znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 246/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   S.,   vo veci   namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Spr 0/109/2009, postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   3   S   6/2011   a   postupom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4211/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. S. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2013 doručená sťažnosť I. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1   Spr   0/109/2009,   postupom Krajského   súdu   v   Prešove   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   3   S   6/2011   a   postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4211/2013 (spolu ďalej aj „namietané konania“).

Sťažovateľka ako účastníčka namietaných konaní v sťažnosti doručenej ústavnému súdu   namieta   porušenie   svojho   označeného   základného   práva,   ku   ktorému   malo   dôjsť „nečinnosťou súdov a zbytočnými prieťahmi“ v označených konaniach.

Na   základe   sťažovateľkou   opísaného   skutkového   stavu,   ktorý   sa   vyznačuje nezrozumiteľnosťou a zmätočnosťou svojho obsahu, sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1/   Základné   právo   sťažovateľky,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach, č. k. 1Spr 0/109/2009, Krajskom súde v Prešove, č. k. 3S 6/2011, Ministerstve spravodlivosti SR Bratislava, č. k. 4211/2013 bolo porušené.

2/ Ústavný súd priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000,-Eur,   ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť sťažovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, Krajský súd v Prešove, č. k. 3S 6/2011 v sume 15.000,-Eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

3/ Ústavný súd SR vyslovuje, že právoplatnými rozhodnutiami, ktoré vydal Krajský súd   v   Košiciach   a   Krajský   súd   v   Prešove   boli   porušené   moje   práva   a   zrušuje   tieto rozhodnutia a prikazuje, aby Krajský súd v Prešove vo veci konal.

4/   Ústavný   súd   SR   vracia   vec   na   ďalšie   konanie   Krajskému   súdu   v   Prešove a zakazuje   pokračovanie   v   porušovaní   základných   práv   a   slobôd   alebo   ľudských   práv vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, obnovuje stav pred porušením.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí   pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Podaním doručeným ústavnému súdu 29. novembra 2013 sťažovateľka oznámila, že 20. novembra 2013 požiadala o poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“) a že obratom predloží splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Keďže   sťažovateľka   v   konaní   pred   ústavným   súdom   nepreukázala,   že   žiadosť o poskytnutie právnej pomoci centru skutočne podala, ústavný súd listom zo 4. februára 2014 vyzval sťažovateľku, aby v lehote 5 dní od doručenia výzvy oznámila, či jej bola právna pomoc zo strany centra poskytnutá, resp. aby predložila rozhodnutie centra vo veci jej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Ústavný súd súčasne sťažovateľku upozornil, že v prípade nepreukázania požadovaných skutočností jej sťažnosť môže byť odmietnutá pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   výzvu   ústavného   súdu   prevzala   10.   februára   2014,   na   túto   však nereagovala.

Podaním doručeným ústavnému súdu 16. apríla 2014 sťažovateľka predložila ako dôkaz v konaní rozsudok krajského súdu sp. zn. 9 Sp 46/2013 zo 7. februára 2014, ktorým krajský   súd   v rámci   správneho   súdnictva   zrušil   rozhodnutie   centra   č.   7485/2013 z 30. októbra 2013 o nepriznaní nároku sťažovateľke na poskytnutie právnej pomoci a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň požiadala „o poskytnutie primeranej lehoty   na   predloženie   plnomocenstva   advokátom,   ktorý   ma   bude   zastupovať   v tomto konaní“.

Z predloženého rozsudku krajského súdu vyplýva, že ním bolo zrušené rozhodnutie centra č.   7485/2013 z 30. októbra 2013 vo veci žiadosti sťažovateľky doručenej centru 5. septembra 2013 o poskytnutie právnej pomoci v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 3 S 6/2011 Krajským súdom v Prešove. Z uvedeného je zrejmé, že predložený rozsudok krajského   súdu   nebol   vydaný   v konaní,   v ktorom   by   sťažovateľka   žiadala   centrum o poskytnutie právnej pomoci v konaní o jej ústavnej sťažnosti, ale v konaní, ktoré ústavnou sťažnosťou namieta. Predloženie uvedeného rozsudku ako dôkazu v prebiehajúcom konaní pred ústavným súdom preto nemá žiadnu relevanciu.

Pretože   sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   zákonom   požadované   náležitosti a sťažovateľka   ani   napriek   písomnej   výzve   nepreukázala   skutočnosť,   že   podala   centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o jej ústavnej sťažnosti a ani nepredložila požadované   splnomocnenie   pre   advokáta   na   jej   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným súdom,   ústavný súd sťažnosť   sťažovateľky   po   jej predbežnom   prerokovaní podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014