znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 245/08-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   5.   júna 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd, ako aj základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Trnava č. k. 17 C 115/06-28 z 2. apríla 2007 a č. k. 17 C 115/06-87 zo 6. novembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a v čl.   6   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   ako   aj   porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 C 115/06-28 z 2. apríla 2007 a č. k. 17 C 115/06-87 zo 6. novembra 2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 115/06 koná   okresný   súd   od   30.   októbra   2006   o žalobe   sťažovateľa   o „ochranu   osobnosti a nemajetkovú   ujmu   vyjadrenú   v peniazoch“.   Z dôvodu,   že   sťažovateľ   ani   po   výzve okresného súdu, ktorá mu bola doručená 21. novembra 2006, nezaplatil súdny poplatok za žalobný   návrh,   okresný   súd   uznesením   č.   k.   17   C   115/06-28   z 2.   apríla   2007   konanie zastavil.   Následne   sa   proti   tomuto   uzneseniu   sťažovateľ   odvolal,   pričom   v uvedenom odvolaní požiadal aj o oslobodenie od súdnych poplatkov a z tohto dôvodu okresný súd začal zisťovať majetkové, osobné a zárobkové pomery sťažovateľa, pričom na základe jeho zistení uznesením č. k. 17 C 115/06-87 zo 6. novembra 2007 sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Sťažovateľ v sťažnosti   podanej ústavnému súdu vyjadruje nespokojnosť s uvedenými rozhodnutiami okresného súdu, ako aj s procesným postupom zákonnej sudkyne okresného súdu.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   jeho   sťažnosti   na   ďalšie   konanie rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd v Trnave porušuje základné práva D. B. garantované čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 - medzinárodného dohovoru ods. 1, ktorým je SR viazaná. Okresný   súd   v Trnave   (vzhľadom   na   recidívu)   je   povinný   zaplatiť   primerané zadosťučinenie 500 000.- Sk D. B. v lehote 15 dní od dna doručenia Nálezu US SR. Ústavný súd SR zrušuje uznesenie 17 C/115/2006-28 zo dňa 02. 04. 2007, uznesenie 17 C/115/2006-87 zo dňa 06. 11. 2007.

Ústavný súd SR prikazuje konať vo veci 17 C /115/2006 bez ďalších prieťahov. Okresný sud v Trnave je povinný zaplatiť do pokladne Ústavného súdu sumu - pokutu vo výške 1,000.000.- Sk pre recidivujúcu nečinnosť a marenie základných práv D. B. Trovy konania a ustanoveného advokáta zaplatí Okresný súd v Trnave do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je posúdenie, či v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 17 C 115/06 a rozhodnutiami vydanými v tomto konaní boli porušené sťažovateľom označené práva zaručené v ústave a v dohovore.

1. K namietanému porušeniu základného práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy

Sťažovateľ v sťažnosti   namieta porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy z dôvodu jeho nespokojnosti s rozhodnutiami okresného súdu č. k. 17 C 115/06-28 z 2. apríla 2007 a č. k. 17 C 115/06-87 zo 6. novembra 2007,   ktorými   okresný   súd   najprv   zastavil   konanie   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku sťažovateľom za žalobný návrh a následne potom, keď sťažovateľ požiadal o oslobodenie od   súdnych   poplatkov,   okresný   súd   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov nepriznal.

V uvedenej súvislosti ústavný súd konštatuje, že posudzovanie sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu č. k. 17 C 115/06-28 z 2. apríla 2007, ktorým okresný súd konanie zastavil, pretože sťažovateľ ani po výzve okresného súdu nezaplatil súdny poplatok za žalobný návrh a ani nepožiadal o oslobodenie od jeho platenia, sa vzhľadom na vývoj   procesnej   situácie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   115/06   po   vydaní   tohto uznesenia javí ako neopodstatnené.

Na   výzvu   okresného   súdu   zo   6.   novembra   2006,   ktorou   okresný   súd   vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za žalobný návrh a ktorá predchádzala vydaniu napadnutého uznesenia z 2. apríla 2007, sťažovateľ odpovedal listom z 22. novembra 2006, ktorým však sťažovateľ nereagoval vecne na výzvu okresného súdu v tom zmysle, že by napríklad požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, ale sa v ňom sústredil na slovné napádanie zákonnej sudkyne okresného súdu, a tiež v ňom uviedol, že podľa neho predmet   žaloby   nemá   byť   spoplatnený   súdnym   poplatkom.   Následne   okresný   súd uznesením č. k. 17 C 115/06-28 z 2. apríla 2007 konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku   za   žalobný   návrh,   pričom   sťažovateľ   v odvolaní   proti   tomuto   uzneseniu   už požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, v dôsledku čoho okresný súd začal následne overovať osobné, majetkové a zárobkové pomery sťažovateľa pre účely posúdenia tejto jeho žiadosti. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd svojím procesným postupom nasledujúcim po   vydaní   uznesenia   č.   k.   17   C   115/06-28   z 2.   apríla   2007   sám   negoval   účinky   tohto uznesenia, a teda nepovažoval konanie vedené pod sp. zn. 17 C 115/06 za účinne zastavené, ale   ďalej   vo   veci   konal   skúmaním   splnenia   procesných   podmienok   nevyhnutných   na konanie   v merite.   Uvedenému   záveru   nasvedčuje   aj   skutočnosť,   že   konanie   vedené okresným súdom pod sp. zn. 17 C 115/06 nebolo skončené, ale je stále živým konaním, preto sa javí ako neopodstatnená aj požiadavka sťažovateľa na zrušenie tohto uznesenia. O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 44/08).

