znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 247/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., H., vo veci namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   Krajským   súdom   v Prešove   pod sp. zn. 12 Co 89/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2009 osobne do podateľne doručená sťažnosť J. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 12 Co 89/2008. Zo sťažnosti   vyplýva,   že   rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   12   Co   89/2008-163 z 26. marca 2009 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“)   č.   k.   12   C   31/2008-135   z 9.   októbra   2008,   pričom   sťažovateľ   ako   žalobca   bol zaviazaný nahradiť žalovanému MUDr. D. S. (ďalej len „žalovaný“) trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastúpenia advokátom v sume 1 283,14 eur k rukám advokáta žalovaného JUDr. E. G. (ďalej len „advokát žalovaného“). V spise okresného súdu sp. zn. 12   C   31/2008   je   na   č. l. 123   založené   splnomocnenie,   ktorým   žalovaný   splnomocnil advokáta žalovaného výlučne len na zastupovanie v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 31/2008. V spise nie je zaevidované žiadne splnomocnenie na zastupovanie advokátom žalovaného v odvolacom konaní. Okrem toho trovy právneho zastúpenia vyčíslil advokát žalovaného vo vlastnom mene, nie teda žalovaný tak, ako to ustanovuje § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to priznanie trov právneho zastúpenia žalovanému   v odvolacom   konaní   je   v rozpore   s platnou   právnou   normou,   lebo   advokát žalovaného nie je účastníkom konania.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 12 Co 89/2008 s tým,   aby   bol   zrušený   rozsudok   krajského   súdu   z 26.   marca   2009   v časti,   ktorou   bola sťažovateľovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému v sume 1 283,14 eur. Napokon požaduje náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 223,46 eur.

Z rozsudku krajského súdu č. k. 12 Co 89/2008-163 z 26. marca 2009 vyplýva, že ním bol   potvrdený   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   12   C   31/2008-135   z 9.   októbra   2008 a sťažovateľ bol zaviazaný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 1 283,14 eur k rukám advokáta žalovaného. Podľa názoru krajského súdu o trovách odvolacieho konania bolo   rozhodnuté   podľa   §   224   ods.   1   v spojení   s   §   142   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku.   Neúspešný   sťažovateľ   je   povinný   nahradiť   žalovanému   trovy   odvolacieho konania.   Žalovaný   bol   zastúpený   advokátom   žalovaného,   ktorému   patrí   náhrada   za poskytovanú   právnu   pomoc,   a to   za   vyjadrenie   k odvolaniu   a za   účasť   na   odvolacom pojednávaní. Ďalej bolo potrebné priznať paušálnu náhradu a náhradu za pohonné látky. Rozsudok   krajského   súdu   bol   spolu   so   spisom   vrátený   okresnému   súdu   5.   mája   2009 a podľa rukou písanej poznámky bol doručený sťažovateľovi 20. mája 2009.

Zo   splnomocnenia   z 12.   júna   2008   podpísaného   žalovaným   vyplýva,   že „...týmto splnomocňujem JUDr. E. G., advokáta so sídlom v H., aby ma zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom o ochranu osobnosti č. k. 12 C 31/08 proti žalobcovi J. B., bytom H.“.

Z vyúčtovania trov konania sp. zn. 12 Co 89/2008 z 27. marca 2009 adresovaného a podaného   advokátom   žalovaného   krajskému   súdu   30.   marca   2009   (na   hlavičkovom papieri advokáta žalovaného) vyplýva, že „Vo veci navrhovateľa J. B., H. proti odporcovi MUDr. S. D., H. trovy konania činia:(...)“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Podstatou   sťažnosti   je   jednak   námietka,   že   náhrada   trov   právneho   zastúpenia v odvolacom   konaní   nemala   byť   žalovanému   priznaná,   keďže   právneho   zástupcu v odvolacom konaní vzhľadom na obsah splnomocnenia nemal, ale tiež okolnosť, že tieto trovy   nevyčíslil   žalovaný,   resp.   advokát   žalovaného   v mene   žalovaného   ako   účastníka konania, ale vo vlastnom mene.

Z textu splnomocnenia z 12. júna 2008 vyplýva, že žalovaný poveril svojím právnym zastupovaním vo veci   ochrany osobnosti proti sťažovateľovi advokáta žalovaného. Aby bolo jasné, o akú právnu vec presne ide, v texte splnomocnenia uviedol aj to, že súdny spor prebieha na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 31/2008. Text splnomocnenia preto v žiadnom prípade neprichodí vykladať tak, že splnomocnenie oprávňovalo advokáta žalovaného na zastupovanie žalovaného iba v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa.

Výklad   znenia   splnomocnenia,   ktorý   si   osvojil   sťažovateľ,   je   navyše   v   zrejmom rozpore   s ustanovením   §   25   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta, pričom plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Nemožno súhlasiť ani s druhou námietkou sťažovateľa. Z predloženého vyúčtovania trov   z 27.   marca   2009   je   jednoznačné,   že   ho   advokát   žalovaného   predkladá   vo   veci sťažovateľa   proti   žalovanému.   To   zároveň   znamená,   že   vyúčtovanie   trov   sa   týka   trov žalovaného ako účastníka konania.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009