znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 245/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., K., zastúpeného advokátkou Mgr. M. D., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 2 Cob 185/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2009 doručená sťažnosť V. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní vedenom Krajským   súdom   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn.   2   Cob   185/2008. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 25. mája 2009.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   žalovaným   v spore   o zdržanie   sa nekalosúťažného konania, ktoré sa viedlo Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) na základe žaloby Ing. M. M. pod sp. zn. 27 Cb 96/2005. Sťažovateľ podal proti uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   27   Cb   96/2005-188   z 11.   augusta   2008   (ktorým   bol zamietnutý jeho návrh na prerušenie konania) odvolanie, a to posledný deň odvolacej lehoty použitím   telefaxu.   Toto   odvolanie   bolo   krajskému   súdu   doručené   telefaxom   v stredu 1. októbra 2008 a v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bolo doplnené v písomnej forme tým spôsobom, že bolo poštou zaslané krajskému súdu spolu so sprievodným listom. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu posledný deň trojdňovej procesnej lehoty, ktorým bol pondelok 6. októbra 2008. Uznesením krajského súdu č. k. 2 Cob   185/2008-206   z 26.   februára   2009   bolo   odvolanie   sťažovateľa   odmietnuté s odôvodnením,   že   telefaxom   podané   odvolanie   nebolo   v lehote   troch   dní   doplnené predložením   jeho   originálu,   a preto   krajský   súd   na   toto   odvolanie   s poukazom   na ustanovenie § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neprihliadol.

Sťažovateľ zastáva názor, že uvedeným postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a boli porušené označené články ústavy a dohovoru, lebo lehota ustanovená v § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je procesnoprávna lehota (nie hmotnoprávna), pričom podanie podal posledný deň trojdňovej procesnej lehoty na poštovú prepravu.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 2 Cob 185/2008 s tým,   aby   bolo   uznesenie   z 26.   februára   2009   zrušené,   vec   vrátená   na   ďalšie   konanie a krajskému súdu prikázané konať ďalej bez zbytočných prieťahov. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 330 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 986,48 eur.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 2 Cob 185/2008-206 z 26. februára 2009 vyplýva, že   ním   bolo   odmietnuté   odvolanie   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k. 27 Cb 96/2005-188 z 11. augusta 2008. Podľa názoru krajského súdu sťažovateľ síce podal odvolanie telefaxom 1. októbra 2008, avšak v lehote troch dní ho nedoplnil predložením originálu, a preto na toto podanie s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neprihliadol. Právna zástupkyňa sťažovateľa prevzala uznesenie (podľa ručne písanej poznámky) 24. marca 2009.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého mu krajský súd odňal možnosť konať pred súdom tým, že na ním podané odvolanie v rozpore s ustanovením § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neprihliadol, a meritórne odvolacie konanie preto neprebehlo.

Ústavný súd považuje sťažnosť za neprípustnú.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok treba považovať za účinný opravný prostriedok, ktorý má neúspešný účastník konania k dispozícii. V danom prípade na základe skutočností tvrdených sťažovateľom bolo celkom nepochybne možné podať proti uzneseniu krajského   súdu   dovolanie,   ktorého   prípustnosť   vyplývala   z ustanovenia   §   237   písm.   f) Občianskeho   súdneho   poriadku.   Sťažovateľ   túto   možnosť   nevyužil,   čo   zakladá neprípustnosť sťažnosti.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   netvrdil   a nepreukázal,   že   dovolanie   nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, neprichádzal ani do úvahy postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009