znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 245/2011-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júna   2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Mgr. P. S., advokátska kancelária, s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. P. S., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených čl. 35 ods.   1, čl. 47 ods. 3 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 9 Cb 3/2010 z 19. mája 2010 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21 Cob 297/2010 zo 17. augusta 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti Mgr. P. S., advokátska kancelária, s. r. o., o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra 2010 doručená sťažnosť spoločnosti Mgr. P. S., advokátska kancelária, s. r. o., (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva podnikať zaručeného čl. 35 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na   rovnosť účastníkov v konaní zaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 Cb 3/2010 z 19. mája 2010 a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 21 Cob 297/2010 zo 17. augusta 2010.

Sťažovateľka, zastúpená svojím právnym zástupcom, v sťažnosti uviedla: „... V mene mojej advokátskej kancelárie Mgr. P. S., advokátska kancelária, s.r.o. podávam ústavnú sťažnosť pre porušenie ústavných práv mojej advokátskej kancelárie, ako subjektu   právneho   poriadku   SR,   ktorý   je   určený   na   vykonávanie   advokátskej   činnosti v zmysle   zákona   o   advokácii   a   platného   právneho   poriadku.   Sťažnosť   smeruje   proti rozhodnutiu Okresného súdu Trnava sp. zn. 9Cb/3/2010 a Krajského súdu Trnava, sp. zn. 21Cob/297/2010.

... Som toho názoru, že predmetnými rozhodnutiami boli porušené ústavné práva mojej kancelárie a osoby, na slobodné podnikanie, rovnosť strán v súdnom konaní ako aj právo na   spravodlivý proces,   keďže rozhodnutia   sú   po stránke   odôvodnenia arbitrárne a zároveň v rozpore so skutkovým stavom a ustanoveniami OSP vo veci. V neposlednom rade je porušený princíp právneho štátu, ktorého imanentnou súčasťou je aj inštitút právnej istoty, ktorý je takouto praxou súdov v tejto oblasti práva vážne narušený a spochybnený.... V konaní sp. zn. 9Cb/3/2010 Okresný súd Trnava priznal môjmu klientovi len čiastočne trovy konania s odkazom na § 142 ods. 3 OSP v platnom znení, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že vraj môjmu klientovi nevznikli žiadne ďalšie trovy, resp. tieto nepreukázal. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Podaním zo dňa 19. 5. 2010, ktoré bolo doručené na okresný súd dňa 20. 5. 2010 som vyčíslil trovy právneho zastúpenia, v zmysle zákona a príslušnej vyhlášky. Sú to trovy, ktoré môjmu klientovi reálne vznikli.

... Krajský súd Trnava vydal dňa 17. 8. 2010 v konaní sp. zna. 21 Cob/297/2010 formálne   uznesenie,   bez   odôvodnenia   (formálne   odkázal   na   ustanovenia   obchodného zákonníka), pričom sa vôbec nezaoberal meritom veci.“

Podľa názoru sťažovateľky: „... Rozhodnutia súdu vo veci trov konania nemajú znaky súdneho rozhodnutia ale majú znaky súdnej svojvôle. Žiadnym zákonným ustanovením neodôvodňujú rozhodnutia, ktorými upreli môjmu klientovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, v časti trov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci môjmu klientovi.

... Sudkyňa vo svojom odôvodnené uviedla len § 142 ods. 3, z ktorého jasne vyplýva akým spôsobom mala rozhodnúť o trovách konania. Rozhodnutie sudkyne je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné a preto je nezákonné.

... Dávam do pozornosti odôvodnenie sudkyne, v ktorom uviedla, že na jednej strane akceptovala,   že   môjho   klienta   zastupuje   advokátska   kancelária,   na   čo   má   v   zmysle právneho poriadku právo, ale svojvoľne rozhodla, že náhrada trov mu nepatrí, pretože advokát   je   zároveň   konateľom   žalobcu.   Skutočnosť,   že   sudkyňa   neuviedla   zákonné ustanovenie, ktoré ju k takémuto rozhodnutiu oprávňuje hovorí za všetko. Žiadne takéto zákonné   ustanovenie   nejestvuje.   Advokát   poskytuje   právnu   pomoc   v   zmysle   zákona   o advokácii a príslušnej vyhlášky, ako aj predpisov SAK. Nikto nemôže nútiť advokáta aby poskytoval svoje služby bezplatne.

