znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 246/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2012 predbežne prerokoval   sťažnosti   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej doc.   JUDr.   B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 4091/2012, sp. zn. Rvp 4092/2012 a sp. zn. Rvp 4093/2012, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   práva   podľa   čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného   porušenia   čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Er 921/2010, sp. zn. 9 Er 1407/2011 a sp. zn. 4 Er 1478/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4091/2012, sp. zn. Rvp 4092/2012 a sp. zn. Rvp 4093/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4091/2012.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   pre oneskorenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 osobne doručené sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   (ďalej   len   „okresný súd“)   v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Er 921/2010, sp. zn. 9 Er 1407/2011 a sp. zn. 4 Er 1478/2011.

Sťažovateľka   v označených   veciach   navrhla   zvolenému   súdnemu   exekútorovi vykonať exekúciu   pre pohľadávky,   ktoré   jej vznikli   neplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 6610375 uzatvorenej s dlžníkom Ľ. M. (vec pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 4091/2012), zo zmluvy o úvere č. 609400047 uzatvorenej s dlžníčkou D. Ž. (vec pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 4092/2012) a zo zmluvy o úvere č. 609600024 uzatvorenej s dlžníkom   M.   T.   (vec   pôvodne   vedená   pod   sp.   zn.   Rvp   4093/2012).   Súdny   exekútor postupujúc podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a   doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverenia na   vykonanie   exekúcie.   Okresný   súd   tieto   žiadosti   prijal   na   ďalšie   konanie,   čím   došlo k zákonnému   založeniu   jeho   povinnosti   rozhodnúť   o nich   v rámci   priznanej   právomoci v zákonom ustanovenej lehote.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia   na   vykonanie   exekúcie   dosiaľ   nerozhodol   napriek   tomu,   že   veci   nevykazujú prvky   nadmernej   právnej   zložitosti   a nevyžadujú   takú   spoluprácu   okresného   súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v označených veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ nebola zo strany okresného súdu oznámená ani spisová značka, pod ktorou sa napádané exekučné konania vedú, preto ich identifikovala   len   označením   účastníkov   konania,   predmetu   exekúcie   a čísla   konania, pod ktorým je vec vedená u súdneho exekútora.

Vzhľadom   na   neodôvodnenú   nečinnosť   a neefektívny   postup   okresného   súdu sťažovateľka podala v zmysle   § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi okresného súdu sťažnosti   na   prieťahy   v napadnutých   exekučných   konaniach.   Sťažovateľka   v sťažnosti uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným   postupom   okresného   súdu   v napadnutých   konaniach   malo   podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu   v napadnutých   konaniach   boli   porušené   ňou označené   práva,   aby   okresnému   súdu   prikázal   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a aby sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd si vyžiadal súvisiace spisy okresného súdu a zistil, že sťažovateľkou označené exekučné konania sú okresným súdom vedené pod sp. zn. 4 Er 921/2010 (vec pôvodne   vedená   pod   sp.   zn.   Rvp   4091/2012),   sp.   zn.   9   Er   1407/2011   (vec   pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 4092/2012) a sp. zn. 4 Er 1478/2011 (vec pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 4093/2012).

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 4091/2012,   sp.   zn.   Rvp   4092/2012   a   sp.   zn.   Rvp   4093/2012   a z neho vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť,   ako   aj   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované   právne   normy   o spojení   týchto   sťažností   na   spoločné   konanie,   tak   ako   to   je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods.   1 a čl. 48 ods.   2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru   a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v exekučných   konaniach   vedených   pod sp.   zn. 4 Er   921/2010, sp.   zn.   9   Er   1407/2011 a sp. zn.   4 Er   1478/2011   v súvislosti   s rozhodovaním   o žiadostiach   o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Zo súvisiaceho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 4 Er 921/2010 bolo zastavené uznesením okresného súdu z 11. januára 2011 potom,   ako   nadobudlo   právoplatnosť   uznesenie   okresného   súdu   o zamietnutí   žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť 24. januára 2011.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 9 Er 1407/2011 ústavný súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. R. K. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu 15. augusta 2011, o ktorej okresný súd rozhodol 17. augusta 2011 udelením poverenia. Poverenie bolo doručené súdnemu exekútorovi 30. augusta 2011. Obdobné skutočnosti ústavný súd zistil aj zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 4 Er 1478/2011. Z uvedeného spisu vyplýva, že o žiadosti súdneho exekútora JUDr. R. K. o udelenie poverenia doručenej 25. augusta 2011 okresný súd rozhodol 31. augusta   2011   udelením   poverenia.   Poverenie   na   vykonanie   exekúcie   bolo   súdnemu exekútorovi   doručené   13.   septembra   2011.   Z uvedeného   nepochybne   vyplýva,   že sťažovateľka, ktorá je v označených exekučných konaniach kvalifikovane právne zastúpená advokátom,   sa   mohla   o uvedených   rozhodnutiach   (povereniach),   resp.   o inom   zásahu, ktorými   malo   byť   zasiahnuté   do   jej   označených   práv,   dozvedieť   najneskôr   doručením poverení súdnemu exekútorovi, teda 30. augusta 2011, resp. 13. septembra 2011.

Vzhľadom na dátum doručenia sťažností (2. mája 2012) ústavný súd konštatuje, že sťažnosti boli podané zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   preto   sťažnosti   sťažovateľky   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre oneskorenosť, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2012