znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 247/08-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa vo veci návrhu Ing. M. V., B., zastúpeného advokátom Mgr. J. V., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/131/07-K z 31. januára 2008 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/131/07-K z 31. januára 2008 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. II. ÚS 247/08–8 z 5. júna 2008 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie návrh Ing. M. V., B. (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/131/07-K z 31. januára 2008 podľa čl. 10 ods. 2 ústavného   zákona   č.   357/2004   Z. z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“) v spojení s § 73a a §73b zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ v návrhu okrem iného uviedol:

«Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   svojim rozhodnutím č. VP/131/07-K zo dňa 31. 01. 2008 (ďalej len „Rozhodnutie“) konštatoval, porušenie povinnosti navrhovateľa definovanej v čl. 7 ods. 1 UZ a uložil mu pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára a to vo výške 18.761,- Sk. Navrhovateľ uvedené Rozhodnutie výboru žiada preskúmať zo strany ústavného súdu z dôvodu pochybností o jeho zákonnosti a dôvodnosti z nasledujúcich dôvodov:

Navrhovateľ bol menovaný do funkcie predsedu dozornej rady spoločnosti S., š. p. v súlade   s   §   59   ods.   2   zákona   č.   307/2004   Z.   z.   v platnom   znení.   Podľa   uvedeného ustanovenia zamestnanec v štátnej službe nie je oprávnený zastávať funkcie v orgánoch obchodných   spoločností   pokiaľ   nie   je   do   takejto   funkcie   nominovaný   svojim zamestnávateľom. V prípade ak je do takejto funkcie nominovaný svojim zamestnávateľom, je   povinný   tieto   funkcie   zastávať   bezodplatne.   O uvedený   prípad   išlo   aj   pri   menovaní navrhovateľa do funkcie predsedu dozornej rady spoločnosti S., š. p. Navrhovateľ uvedenú funkciu   prijal   na   požiadavku   svojho   zamestnávateľa   Ministerstva   dopravy,   pôšt a telekomunikácií SR, pričom jeho pôsobenie v tejto funkcii ex lege nebolo odmeňované. Navrhovateľ, tiež splnil svoju povinnosť podľa čl. 7 UZ a do 30 dní odo dňa ustanovenia do uvedenej funkcie oznámil túto skutočnosť, pričom toto oznámenie odovzdal na osobnom úrade   Ministerstva   dopravy,   pôšt   a telekomunikácií   SR   (ďalej   len   „MDPaT   SR“).   Po obdržaní výzvy Odporcu o začatí konania pre porušenie čl. 7 UZ Navrhovateľ informoval Odporcu,   že oznámenie   podal na   osobnom   úrade v MDPaT   SR   a zároveň ho   opätovne doručil Odporcovi.

Odporca napriek uvedenej skutočnosti ako aj napriek skutočnosti, že Navrhovateľ vykonáva verejnú funkciu bezodplatne rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku Rozhodnutia. Navrhovateľ zastáva názor, že práve inštitút schvaľovania Rozhodnutia 3/5 väčšinou pléna Odporcu má smerovať k tomu, aby bola odstránená neprimeraná tvrdosť UZ v prípadoch, kedy sa uloženie sankcie jednoznačne míňa účelu zákona.

Navrhovateľ   sa   zároveň   domnieva,   že   regulácia   UZ   viaže   uloženie   sankcie   na existenciu platu za výkon verejnej funkcie tak, že sankcia sa určuje ako určitý násobok poskytovaného platu. Aj v prípade postupu podľa čl. 9 bol 16 sa predpokladá, že určitý plat za   výkon   funkcie   poskytovaný   je.   V prípade   navrhovateľa   však   plat   za   výkon   funkcie predsedu dozornej rady poskytovaný nebol a navrhovateľ funkciu vykonával bezodplatne. Z uvedeného dôvodu uloženie finančnej sankcie vo výške určenej v Rozhodnutí pôsobí na navrhovateľa neprimerane tvrdo.»

K návrhu   navrhovateľa   sa   vyjadril   predseda   výboru   G.   G.   podaním sp. zn. VP/131/07-K z 1. júla 2008, v ktorom okrem iného uviedol:

«Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia namieta, že   bol   do   uvedenej   verejnej   funkcie   predsedu   dozornej   rady   spoločnosti   S.,   š. p.   B. menovaný   svojim   zamestnávateľom   Ministerstvom   dopravy,   pôšt   a telekomunikácií Slovenskej   republiky   a   ako   štátny   zamestnanec   ju   vykonáva   bezplatne.   Predmetné oznámenie   podal   v   lehote   30   dní   na   osobnom   úrade   Ministerstva   dopravy,   pôšt telekomunikácií   Slovenskej   republiky   a   po   začatí   konania   i   Výboru   Národnej   rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií.

