znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 245/07-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   februára   2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha prerokoval sťažnosť Ing. P. I. a B. I., obaja T., zastúpených advokátom JUDr. F. K.,   P.,   vo veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1065/2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1065/2001   p o r u š i l základné právo Ing. P. I. a B. I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Rožňava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6 C 1065/2001 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. P. I.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Rožňava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   B.   I.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   30 000   Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Rožňava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Ing.   P.   I.   a B.   I.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 12 157 Sk (slovom   dvanásťtisícstopäťdesiatsedem   slovenských   korún),   ktorú   je Okresný súd   Rožňava   p o v i n n ý   vyplatiť   na účet   ich   advokáta   JUDr.   F.   K.,   P.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2007 doručená   sťažnosť   Ing.   P.   I.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   a B.   I.,   obaja   T.   [(ďalej   len „sťažovateľka“) spolu len „sťažovatelia“], zastúpených advokátom JUDr. F. K., P., v ktorej namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Rožňava   (ďalej   len   „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1065/2001.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 17. decembra 2001 podali okresnému súdu návrh na začatie konania, ktorým sa proti odporcovi JUDr. R. T. (ďalej len „odporca“) domáhali náhrady škody. Konanie je vedené pod sp. zn. 6 C 1065/2001. Prvé pojednávanie okresný súd nariadil na 6. august 2003, na ktorom rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietol. Po odvolaní sťažovateľov Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na pojednávaní 30. apríla 2004 uznesením č. k. 14 Co 164/03-70 prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd nerešpektujúc právny názor krajského súdu znova vo veci   meritórne   rozhodol   rozsudkom   z 28.   októbra   2004,   ktorým   návrh   zamietol. Po odvolaní   sťažovateľov   krajský   súd   na   pojednávaní   30. novembra   2005   opätovne uznesením č. k. 4 Co 29/2005-116 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd potom nariadil pojednávanie až na 16. august 2006, ktoré odročil   na   neurčito   za   účelom   navrhnutia   svedkov.   Od   tejto   doby   okresný   súd   nekoná a akceptuje sústavné ospravedlňovania odporcu, naposledy z pojednávania nariadeného na 7. marec 2007.

Sťažovatelia   nečinnosť   okresného   súdu   namietali   sťažnosťou   adresovanou predsedovi   okresného   súdu,   ktorý   na   sťažnosť   odpovedal   listom   z 5.   februára   2007, v ktorom uznal sťažnosť za opodstatnenú.

Sťažovatelia sú toho názoru, že okresný súd porušuje v prerokovávanej veci svojím postupom   ich   základné   právo   zaručené v čl.   48   ods.   2   ústavy   na to,   aby   ich   vec   bola prerokovaná bez zbytočných   prieťahov. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Rožňave v konaní vedenom pod sp. zn.: 6 C 1065/2001 porušil základné právo Ing. P. I. a B. I., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Ing. P. I. a B. I. priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému vo výške 50.000,- Sk (slovom: päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Rožňave povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Okresnému   súdu   v Rožňave   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.: 6 C 1065/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd v Rožňave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia Ing. P. I. a B. I., ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľov advokátovi JUDr. F. K., P., vo výške každému po 7.424,60 Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

Požiadavku   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovatelia odôvodnili   najmä   dlhoročnými   pocitmi   neistoty   a úzkosti   spojenými   s neprimerane dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie uznesením č. k. II. ÚS 245/07-15 z 29. novembra 2007.

Sťažovatelia   podaním   z 3.   januára   2007   ústavnému   súdu   oznámili,   že   netrvajú na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. Spr 1511/2007 z 8. januára 2008, v ktorom popísal priebeh doterajšieho konania a zdôraznil, že primeranosť dĺžky konania sa posudzuje vždy aj podľa miery zložitosti veci, a to skutkovej, ako aj právnej. Táto vec je z tohto hľadiska vecou s vysokým stupňom skutkovej zložitosti, pretože jej predmetom je náhrada   škody,   ktorá   mala   vzniknúť   žalobcom   v súvislosti   s činnosťou   žalovaného   ako súdneho   exekútora.   Pojednávania   boli   viackrát   odročované   pre   neprítomnosť   či   už žalobcov,   ich   právneho   zástupcu,   ako   aj   pre   neprítomnosť   žalovaného   a predvolaných svedkov. Aby bolo možné konštatovať vznik prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, musí byť   preukázané   závažné   prekročenie   určitej   hranice   v rámci   niektorého   kritéria   alebo v prípade menej závažných prieťahov prekročenie tejto hranice vo všetkých uvádzaných kritériách.   Týmito   kritériami   sú   miera   zložitosti   veci,   konanie   strán   a konanie   súdu. V závere   svojho   vyjadrenia   okresný   súd   uviedol,   že   ponecháva   na   zváženie,   či v predmetnom konaní došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy, a súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods.   2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy s odôvodnením, že okresný súd vo veci nekonal o ich žalobe bez zbytočných prieťahov a dosiaľ vo veci nerozhodol. Osobitne poukázali na to, že okresný súd   v období   od   1.   januára   2002   nekonal   dostatočne   aktívne   a sústredene   a prieťahy v konaní zapríčinil svojou neefektívnosťou.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa   ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria   považuje   ústavný   súd   aj   povahu   veci.   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súd postupoval aj v danom prípade.