Vzhľadom   na   uvedené   zistenia   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   vo   vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu č. k. 17 C 115/06-28 z 2. apríla 2007 odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pokiaľ   ide   o sťažovateľom   namietané porušenie   čl.   46   ods.   1   ústavy   v súvislosti s uznesením okresného súdu č. k. 17 C 115/06-87 zo 6. novembra 2007, ktorým nebolo sťažovateľovi   priznané   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   ústavný   súd   konštatuje,   že v prípade nespokojnosti sťažovateľa s týmto rozhodnutím okresného súdu mal sťažovateľ možnosť   domáhať   sa   jeho   zmeny   využitím   účinného   prostriedku   nápravy   (odvolania) v systéme všeobecných súdov, ktorý sťažovateľ napokon aj využil.

Podľa zistenia ústavného súdu proti uzneseniu okresného súdu č. k. 17 C 115/06-87 zo 6. novembra 2007 podal sťažovateľ 23. novembra 2007 odvolanie, v dôsledku čoho sa spis vedený pod sp. zn. 17 C 115/06 nachádzal od 8. januára 2008 na odvolacom Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“), ktorý v danej veci konal pod sp. zn. 9 Co 3/08 a uznesením z 29. apríla 2008 odvolaním sťažovateľa napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   („ak   nerozhoduje   iný   súd“),   ktorý   vyplýva   z čl. 127   ods.   1   ústavy,   môže   ústavný   súd   poskytnúť   ochranu   konkrétnemu   právu   alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická   osoba   nemôže   domôcť   v žiadnom   inom   konaní   pred   iným   štátnym   orgánom Slovenskej republiky (vrátane všeobecných súdov).

Inými slovami, ak je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody   oprávnený   konať alebo rozhodovať   iný   súd,   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   už   po predbežnom   prerokovaní   odmietne   pre   nedostatok   svojej   právomoci.   Zo   zisteného skutkového   stavu   je   zrejmé,   že   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   17   C   115/06-87   zo 6. novembra 2007, ktorým okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov,   bolo   preskúmané   už   v odvolacom   konaní   krajského   súdu   vedeného   pod sp. zn. 9 Co 3/08.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy.

2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

Sťažovateľ namieta, že v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 115/06 bolo porušené aj jeho právo, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov.

Z príloh sťažnosti vyplýva, že potom, ako sťažovateľ 30. októbra 2006 podal žalobu, okresný súd ho 6. novembra 2006 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, pričom na túto výzvu sťažovateľ reagoval listom z 22. novembra 2006 s tým, že predmet konania nemá   podľa   neho   podliehať   spoplatneniu   súdnym   poplatkom.   Následne   okresný   súd uznesením č. k. 17 C 115/06-28 z 2. apríla 2007 konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za žalobný návrh. Proti predmetnému uzneseniu sa sťažovateľ odvolal listom z 18. apríla 2007, ktorým súčasne požiadal, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Kvôli posúdeniu uvedenej žiadosti okresný súd zaslal 22. mája 2007 sťažovateľovi výzvu, aby vyplnil v prílohe mu zasielané tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, pričom na túto výzvu sťažovateľ odpovedal listom z 28. mája 2007, v ktorom nezaslal požadované tlačivo o jeho majetkových pomeroch, iba poukázal na rozhodnutia   súdov   z iných   konaní,   ktorými   mu   bolo   priznané   oslobodenie   od   súdnych poplatkov, resp. mu bol ustanovený právny zástupca. Z dôvodu, že sťažovateľ nereagoval na   výzvu   okresného   súdu   adekvátnym   spôsobom   a nepredložil   vyplnené   tlačivo   o jeho aktuálnych (v čase rozhodovania) osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, pričom toto tlačivo predložil iba so stavom k 1. júlu 2006 (t. j. stav ešte pred podaním samotnej žaloby), okresný súd opakovane 26. júna 2007 a 19. septembra 2007 vyzval sťažovateľa na predloženie potvrdenia o aktuálnom stave jeho majetkových a zárobkových pomerov. Na tieto výzvy reagoval sťažovateľ podaním zo 6. októbra 2007, v ktorom iba uviedol, že nemá majetok,   avšak   opätovne   nepredložil   okresným   súdom   požadované   vyplnené   tlačivo o aktuálnom stave jeho majetkových pomerov. Následne okresný súd uznesením č. k. 17 C 115/06-87 zo 6. novembra 2007 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, proti čomu sa sťažovateľ odvolal podaním z 19. novembra 2007 (okresnému súdu doručené 23. novembra 2007). Spis vedený pod sp. zn. 17 C 115/06 sa od 8. januára 2008 nachádza na odvolacom krajskom súde.

Vzhľadom na to, že uvedený skutkový stav v postupe okresného súdu nesignalizuje možnosť   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, reálnosť porušenia ktorého by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06), sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   dobu,   počas   ktorej   sa   spis   z dôvodu   odvolacieho konania nachádza na krajskom súde (viac ako 5 mesiacov) a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol   okresný   súd   ovplyvniť,   nemožno   z objektívnych   dôvodov   pripočítať   na   jeho ťarchu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia   a trovách   konania   je   podmienené   vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2008