá Mgr. A. U. a náhodným výberom pridelená Mgr. A. U.

Z uvedeného vyplýva, že v označenej veci konali štyria zákonní sudcovia v zmysle rozvrhov práce okresného súdu a ich dodatkov za roky 2005 až 2010.

Ústavný súd pri posúdení otázky, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 došlo k porušeniu základného práva na zákonného sudcu, nemohol   zohľadniť   v   prospech   sťažovateľky   ňou   uplatnenú   námietku,   pretože   zákonný sudca v napadnutej veci bol vždy ustanovený v súlade s rozvrhmi práce okresného súdu a ich dodatkov na roky 2005 až 2010.

Vzhľadom   na   uvedené   možno   postup   okresného   súdu   považovať   za   ústavne konformný (súladný) a z hľadiska zabezpečenia ochrany základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy za ústavne udržateľný a akceptovateľný.Uvedený dôvod bol základom pre rozhodnutie ústavného súdu, že základné právo sťažovateľky na zákonného sudcu zaručené v čl. 48 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 nebolo porušené, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

B.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 12 dohovoru

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   označeného občianskoprávneho konania je náhrada škody z ublíženia na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

a) Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o poskytnutí   poistného   plnenia   môže   v   danej   veci   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti súvisiaci   napr. s predkladaním   dokumentácie súvisiacej   s poistnou   udalosťou.   Doterajší zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   nemôže   pripísať   na   vrub   zložitosti prerokovávanej   veci.   Napokon   aj   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení poukázala na to, že predmetné konanie je poznačené prieťahmi objektívneho charakteru, pretože v predmetnej veci došlo opakovane k zmene zákonného sudcu v súlade s rozvrhom práce okresného súdu.

b) Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd nezistil žiadne závažné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľka prispela k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k prieťahom.

c)   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný najmä v období od 24.   januára   2008   (výzva   okresného   súdu   právnym   zástupcom   účastníkov   konania)   do

19. marca   2009   (oznámenie   okresného   súdu   sťažovateľke   o   zmene   zákonného   sudcu), t. j. 14 mesiacov a od 20. marca 2009 do 21. apríla 2010 (výzva okresného súdu účastníkom konania), t. j. 13 mesiacov.

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   ktoré   sú   vo   veci   poistného   plnenia z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Okresný súd teda počas viac ako 27 mesiacov vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa sťažovateľka ako navrhovateľka v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania sťažovateľky, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Obranu   okresného   súdu,   podľa   ktorého   prieťahy   boli   objektívneho   charakteru spôsobené   opakovanou   zmenou   zákonného   sudcu,   nebolo   možné   akceptovať.   V   tejto súvislosti ústavný súd už uviedol že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2, ale aj dohovor v čl. 6 ods. 1 zaväzuje predovšetkým všeobecné súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým   vykonanie   spravodlivosti   v   primeranej   lehote.   Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke   ústavný   súd   v bode   3   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 320 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj na predmet konania (povahu veci) považuje za primerané v sume 1 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca si uplatnil náhradu trov konania v sume 254,88 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

Sťažovateľke   vznikol   nárok   na úhradu   trov   konania za   tri   úkony   právnej   služby uskutočnené   v roku   2010   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia,   podanie   ústavnému   súdu a stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu)   v celkovej   sume   382,32   €   vrátane   režijného paušálu. Keďže právny zástupca sťažovateľky si uplatnil náhradu trov v sume 254,88 €, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2010