Ďalej spochybňuje, či bolo uznesenie výboru prijaté v súlade s čl. 9 ods. 9 ústavného zákona potrebnou 3/5 väčšinou prítomných členov výboru. Namieta tiež spôsobom určenia výšky pokuty podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona vo výške priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky a tvrdí, že jeho použitie je možné len ak je za výkon verejnej   funkcie   poskytovaný   určitý   plat.   Spôsob   určenia   pokuty   v   rozhodnutí   Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií podľa čl. 9 ods. 16 považuje za neprimerane tvrdý a žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť....

S   uvedeným   názorom   ako   účastník   konania   nesúhlasíme   a   tvrdíme,   že   Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:

1. k výhrade navrhovateľa, že predmetné oznámenie podal svojmu zamestnávateľovi uvádzame, že je nesporné, že verejný funkcionár nepoznal svoje povinnosti podľa čl. 7 ods. 1   ústavného   zákona   a   preto   došlo   k   porušeniu   uvedeného   ustanovenia   ústavného zákona. S poukazom na známu právnu zásadu „Ignorantia legis non excusat“ konštatujeme, že uvedená obrana nie je právne relevantná a nie je dôvodom pre zbavenie zodpovednosti verejného funkcionára za porušenie ústavného zákona;

2. i keď nám nie je známy dôvod pre pochybnosti o tom, či výbor prijal predmetné uznesenie o uložení sankcie potrebným počtom hlasov členov výboru konštatujeme opak, keď na návrh uloženia pokuty hlasovalo 13 poslancov z 13 prítomných poslancov; dôkaz:   výpis   zo   zápisnice   Výboru   NR   SR   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   z   31. 3. 2008   ku konaniuč.VP/131/07-K

3. rovnako právne irelevantné je tvrdenie navrhovateľa o nesprávnosti postupu pri uložení sankcie podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona; ústavný zákon počíta i s prípadmi, keď verejný funkcionár má nižší príjem ako je priemerná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky (vrátane nulového príjmu) a preto upravuje výšku sankcie práve vo výške, aká bola uložená verejnému funkcionárovi v tomto konaní. Uvedený plat bol o. i. ustálený i rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky pri preskúmavaní rozhodnutí v konaniach podľa čl. 10 ústavného zákona....

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky napadnuté   rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií č. VP/131/07-K z 31. januára 2008 potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.»

K stanovisku výboru sa vyjadril právny zástupca navrhovateľa listom z 24. júla 2007, v ktorom okrem iného uviedol:

«Navrhovateľ sa v celom rozsahu pridŕža svojho podania zo dňa 25. 04. 2008. Odporca   vo   svojom   vyjadrení   v rozpore   s návrhom   navrhovateľa   tvrdí,   že navrhovateľ   spochybnil   kvórum,   ktorým   bolo   prijatí   rozhodnutie   o uložení   sankcie navrhovateľovi. Uvedené tvrdenie nie je obsiahnuté v podaní navrhovateľa. Navrhovateľ poukázal, že práve inštitút schvaľovania uloženia sankcie výborom má zaručiť primeranú aplikáciu zákona č. 357/2004 Z. z. v platnom znení (ďalej len „UZ“).

Navrhovateľ   si   tiež   dovoľuje   poukázať,   že   z rozhodovacej   praxe   ústavného   súdu v obdobných   prípadoch   došlo   k potvrdeniu   sankcie   najmä   v prípadoch,   keď   sa   jednalo o výkon platnej funkcie, ale dĺžka výkonu funkcie bola kratšia ako to vyplýva z UZ.»

II.

Z obsahu   návrhu   a jeho   príloh,   z vyjadrenia   účastníkov   konania,   ako   aj   z obsahu predložených   listinných   dôkazov   obsiahnutých   v spise   týkajúcom   sa   konania   vedeného výborom   proti   navrhovateľovi   ústavný   súd   zistil   tento   skutkový   stav   relevantný   na posúdenie veci:

1. Navrhovateľ bol 1. novembra 2007 menovaný do funkcie predsedu dozornej rady spoločnosti S., š. p., B. (ďalej len „spoločnosť“).

2. Výbor na 13. schôdzi   v konaní vedenom pod sp. zn. VP/131/07-K uznesením č. 512   z 5.   decembra   2007   podľa   čl.   9   ods.   2   písm.   a)   ústavného   zákona   začal   proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov za   porušenie   povinnosti   podať   písomné   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona do 30 dní od ujatia sa výkonu verejnej funkcie, pretože navrhovateľ predmetné oznámenie dosiaľ nepodal (navrhovateľ bol menovaný do funkcie 1. novembra 2007 a oznámenie mal podať do 1. decembra 2007).