... Na margo skutočnosti, že som konateľom môjho klienta, nikde v zákone nie je uvedené, že konateľ nemôže mať vlastnú advokátsku prax a už vôbec nikde nie je uvedené, že v takom prípade nemôže... zastupovať spoločnosť v ktorej je konateľom ako advokát na súde, resp. že jeho klientovi v takom prípade nepatria trovy súdneho konania.

... Ak by platilo to čo súd naznačil, znamenalo by to priamu diskrimináciu mojej osoby, ako advokáta, ktorý poskytuje právne služby za odmenu, a to aj právnickým osobám, v ktorých je štatutárnym orgánom. Je diskrimináciou a porušením rovnosti strán, ako aj ústavného práva na podnikanie a slobodný výber činností,   ak súd neprizná advokátovi trovy, v prípade úspechu v spore, len z dôvodu, že mohol konať ako štatutár a nie ako advokát.

... Každý má právo si zvoliť zástupcu a nikto nemôže nútiť zástupcu aby zastupoval zdarma, či bezplatne. V opačnom prípade by to znamenalo diskrimináciu osôb - advokátov, ktorí sú zároveň štatutármi právnických osôb a zároveň by to znamenalo porušenia práva rovnosti   strán   v   konaní,   nakoľko   strana,   ktorá   spor   prehrala   by   v   reálnom   vyjadrení znášala menej nákladov na spor ako strana ktorá vyhrala, keďže tejto by neboli priznané....   Tvrdenie,   že   navrhovateľ si nemusel   zobrať advokáta   ako   právneho zástupcu, a preto mu trovy nepatria, nemá oporu v zákone.

...   Obe   rozhodnutia   trpia   formálnosťou   odôvodnenia,   nakoľko   právny   poriadok neposkytuje oporu výkladu práva, ktorý súdy použili. Rozhodnutia zasahujú do ústavných práv mojej kancelárie slobodne podnikať a vo vzťahu k mojim klientom vytvárajú porušenie rovnosti strán v súdnom konaní, keď ich priamo finančne diskriminujú a to aj v prípade ak sú úspešné v spore.“

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   namietanými   rozhodnutiami   bolo   vážnym   spôsobom zasiahnuté do ústavných práv sťažovateľky, konštatovanie porušenia jej označených práv nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením, preto navrhuje, aby jej ústavný súd priznal aj primerané finančné zadosťučinenie v   sume 4   000 € „ako   kompenzáciu   nákladov   mojej kancelárie a poškodenia môjho dobrého mena u klientov“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby:„...   Ústavný   súd   SR   rozhodol,   že   rozhodnutím   Okresného   súdu   Trnava   sp.   zn. 9Cb/3/2010 zo dňa 19. 5. 2010 v časti trov konania a Krajského súdu Trnava, sp. zn. 21Cob/297/2010 zo dňa 17. 08. 2010 boli porušené ústavné práva Mgr. P. S., advokátska kancelária, s.r.o.

Mgr.   P.   S.,   advokátska   kancelária,   s.r.o.,...   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,-   €,   ktoré je   Okresný   súd   Trnava a Krajský súd   Trnava povinný   zaplatiť   spoločne   a   nerozdielne   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   49   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažovateľka namieta porušenie svojich v záhlaví   označených   ústavných   práv   rozsudkom   okresného   súdu   sp. zn.   9   Cb   3/2010 z 19. mája 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a uznesením krajského súdu sp. zn. 21   Cob   297/2010   zo   17.   augusta   2010,   ktorými   konajúce   súdy   nepriznali   jej   klientovi náhradu trov právneho zastúpenia.

