znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 246/08-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   5.   júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. S. S., P., zastúpenej advokátkou Mgr. Z. N., B., vo veci   namietaného porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Pezinok   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C 941/2008 (predtým postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 150/04) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. S. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   21.   apríla 2008 faxom   a   23.   apríla   2008   poštou   doručená   sťažnosť   Mgr.   S.   S.,   P.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Pezinok   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C 941/2008 (predtým postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 150/04).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Na Okresnom súde Pezinok bola dňa 20. 08. 2004 podaná v právnej veci žalobcu (sťažovateľky): Mgr. S. S. (...) proti žalovanému: Ľ. G. (...) žaloba o uloženie povinnosti umožniť užívanie bytu žalobcovi. Právnej veci bola pridelená spisová značka 24 C 150/04. Žaloba bola podľa rozvrhu práce pridelená sudkyni p. JUDr. I. N. Následne, v dôsledku reoptimalizácie súdnictva, sa miestne príslušným súdom stal Okresný súd Bratislava III. Prvé pojednávanie bolo stanovené na 13. 12. 2005, t. j. viac ako po roku od podania žaloby; bolo však zrušené z dôvodu výpadku elektrickej energie na súde a následne bol stanovený   nový   termín   pojednávania   na   16. 03. 2006,   ktorý   bol   zrušený   z   dôvodu   PN zákonnej sudkyne p. JUDr. I. N. a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Listom   zo   dňa   09. 05. 2006   sme   v   právnom   zastúpení   sťažovateľky   žiadali o nariadenie ďalšieho termínu pojednávania. Našej žiadosti súd vyhovel a stanovil termín pojednávania   na   22. 06. 2006,   kedy   sa   pojednávanie   znova   neuskutočnilo,   pretože   sa odporca písomne ospravedlnil.

Dňa 30. 06. 2006 sme súdu zaslali opätovnú žiadosť o vytýčenie nového termínu pojednávania. Súd určil termín pojednávania na 22. 08. 2006, kedy sa uskutočnilo prvé riadne pojednávanie vo veci. Súd konal bez prítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 OSP a pojednávanie   odročil   na   28. 09. 2006   s tým,   že   predvolával   odporcu   prostredníctvom Policajného zboru.

Dňa   28. 09. 2006   súd   pojednávanie   znova   odročil,   tentokrát   na   základe   žiadosti odporcu   o   zachovanie   lehoty   na   prípravu   na   pojednávanie,   pretože   predvolanie   na pojednávanie   mu   síce   bolo   prostredníctvom   Policajného   zboru   doručené,   avšak   nebola dodržaná zákonná minimálne 5-dňová lehota na jeho prípravu.

Nové pojednávanie bolo vytýčené na 02. 11. 2006, nekonalo sa však a bolo odročené na   30. 11. 2006,   kedy   sa   uskutočnilo   ďalšie   riadne   pojednávanie   vo   veci.   Uvedené pojednávanie   bolo   odročené   na   13. 02. 2007,   kedy   sa   však   neuskutočnilo,   pretože   bolo odročené na neurčilo z dôvodu dlhodobej PN sudkyne.

Na základe našej žiadosti z 20. 03. 2007 bol vytýčený nový termín pojednávania na 26. 04. 2007,   kedy   bolo   pojednávanie   vo   veci   ďalej   odročené   na   31. 05. 2007.   Dňa 31. 05. 2007 súd rozhodol uznesením o uložení poriadkovej pokuty Stavebnému bytovému družstvu   občanov   v P.   a   odročil   pojednávanie   na   posledný   termín   na   11. 09. 2007.   Na poslednom pojednávaní súd vyniesol rozsudok, v ktorom určil, že sťažovateľka je oprávnená v   3-izbovom   družstevnom   byte   (...)   užívať   1   izbu   s   lodžiou   o   výmere   13,21   m2 ako   aj spoločné priestory tohto bytu.

Keďže sťažovateľke, i napriek tomu, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa 11. 9. 2007, nebolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku, dňa 28. 11. 2008 (správne má byť 2007, pozn.) sme v jej právnom zastúpení zaslali na Okresný súd Bratislava III žiadosť o jeho doručenie. Nakoľko súd na žiadosť nereagoval a nezaslal sťažovateľke a ani jej právnej zástupkyni žiadne informácie o postupe v konaní vo veci samej a ani rozhodnutie, dňa 11. 02. 2008 sme podali na uvedenom súde v právnom zastúpení sťažovateľky sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej sme žiadali odstránenie prieťahov a doručenie písomného upovedomenia o vykonaných opatreniach v lehote do 30 dní.