1. Posúdením namietaného konania sp. zn. 6 C 1065/2001 podľa prvého kritéria ústavný   súd   zhodnotil,   že   konanie   nie   je   mimoriadne   zložité   po   právnej   ani skutkovej stránke.   V konaní   ako   účastník   konania   vystupuje   jeden   žalovaný,   jeho   predmetom   je náhrada škody, ktorú mal spôsobiť sťažovateľom žalovaný ako súdny exekútor porušením povinností uložených mu zákonom. Ide o spor, ktorý tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol presvedčivé dôvody, pre ktoré považuje vec za právne a skutkovo zložitú.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľov. Zo spisu okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovatelia   neboli   prítomní   na   pojednávaniach konaných 16. júla 2003, 15. júla 2004, 12. augusta 2004, 16. septembra 2004, 30. septembra 2004, 22. novembra 2005 a 8. marca 2007, vždy však svoju neúčasť riadne ospravedlnili. V prípade pojednávaní, ktorých termín bol určený na 30. september 2004 a na 8. marec 2007,   sa   sťažovatelia   z neúčasti   na   nich   ospravedlnili   po   zistení,   že   sa   ospravedlnil žalovaný.   Žalovaný   sa   nezúčastnil   okrem   pojednávania   konaného   16.   júla   2003   ani na jednom pojednávaní, z neúčasti na ktorom sa ospravedlnili sťažovatelia. Z obsahu spisu nevyplýva,   že   by   sťažovatelia   nereagovali   na   výzvy   okresného   súdu   v primeraných lehotách. Pri hodnotení podľa tohto kritériá dospel ústavný súd k záveru, že sťažovatelia svojím   správaním,   hoci   nie   vo významnej   miere,   prispeli   k celkovej   doterajšej   dĺžke konania.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu.

Ako   z obsahu pripojeného   spisu   okresného   súdu   vyplynulo,   sťažovatelia   svoju žalobu doručili okresnému súdu 17. decembra 2001 spolu so žiadosťou o ich oslobodenie od súdnych   poplatkov.   Uznesením   z 26.   februára 2002   okresný   súd priznal oslobodenie od súdnych   poplatkov   sťažovateľovi   a sťažovateľke   oslobodenie   nepriznal.   Po   podaní odvolania proti tomuto uzneseniu sťažovateľkou 2. júla 2002 bol spis 16. augusta 2002 predložený krajskému súdu, odkiaľ bol okresnému súdu vrátený 2. decembra 2002. Okresný súd   následne   uznesením   z   26.   marca   2003   priznal   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov aj sťažovateľke.   Ďalší   úkon   vo   veci   vykonal   okresný   súd   2.   mája   2003,   keď   požiadal o zapožičanie spisu sp. zn. Er 515/98 z Okresného súdu Poprad.

Prvé   pojednávanie vo   veci   bolo   nariadené na 16.   júl   2003,   ktoré   bolo   odročené z dôvodu   neúčasti   sťažovateľov,   ktorí   boli   opätovne   pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty predvolaní   na   pojednávanie   na   6.   august   2003.   Na   tomto   pojednávaní   bol   vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd žalobu zamietol. Sťažovatelia proti tomuto rozsudku podali odvolanie, v dôsledku ktorého sa spis nachádzal na krajskom súde v čase od 20. októbra 2003 do 10. júna 2004. Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd určil termín pojednávania na 1. júl 2004 a po doručení ospravedlnenia z neúčasti na tomto pojednávaní žalovaným bol termín pojednávania určený na 15. júl 2004. Tohto   pojednávania   sa   účastníci   nezúčastnili.   Žiaden   z účastníkov   sa   nezúčastnil   ani na pojednávaniach určených na 12. august 2004, 16. september 2004 a 30. september 2004. Pojednávanie určené na 30. september 2004 bolo odročené na 28. október 2004 s tým, že sťažovatelia budú volaní pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a žalovaný pod hrozbou predvedenia políciou.

Na   pojednávaní   28.   októbra   2004   boli   prítomní   všetci   účastníci,   v jeho   priebehu žalovaný opustil bezdôvodne pojednávaciu miestnosť, za čo mu bola uložená poriadková pokuta 2 000 Sk.   Na tomto pojednávaní okresný súd vyhlásil   rozsudok,   ktorým žalobu zamietol.