Zo súvisiaceho spisu   okresného súdu   sp.   zn. 9 Cb   3/2010 ústavný súd zistil,   že účastníkom konania pred okresným súdom, ako aj krajským súdom, ktorých rozhodnutia sťažovateľka namieta, bola v procesnom postavení žalobcu spoločnosť K., s. r. o., B. (ďalej len   „žalobca“),   zastúpená   sťažovateľkou.   Rozsudkom   okresného   súdu   bola   úspešnému žalobcovi priznaná náhrada trov konania proti žalovanému W., s. r. o., T., v sume 16,50 €, ktorá pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku. Žalobcom uplatnené trovy právneho zastúpenia   okresný   súd   nepriznal,   pretože   tieto   nepovažoval   za   účelné   z dôvodu,   že splnomocneným právnym zástupcom žalobcu bola právnická osoba, za ktorú konala ako štatutárny orgán osoba, ktorá je zároveň štatutárnym orgánom (konateľom) žalobcu. Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 21 Cob 297/2010 zo 17. augusta 2010 tak, že výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

Sťažovateľka   teda   nebola   účastníčkou   namietaných   konaní,   bola   len   v postavení splnomocneného právneho zástupcu žalobcu. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že právo na náhradu trov konania (súčasťou ktorých sú aj trovy právneho zastúpenia) má len účastník   konania,   a to   po   splnení   predpokladov   ustanovených   zákonom   (§   142   a nasl. Občianskeho súdneho poriadku). Trovy konania, ktoré vzniknú účastníkovi, ako aj trovy jeho právneho zástupcu platí účastník konania zo svojho, pričom v prípade jeho úspechu v konaní má tento účastník právo na náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech   nemal.   Ak   advokát   zastupoval   účastníka,   ktorému   bola   prisúdená   náhrada   trov konania, je ten účastník konania, ktorému bola uložená povinnosť na náhradu týchto trov, povinný zaplatiť ju priamo advokátovi (§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Z   uvedeného   vyplýva,   že   trovy   právneho   zastúpenia   ako   súčasť   trov   konania   sa neprisudzujú advokátovi, tomu sa len priamo platia, prisudzujú sa vždy len účastníkovi konania.   To   znamená,   že   len   účastník   konania   má   právo   na   náhradu   svojich   trov vynaložených v rámci konania, samozrejme, po splnení predpokladov uvedených v zákone.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   sťažnosť   považovať   za   podanú   zjavne neoprávnenou osobou. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy totiž nepochybne vyplýva, že aktívnu   legitimáciu   na podanie   sťažnosti   majú iba tie   osoby   (fyzické   alebo právnické), ktorých základné právo alebo sloboda boli porušené. V danom prípade by za takú osobu bolo možné považovať spoločnosť, ktorá bola účastníkom v namietaných konaniach pred okresným a krajským súdom. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej   sťažnosť   nemôže   podať   fyzická   alebo   právnická   osoba,   ktorá   namieta   porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri   predbežnom   prerokovaní   odmieta   ako   podané   osobami   zjavne   neoprávnenými (III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95).

O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou   osobou   možno   hovoriť   vtedy, keď namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k   porušeniu   základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Za návrh   podaný   niekým   zjavne   neoprávneným   preto   možno   považovať   návrh, pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   nepochybne   zistil,   že sťažovateľka nemala v konaniach pred okresným a krajským súdom, výsledkom ktorých sú namietané   rozhodnutia,   postavenie   účastníka   konania,   a teda   nie   je   oprávnenou   osobou na podanie   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods.   1   ústavy   (mutatis   mutandis   II. ÚS   113/02, III. ÚS 162/09, I. ÚS 343/09).

Keďže   porušenie   označených   práv   namietanými   rozhodnutiami   pred   ústavným súdom   namietala   osoba   odlišná   od   účastníka   tohto   súdneho   konania   a namietanými rozhodnutiami   nemohli   byť   porušené   označené   práva   sťažovateľky,   ústavný   súd po predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   významu zaoberať sa návrhom sťažovateľky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je viazané na úspech v konaní.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011