znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 246/04-7  

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra 2004   predbežne prerokoval sťažnosť PharmDr. I. G., bytom M., vo veci porušenia jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin a Krajský súd Žiline, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PharmDr. I. G. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 11. októbra 2004 doručená sťažnosť PharmDr. I. G., bytom M., (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Martin (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. P 18/84, pričom za porušiteľa svojho základného práva označila sťažovateľka aj Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“).

Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľka   podala   na   okresnom   súde 1. septembra 1997 návrh na zvýšenie výživného na jej vtedy maloletého syna T. G., nar. 24. marca   1983,   zvereného   do   jej   výchovy   a o tomto   návrhu   do   dnešného   dňa   nebolo rozhodnuté (zo spisu vyplynulo, že okresný súd vo veci rozhodol 12. októbra 1999 a krajský súd tento rozsudok 21. februára 2000 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie). V súčasnosti je syn sťažovateľky plnoletý, navštevuje vysokú školu a sťažovateľku jeho výživné   neúmerne   zaťažuje   a aj   jej   syn   trpí   psychicky,   lebo   po   materiálnej   stránke   sa nemôže   vyrovnať   svojim   spolužiakom.   Sťažovateľka   preto   žiada   od   ústavného   súdu vysloviť nález, že boli porušené ňou označené práva, navrhuje prikázať okresnému súdu a krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a dožaduje sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia 200 000 Sk z dôvodu jej finančnej ujmy a finančnej ujmy jej syna.

Z dôvodu   nepriaznivých   sociálnych   pomerov   požaduje   o ustanovenie   advokáta v konaní pred ústavným súdom a žiada, aby sa jej meno a priezvisko nezverejňovalo, ale bolo nahradené iniciálkami.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Čo   sa   týka   oprávnenej   osoby   na   podanie   sťažnosti   ústavný   súd   už   pri   svojej rozhodovacej   činnosti   vyslovil,   že domáhať sa   ochrany   základných   práv   na súde   môže fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba,   ak   ide   o ochranu   jej   základných   práv.   Namietať porušenie   práv   inej   osoby   môže   iba   zákonný   zástupca   takej   osoby.   Zákonný   zástupca v takom prípade môže namietať porušenie práv, dokiaľ zákonné zastúpenie trvá, ak to nie je v rozpore s účelom zastúpenia (II. ÚS 4/96).

V konaní okresného súdu sp. zn. P 18/84 a krajského súdu sp. zn. 8 Co 492/00 išlo o konanie vyvolané na základe návrhu sťažovateľky na zvýšenie výživného pre jej vtedy maloletého   syna   M.,   to   znamená,   že   predmetom   namietaného   konania   okresného   súdu a krajského súdu bolo určenie výživného pre syna sťažovateľky, ktorého z dôvodu jeho maloletosti v konaní zastupoval kolízny opatrovník, a to Okresný úrad v Martine.

Ústavný súd už pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil   (II.   ÚS   126/04),   že ak účastníkom   konania   o určenie   výživného   zo   strany   jedného   z rodičov   je   maloletý,   je maloletý zastúpený kolíznym opatrovníkom napriek tomu, že dieťa je vo výchove jedného z rodičov, a tento je oprávnený podať sťažnosť na porušenie základných práv maloletých v konaní o starostlivosti o maloletých. Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že to platí aj vtedy, ak jeden z rodičov podal návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, ktoré v tomto   konaní   tiež   z dôvodu   možných   stretov   záujmov   zastupuje   kolízny   opatrovník. Právna neistota vo veci (zvýšenia) výživného sa týka predovšetkým maloletého a domáhať sa jej odstránenia musí kolízny opatrovník maloletého. Ústavný súd týmto nespochybňuje záujem rodiča, v ktorého starostlivosti sa maloletý nachádza, o čo najlepšie uspokojovanie jeho potrieb aj zo strany druhého rodiča. So zohľadnením typu (druhu) konania, postavenia kolízneho opatrovníka a rodičov v konaní o zvýšenie výživného ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V nadväznosti   na   toto   rozhodnutie   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 23. novembra 2004