Dňa   22. 02. 2008   Okresný   súd   Pezinok   v   odpovedi   na   sťažnosť   informoval,   že sťažnosť zo dňa 11. 02. 2008 bola v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy k 01. 01. 2008 postúpená na Okresný súd v Pezinku a zmenila sa spisová značka konania na 4 C 941/2008 (predtým 24 C 150/04). Ako dôvod nevypracovania   rozsudku   predsedníčka   Okresného súdu   Pezinok   JUDr.   M. U. v odpovedi uviedla, že zákonná sudkyňa JUDr. I. N. požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia celkom trikrát, naposledy bola lehota   na   vypracovanie   rozhodnutia   predĺžená   do   30. 04. 2008,   nakoľko   je   zákonná sudkyňa   dlhodobo   práceneschopná.   Zároveň   predsedníčka   Okresného   súdu   Pezinok   v odpovedi   uviedla,   že   po   ukončení   práceneschopnosti   sudkyne   bude   rozhodnutie   ihneď doručené.

Písomné   vyhotovenie   rozhodnutia   nebolo   do   dnešného   dňa,   teda   ani   po   takmer štyroch   rokoch   od   podania   návrhu   a   po   siedmich   mesiacoch   od   vyhlásenia   rozsudku, doručené ani sťažovateľke a ani jej právnej zástupkyni.

Z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že najskôr postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 150/04 a teraz aj postupom Okresného súdu Pezinok v tom istom konaní pod novou sp. zn. 4 C 941/2008 dochádza k porušovaniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a súd týmto zabraňuje sťažovateľke uplatňovať si svoje právo, ktoré jej bolo priznané vo vyhlásenom rozsudku. Podľa   §   158   ods.   4   OSP   „ak   predseda   súdu   zo   závažných   dôvodov   nerozhodne   inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia“. Podľa nášho názoru doba   takmer   sedem   mesiacov   od   vyhlásenia   rozsudku   je   na   vypracovanie   písomného vyhotovenia rozsudku viac ako neprimeraná a ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, nebola spôsobená konaním sťažovateľky. Za týmto účelom si dovoľujeme tiež poukázať na nález   Ústavného   súdu   sp.   zn.:   III   ÚS   14/2000:   „Otázky   množstva   vecí,   personálne   a organizačné problémy súdu nie sú podstatné pre posúdenie toho, či došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní a ich zodpovedanie a objasnenie môže pomôcť iba pri hľadaní príčin prieťahov v rámci súdu“.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol vo veci týmto nálezom:

„1.   Okresný   súd   Pezinok   porušil   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4 C   941/2008 základné právo pani Mgr. S. S. (...) aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

2. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Pezinok, aby konal vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 941/2008 bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. S. S. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (...), ktoré je jej Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľky do troch dní od právoplatnosti rozhodnutiu.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 941/2008 tým, že jej od 11. septembra 2007 (pojednávanie, na ktorom bol okresným súdom vyhlásený rozsudok) do 23. apríla 2008 (deň podania sťažnosti ústavnému súdu) nebol predmetný rozsudok doručený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 11. septembra 2007 bol vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 24 C 150/04 vyhlásený rozsudok, ktorý nebol sťažovateľke   doručený   ani   po   podaní   jej   žiadosti   z   28.   novembra   2007   o doručenie predmetného   rozsudku.   Sťažovateľka   11.   februára   2008   podala   Okresnému   súdu Bratislava III   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   v ktorej   žiadala   o doručenie   písomného upovedomenia o vykonaných opatreniach v lehote 30 dní.

Dňa 22. februára 2008 okresný súd informoval sťažovateľku, že označená vec mu v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy k 1. januáru 2008 bola postúpená z Okresného súdu Bratislava III,   predsedníčka okresného súdu   ďalej uviedla, že dôvodom nevypracovania rozsudku   bola   skutočnosť,   že   zákonná   sudkyňa   pre   dlhodobú   práceneschopnosť   trikrát požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia.

Ústavný súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24 C 150/04 z 11. septembra 2007 bolo okresný súdom expedované 30. mája 2008 účastníkom konania, resp. právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   k predĺženiu   lehoty   doručovania   predmetného rozhodnutia v značnej miere prispelo postúpenie veci z Okresného súdu Bratislava III na okresný   súd,   reoptimalizácia   v rámci   súdnej   sústavy   k   1.   januáru   2008   i dlhodobá práceneschopnosť   zákonnej   sudkyne.   Z uvedeného   dôvodu   nemožno   iba   na   základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať označený postup okresného súdu   za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedených   skutočnosti   ústavný   odmietol   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Pretože ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol v celom rozsahu, nezaoberal sa už ďalšími jej nárokmi uplatnenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2008