Po   podaní   odvolania   proti   rozsudku   sťažovateľmi   27.   decembra   2004   sa   spis nachádzal na krajskom súde od 24. januára 2005 do 2. februára 2006, uznesením krajského súdu z 30. novembra 2005 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Okresný súd 19. apríla 2006 vyžiadal znova z Okresného súdu Poprad spis sp. zn. Er 515/98   a   určil   termín   pojednávania   na   12.   júl   2006.   Pojednávanie   bolo   odročené na 16. august 2006, pretože žalovaný o to požiadal. Toto pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci, bolo odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania dôkazmi, ktoré mali doložiť sťažovatelia. Sťažovatelia tak urobili 31. augusta 2006. Okresný súd určil termín pojednávania na 21. február 2007 a sťažovatelia požiadali o jeho odročenie. Okresný súd   im   vyhovel   a termín   pojednávania   určil   na   8.   marec   2007.   Z účasti   na   tomto pojednávaní sa ospravedlnil žalovaný pre chorobu a následne po zistení tejto skutočnosti aj sťažovatelia.   Ďalšie   pojednávanie   sa   konalo   3.   mája   2007,   ktorého   sa   zúčastnili   iba sťažovatelia, žalovaný sa bez ospravedlnenia nedostavil, preto bolo pojednávanie odročené na   neurčito   s tým,   že   žalovaný   bude   volaný   pod   hrozbou   predvedenia.   Uznesením zo 4. mája 2007 bola žalovanému uložená poriadková pokuta 5 000 Sk za hrubé sťaženie postupu konania.

Celková dĺžka tohto súdneho konania dosiahla v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu viac ako päť rokov. Okresný súd síce vo veci nariaďoval pojednávania, avšak tieto boli prevažne buď odročené na iný termín bez prejednania veci, alebo už vopred preročené na iný   termín   spravidla   z dôvodu   opakovaných   žiadostí   o ich   odročenie   zo   strany žalovaného alebo pre jeho neospravedlnenú neúčasť. Okresný súd využil možnosť uloženia poriadkovej pokuty v tomto konaní dva razy, a to 28. októbra 2004, keď uložil poriadkovú pokutu žalovanému za bezdôvodné opustenie pojednávacej miestnosti, a 4. mája 2007, keď uložil žalovanému poriadkovú pokutu za neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní. Okresný súd   pritom   v priebehu   celého   konania   disponoval   dostatkom   procesných   nástrojov na vynútenie   prítomnosti   účastníkov   na   nariadených   pojednávaniach.   Pokiaľ   tieto prostriedky   nevyužil   a namiesto   toho   nariaďoval   vždy   nové   termíny   pojednávaní, nepostupoval v konaní efektívne a týmto   svojím   neefektívnym postupom   spôsobil   vznik zbytočných   prieťahov   v konaní,   keďže   v období   od   podania   žaloby 19.   decembra   2001 do 6. augusta 2003, keď vo veci po prvý raz rozhodol, zabezpečil účasť oboch účastníkov na pojednávaní iba 6. augusta 2003, v období po zrušení jeho prvého rozhodnutia, teda v čase od 10. júna 2004 do druhého rozhodnutia okresného súdu vo veci 28. októbra 2004, zabezpečil účasť oboch strán sporu znova iba na jedinom pojednávaní, a to 28. októbra 2004, a v období od 2. februára 2006, teda od doručenia spisu z krajského súdu po zrušení aj druhého   rozsudku   okresného   súdu,   do   4.   mája   2007   zabezpečil   prítomnosť   oboch účastníkov sporu na pojednávaní iba 16. augusta 2006.

Poukazujúc   na   uvedený   chronologický   prehľad   doterajšieho   priebehu   konania   je zrejmé, že okresný súd v predmetnej veci konal neefektívne, čím spôsobil vznik zbytočných prieťahov   v konaní.   Navyše   v období   od   31.   augusta   2006,   keď   sťažovatelia   doručili okresnému požadované doklady, pre absenciu ktorých bolo predchádzajúce pojednávanie odročené na neurčito, do 21. februára 2007, teda do termínu nasledujúceho pojednávania, okresný súd vo veci nekonal.

Vzhľadom na to, že v tomto prípade je celková doterajšia dĺžka konania presahujúca päť   rokov   zjavne   neprimeraná   zložitosti,   ako   aj   konkrétnym   okolnostiam   prípadu   a je ovplyvnená   predovšetkým   neefekívnosťou   postupu   okresného   súdu,   ktorú   z hľadiska požiadavky zachovania základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno ospravedlniť, ústavný súd konštatoval, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1065/2001 porušil základné právo sťažovateľov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1065/2001 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   §   50   ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých   dôvodov   sa   ho domáha. Sťažovatelia   žiadali,   aby im   bolo každému   priznané finančné zadosťučinenie 50 000 Sk s ohľadom na stav právnej neistoty, ktorý bol spôsobený postupom okresného súdu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za dôvodné priznať každému zo sťažovateľov aj finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľov, ako aj s ohľadom na spôsob postupu okresného súdu v ich veci považuje za primerané v sume 30 000 Sk.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im vznikli v súvislosti   s ich   právnym   zastupovaním   advokátom   JUDr.   F.   K.   v konaní   pred ústavným súdom. Sťažovatelia si z titulu náhrady trov konania uplatnili 7 424, 60 Sk pre každého z nich.

Ústavný súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   a priznal sťažovateľom úhradu trov konania v sume 12 157 Sk spolu za dva úkony právnej služby urobené v roku 2007 po 2 970 Sk s uplatnením 20 % zníženia, pretože išlo o úkony urobené spoločne pre dve osoby, a k tomu dvakrát režijný paušál po 178 Sk vrátane zvýšenia o 19 % DPH.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2008