znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 245/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30.   novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť R. N., bytom D. S., zastúpeného advokátom JUDr. L. P., D. S., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 49 a čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutiami Okresného súdu Dunajská Streda z 2. marca 2005 sp. zn. 2 T 79/02 a Krajského súdu v Trnave z 21. júna 2005 sp. zn. 3 Tos 90/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. N.   o d m i e t a   pre oneskorenosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra 2005 doručená sťažnosť (na poštovú prepravu bola zásielka doručená 2. novembra 2005) R. N., bytom D. S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej navrhol, aby ústavný súd rozhodol tak, že rozhodnutiami Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) z 2. marca 2005 sp. zn. 2 T 79/02 a Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) z 21. júna 2005 sp. zn.   3 Tos 90/05   boli   porušené   v neprospech   sťažovateľa   základné   práva   a   slobody garantované čl. 12 ods. 1, čl. 49 a čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),   v   dôsledku   čoho   sa   zrušuje   uznesenie   okresného   súdu,   ako   aj   uznesenie krajského súdu a vec sa vracia na nové rozhodnutie.

V dôvodoch sťažnosti sťažovateľ uviedol tieto podstatné skutočnosti:

„...   bol   odsúdený   trestným   rozkazom   Okresného   súdu   v   Dunajskej   Strede sp. zn. 2 T 79/02 dňa 26. 06. 2002 pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Za to mu súd podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 314e ods. 2 Tr. por. uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, pričom podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Ďalej podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. a Tr. zák. súd uložil obvinenému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 mesiacov. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 13. 07. 2002.

Okresný súd počas skúšobnej doby z obsahu priestupkového spisu Obvodného úradu v Dunajskej Strede č. spisu A03/03583, č. priest. 84/03 zistil, že odsúdený R. N. počas svojho podmienečného odsúdenia sa dopustil priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov tým, že dňa 18. 04. 2003 v priebehu dňa v meste Dunajská Streda úmyselne spôsobil škodu na majetku podvodom ku škode L. B. v celkovej výške 2.240,- Sk. Za tento priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 500,- Sk. Toto rozhodnutie č. 84/03 nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 08. 2003.

Okresný súd v Dunajskej Strede na základe toho uznesením zo dňa 02. 03. 2005 o premene trestu sp. zn. 2 T 79/02 rozhodol tak, že odsúdenému nariadil vykonať trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu v Dunajské Strede sp. zn. 2 T 79/02 zo dňa 26. 06. 2002   v   trvaní   4   mesiacov   a   pre   výkon   uloženého   trestu   súd   ho   zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Na základe nášho odvolania - sťažnosti Krajský súd v Trnave pod sp. zn. 3 Tos 90/05 dňa   21.   06.   2005   rozhodol   tak,   že   našu   sťažnosť   proti   uzneseniu   zamietol,   pričom poukazoval na to, že odsúdený v skúšobnej dobe svojím úmyselným podvodným konaním spôsobil škodu na cudzom majetku, konanie bolo riešené v priestupkovom konaní pričom krajský súd nesprávne konštatoval, že odsúdený uloženú pokutu neuhradil, nakoľko pokuta bola v plnej výške uhradená.

Nemohli sme súhlasiť s konštatovaním a uznesením ani Okresného súdu v Dunajskej Strede, ani Krajského súdu v Trnave, preto dňa 28. 07. 2005 sme podali sťažnosť pre porušenie   zákona   v   neprospech   odsúdeného   na   Generálnu   prokuratúru   Slovenskej republiky....“

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri tomto prerokovaní je ústavný súd podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na rozhodnutie vo veci samej.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

Krajský   súd   vo   veci   sťažovateľa,   ktorej   neústavnosť   napáda   v tomto   konaní, rozhodol   21.   júna   2005,   keď   sa   napadnuté   uznesenie   stalo   právoplatným.   Pretože   toto rozhodnutie sťažovateľ napadol na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podaním z 28.   júla   2005,   je   zjavné,   že   uznesenie   krajského   súdu   mu   bolo   doručené   pred   týmto dátumom. Od tohto dátumu do doručenia sťažnosti ústavnému súdu však uplynuli viac ako 2 mesiace, a preto sťažnosť ústavný súd už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol pre oneskorenosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   súčasne   poznamenáva,   že   túto   lehotu   nepredlžuje   ani   podanie adresované   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   a   ani   dátum   jej   odpovede,   že podnet sťažovateľa sa odložil.