znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 246/06-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť R. Š., P., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R. T., B., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 8 ods. 1, 2, 3 a 5 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Prievidza   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 T 167/05 v spojení   s postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 3 Tos 136/05 a jeho uznesením zo 16. novembra 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. Š. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára 2006 doručená sťažnosť R. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 8 ods. 1, 2, 3 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   práv   postupom   Okresného   súdu   Prievidza   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 167/05 v spojení s postupom Krajského súdu   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn.   3 Tos 136/05 a jeho uznesením zo 16. novembra 2005.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľovi   bolo «Uznesením   policajného   orgánu Okresného riaditeľstva PZ, Odbor skráteného vyšetrovania Prievidza zo dňa 21. 2. 2005, ČVS ORP-578/1-OSV-PD-2005 (...) podľa § 163 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „TrP“) vznesené obvinenie pre trestný čin útoku na verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 155 ods. 1 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TrZ“) a výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 202 ods. 1 TrZ (ďalej len „Uznesenie policajného orgánu“) na skutkovom základe uvedenom v Uznesení policajného orgánu.

Uzneseniu policajného orgánu predchádzalo podľa § 76 ods. 2 TrP moje zadržanie policajným orgánom dňa 21. 2. 2005 o 23.10 hod.

Podaním   zo   dňa   23. 2. 2005,   č. k.   1 Pv 237/05   prokurátor   Okresnej   prokuratúry Prievidza podal o 14.21 hod. Okresnému súdu v Prievidzi návrh na moje vzatie do väzby z dôvodov § 67 ods. 1 písm. c) TrP (ďalej len „Návrh“).

Pri   mojom   výsluchu   pred   Okresným   súdom   v   Prievidzi   zo   dňa   23. 2. 2005 sp. zn. Tp 17/05   som   prostredníctvom   môjho   obhajcu   žiadal   o   nahradenie   mojej   väzby písomným sľubom a peňažnou zárukou pre prípad, ak by sudca dospel k záveru, že u mojej osoby je daný dôvod väzby.

Uznesením sudcu Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 23. 2. 2005 sp. zn. Tp 17/05 (ďalej   len   „Uznesenie OS zo   dňa   23. 2. 2005“)   v spojení   s uznesením   Krajského   súdu v Trenčíne   zo   dňa   16. 3. 2005   sp. zn.   3 Tpo 21/05   (ďalej   len   „Uznesenie   KS   zo   dňa 16. 3. 2005“)

- som bol podľa § 68 TrP z dôvodu § 67 ods. 1 písm. c) TrP vzatý do väzby s tým, že väzba sa začína dňom 21. 2. 2005 od 23.10 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Ružomberok,

- podľa § 73 ods. 1 písm. b) TrP môj písomný sľub prijatý nebol,

- môjmu návrhu na zloženie peňažnej záruky vo výške 60.000,- Sk vyhovené nebolo. Uznesením   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi zo dňa 17. 5. 2005 ČVS ORP-162/OVK-PD-2005 mi bolo podľa § 163 ods. 1, ods. 3 TrP vznesené obvinenie pre trestný čin útoku na verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 156 ods. 1 písm. b) TrZ a poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 TrZ (ďalej len „Uznesenie vyšetrovateľa“) na skutkovom základe uvedenom v Uznesení vyšetrovateľa.

Dňa   21. 9. 2005   na   hlavnom   pojednávaní   pred   Okresným   súdom   v   Prievidzi sp. zn. 1 T 167/05 som prostredníctvom môjho obhajcu žiadal o nahradenie mojej väzby písomným sľubom a peňažnou zárukou.

Uznesením   sudcu   Okresného   súdu   v   Prievidzi   zo   dňa   21. 9. 2005, č. k.   1 T 167/05-331   (ďalej   len   „Uznesenie   OS   zo   dňa   21. 9. 2005“)   bolo   okrem   iného rozhodnuté, že

- podľa § 72 ods. 2 TrP súd moju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 21. 9. 2005 zamieta,

- podľa § 73 ods. 1 písm. b) TrP súd môj písomný sľub neprijíma a

- sudca môjmu návrhu na zloženie peňažnej záruky vo výške 90.000,- Sk nevyhovuje. Proti   Uzneseniu   OS   zo   dňa   21. 9. 2005   som   si   ihneď   po   jeho   vyhlásení   ústne do zápisnice   podal   sťažnosť   (ďalej   len   „Sťažnosť   zo   dňa   21. 9. 2005“)   s   tým,   že   túto odôvodním   prostredníctvom   obhajcu   po   doručení   písomne   vyhotoveného   uznesenia. Uznesenie   OS   zo   dňa   21. 9. 2005   bolo   môjmu   obhajcovi   doručené   dňa   30. 9. 2005. Po telefonickom   zistení,   že   spis   Okresného   súdu   v   Prievidzi   1 T 167/05   sa   ešte   stále nachádza   na   tomto   súde,   som   na   Okresný   súd   v   Prievidzi   písomným   podaním   zo   dňa 10. 10. 2005 doplnil dôvody Sťažnosti zo dňa 21. 9. 2005.