3.   Oznámenie   o začatí   konania   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia rozporu záujmov za porušenie povinnosti podať písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného   zákona   s uvedeným   uznesením   bolo   zaslané   navrhovateľovi   listom   predsedu výboru   zo 7.   decembra   2007,   prevzatým   20.   decembra   2007,   s výzvou,   aby   sa   k nemu navrhovateľ vyjadril.

4. Navrhovateľ sa k výzve vyjadril podaním z 21. decembra 2007, v ktorom výboru oznámil,   že   k zanedbaniu   povinnosti   došlo   nedopatrením   z neznalosti,   pretože   uvedené oznámenie podal u svojho zamestnávateľa, t. j. na osobnom úrade Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, čím považoval svoju povinnosť za splnenú.

5. Rozhodnutím sp. zn. VP/131/07-K z 31. januára 2008 (vyhotoveným 17. marca 2008) výbor konštatoval, že navrhovateľ ako verejný funkcionár (predseda dozornej rady spoločnosti) porušil povinnosť podať oznámenie v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie k 1.   decembru   2007,   za   čo   mu uložil   pokutu   v sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu verejného funkcionára, t. j. v sume 18 761 Sk.

Výška mesačného platu verejného funkcionára bola stanovená v súlade s čl. 9 ods. 16 ústavného   zákona   vo   výške   priemernej   nominálnej   mesačnej   mzdy   v hospodárstve Slovenskej   republiky   za   predchádzajúci   kalendárny   rok   (t. j.   rok   2006),   keďže   verejný funkcionár v tomto období ešte nevykonával uvedenú funkciu a, samozrejme, nepoberal za ňu ani mzdu na účely určenia výšky pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona. Výška pokuty bola uvedená v rozhodnutí v súlade s listom ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny č. 7677/07-11/1 zo 7. marca 2007.

6.   Rozhodnutie   výboru   sp.   zn.   VP/131/07-K   z 31.   januára   2008   (vyhotovené 17. marca 2008) bolo navrhovateľovi doručené 29. marca 2008.

III.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona. Na účely čl. 7 a čl. 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a čl. 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu člena výkonného výboru fondu. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákon verejný funkcionár je povinný do 30 odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné   alebo   nepravdivé   údaje   alebo   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 3 druhej vety ústavného zákona ak sa konanie začína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušnému podľa odseku 1 (t. j. výboru, pozn.), konanie je začaté dňom, keď orgán podľa odseku 1 urobil prvý úkon voči verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa   čl.   7 uviedol   neúplné alebo nepravdivé   údaje, rozhodnutie   obsahuje   výrok,   v ktorom   sa   uvedie,   v čom   je   konanie   alebo   opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie   o opravnom   prostriedku.   Rozhodnutie   obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

IV.

Navrhovateľ sa so svojím návrhom domáhal, aby ústavný súd preskúmal rozhodnutie výboru z dôvodu pochybností o jeho zákonnosti a dôvodnosti z dôvodov uvedených v jeho návrhu z 25. apríla 2008 doručenom ústavnému súdu 30. apríla 2008.

Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa o nesprávne vypočítanej výške uloženej pokuty ústavný   súd   po   preskúmaní   získanej   dokumentácie   dospel   k názoru,   že   výška   uloženej pokuty bola výborom vypočítaná správne, v súlade s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona.

Sťažovateľ   vo   svojom   návrhu   ďalej   uvádza,   že   si   svoju   povinnosť   odovzdať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona do 30 dní od ujatia sa výkonu verejnej funkcie   splnil   odovzdaním   tohto   oznámenia   u svojho   zamestnávateľa,   t. j.   na   osobnom úrade   Ministerstva   dopravy,   pôšt   a telekomunikácií   Slovenskej   republiky,   a po   doručení výzvy výboru zaslaním oznámenia aj jemu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   navrhovateľ   si   ako   verejný   funkcionár   odovzdaním oznámenia svojmu zamestnávateľovi, a nie výboru nesplnil svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ním uvedená obrana nie je právne relevantná a nie je dôvodom zbavenia sa zodpovednosti verejného funkcionára za porušenie ústavného zákona.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatuje,   že   po   preskúmaní rozhodnutia výboru sp. zn. VP/131/07-K z 31. januára 2007 nezistil žiadne dôvody na jeho zrušenie, a preto ho podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2008