O   mojej   Sťažnosti   zo   dňa   21. 9. 2005   proti   Uzneseniu   OS   zo   dňa   21. 9. 2005 rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 3 Tos 136/05 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. 11. 2005 tak, že podľa § 148 ods. 1 písm. c) TrP moju Sťažnosť zo dňa 21. 9. 2005   ako   nedôvodnú   zamietol   (ďalej   len   „Uznesenie   KS   zo   dňa   16. 11. 2005“). Uznesenie KS zo dňa 16. 11. 2005 bolo doručené môjmu obhajcovi dňa 5. 12. 2005».Sťažovateľ   tvrdí,   že   uvedeným   postupom   a rozhodnutím   krajského   súdu   bolo porušené jeho právo na zákonné pozbavenie osobnej slobody a právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a zároveň postupom okresného súdu a postupom krajského súdu bolo porušené jeho právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby.

Podľa sťažovateľa sú ako napadnuté rozhodnutie okresného súdu, tak aj rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné, pričom poukazuje najmä na to, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal s jeho námietkami, ktorými odôvodnil svoju sťažnosť proti prvostupňovému uzneseniu   z 21. septembra 2005.   V uznesení   krajského   súdu   zo   16. januára 2005   nie   sú uvedené konkrétne dôvody, prečo peňažnú záruku v navrhnutej výške spolu s písomným sľubom   nemožno   považovať   za   dostatočnú   záruku,   že   nebude   pokračovať   v trestnej činnosti, a to okrem iného aj vo vzťahu k zásade zdržanlivosti a primeranosti. Krajský súd nepostupoval   s osobitnou   starostlivosťou,   neuviedol   vo   vzťahu   k   sťažovateľovi   žiadne konkrétne,   relevantné a dostatočné   dôvody   pre   jeho   ďalšie   pozbavenie   osobnej   slobody a nespochybnil   ani   nevyvrátil   sťažovateľom   uvádzané   dôvody   o neodôvodnenosti   jeho väzobného stíhania.

Sťažovateľ namieta aj neprimerane dlhú dobu rozhodovania o jeho sťažnosti proti uzneseniu   okresného   súdu   z 21. septembra 2005.   Uvedenú   sťažnosť   podal   sťažovateľ bezprostredne   po   vyhlásení   prvostupňového   uznesenia   do   zápisnice   a podrobnejšie   ju odôvodnili podaním z 10. októbra 2005. Krajský súd túto sťažnosť zamietol 16. novembra 2005, teda 56 dní po jej podaní, pričom jeho uznesenie bolo doručené sťažovateľovi „až dňa 5. 12. 2005“. Celková doba od podania sťažnosti do doručenia uznesenia krajského súdu predstavuje 85 dní, čo podľa sťažovateľa nemôže byť v súlade s čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd po predbežnom prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prijatí vydal tento nález:

„1. Krajský   súd   v   Trenčíne   uznesením   zo   dňa   16. 11. 2005   sp. zn.   3 Tos 136/05, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 21. 9. 2005, č. k. 1 T 167/05-331, ktorým bola sťažovateľova žiadosť o jeho prepustenie z väzby zo dňa 21. 9. 2005 zamietnutá, nebola prijatá sťažovateľova žiadosť o nahradenie väzby jeho písomný sľubom a nebolo vyhovené sťažovateľovej žiadosti o nahradenie jeho väzby zložením peňažnej záruky, porušil právo sťažovateľa na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 8 ods. 1, čl. 8 ods. 2, čl. 8 ods. 3 a čl. 8 ods. 5 Listiny.

2. Krajský súd v Trenčíne arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou uznesenia zo dňa 16. 11. 2005   sp. zn.   3 Tos 136/05,   ktorým   zamietol   sťažnosť   sťažovateľa   proti   uzneseniu Okresného   súdu   v   Prievidzi   zo   dňa   21. 9. 2005,   č. k.   1 T 167/05-331,   ktorým   bola sťažovateľova žiadosť o jeho prepustenie z väzby zo dňa 21. 9. 2005 zamietnutá, nebola prijatá sťažovateľova žiadosť o nahradenie väzby jeho písomný sľubom a nebolo vyhovené sťažovateľovej žiadosti o nahradenie jeho väzby zložením peňažnej záruky, porušil právo sťažovateľa na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru, čl. 17 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 5 Ústavy SR a čl. 8 ods. 1, čl. 8 ods. 2 a čl. 8 ods. 5 Listiny.

3. Okresný súd v Prievidzi v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 167/05 a Krajský súd v Trenčíne   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   3 Tos 136/05   o   sťažnosti   sťažovateľa   proti uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 21. 9. 2005, č. k. 1 T 167/05-331, porušili právo   sťažovateľa   na   urýchlené   rozhodnutie   o   zákonnosti   väzby   podľa   čl. 5   ods. 4 Dohovoru, čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 ods. 2 Listiny.

4. Uznesenie Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 21. 9. 2005, č. k. 1 T 167/05-331 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16. 11. 2005 sp. zn. 3 Tos 136/05 sa zrušujú a sťažovateľ sa prepúšťa z väzby na slobodu, alebo uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16. 11. 2005 sp. zn. 3 Tos 136/05 sa zrušuje a Krajskému súdu v Trenčíne sa prikazuje, aby o veci znovu konal a rozhodol.

5. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 50.000,- Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Okresný súd v Prievidzi a peňažnú sumu vo výške 200.000,- Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd v Trenčíne, to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný   súd   v   Prievidzi   a   Krajský   súd   v   Trenčíne   sú   povinní   spoločne a nerozdielne   uhradiť   trovy   konania   k   rukám   advokáta   Mgr.   R.   T.,   (...)   so sídlom   B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   je   vzhľadom   na   to   povinný   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti preskúmať najskôr jej procesné náležitosti a splnenie predpokladov pre jej prípadné prijatie na ďalšie konanie.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľ   zrejme   odvodzuje   dodržanie   lehoty   na   podanie   sťažnosti   od   toho,   že napadnuté uznesenie krajského súdu malo byť doručené jeho obhajcovi 5. decembra 2005, a preto začiatok plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu počíta od uvedeného dátumu.

Z   obsahu   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   8. februára 2006 a   z jej   príloh vyplýva,   že   uznesením   krajského   súdu   sp. zn.   3 Tos 136/05   zo   16. novembra 2005   bola podľa   § 148 ods. 1   písm. c)   Trestného poriadku   zamietnutá sťažnosť   sťažovateľa,   ktorú podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 T 167/05 z 21. septembra 2005. (Označeným uznesením okresného súdu bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, pričom okresný súd zároveň neprijal jeho písomný sľub a nevyhovel jeho návrhu na zloženie peňažnej záruky).

Ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné   overovať   tvrdenie   sťažovateľa   o tom, či uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Tos 136/05 zo 16. novembra 2005 bolo doručené jeho právnemu   zástupcovi   5. decembra 2005,   tak   ako   sa   to   uvádza   v   sťažnosti.   V tejto súvislosti totiž   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v rámci   ktorej   vyslovil, že pri právoplatnom rozhodnutí podľa Trestného poriadku, ktoré sa sťažovateľovi v odpise doručuje a ktorým mali byť porušené jeho základné práva alebo slobody, je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodujúce doručenie   odpisu   tohto   rozhodnutia   sťažovateľovi,   avšak nie   jeho právnemu   zástupcovi (napr. III. ÚS 90/03, III. ÚS 188/03, III. ÚS 332/04).

Na základe výzvy ústavného súdu z 12. júla 2006 mu okresný súd zaslal v prílohe podania sp. zn. Spr 926/06 z 18. júla 2006 kópiu doručenky, z ktorej vyplýva, že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 2. decembra 2005. Na sťažnosti je uvedený dátum 6. február 2006. Podľa dátumu na podacej pečiatke pošty N. bola zásielka podaná na poštovú prepravu 6. februára 2006.

Na základe ustálenej praxe ústavný súd považuje lehotu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde za lehotu procesnoprávnu. Posledným dňom, keď sťažovateľ mohol podať sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu, bol preto 2. február 2006.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   je   časovo   obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti a s prihliadnutím na dátum doručenia právoplatného rozhodnutia   krajského   súdu   sťažovateľovi   (2. decembra 2005),   ako   aj   na   deň   doručenia sťažnosti   ústavnému   súdu   (8. februára 2006)   odoslanej   na   poštovú   prepravu   6. februára 2006,   ústavný   súd   považoval   za   dostatočne   preukázané   podanie   sťažnosti   po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III. ÚS 301/04, III. ÚS 302/04, III. ÚS 315/05).

Uvedené závery o oneskorenosti podania sťažnosti sa vzťahujú v celom rozsahu aj na napadnutý postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 167/05.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak,   že   sťažnosť   odmietol   ako   podanú   oneskorene   bez   toho,   aby   sa   zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 23. augusta 2006