znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 245/02-7

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 18.   decembra 2002   predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   K.   a Z.   K.,   bytom   M.,   vo   veci   porušenia   ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní o ich návrhu na priznanie vedľajších účastníkov v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 35/94, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K. a Z. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. novembra 2002 doručené podanie V. K., bytom M. (podpísané aj jeho manželkou Z. K.) (ďalej len „sťažovatelia“),   označené   ako „Prieťahy   v konaní Okr.   súdu   Prešov   č.   j.   9   C   35/94   - sťažnosť“.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovatelia   12. apríla   1995   a   5.   marca   1999 v konaní pred Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) vedenom pod sp. zn. 9 C 35/94 svojím návrhom podľa § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žiadali o priznanie postavenia vedľajších účastníkov. Okresný súd svojím uznesením z 10. septembra 2001 návrh sťažovateľov zamietol a o ich odvolaní proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Prešove 20.   februára   2002   rozhodol   tak,   že   uznesenie   okresného   súdu   potvrdil   (2   Co   764/01). Sťažovatelia na ústavnom súde namietali, že okresný súd konal a rozhodoval o ich návrhoch so zbytočnými prieťahmi, v dôsledku čoho poukazujú na „porušenie nášho práva daného ust. ods. 1 čl. 46 Ústavy SR, a žiadajú, aby ústavný súd „rozhodol, že OS v Prešove má veľké prieťahy v konaní, a že neprávom nás nepripustil do konania a súčasne nám priznal primeranú škodu“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) (a s účinnosťou od 1. januára 2002) oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo   právnické   osoby   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach   §   20   ods.   1   a   §   49   až 56   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.   Ústavný   súd   preto   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľov   a skúmal,   či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z   obsahu   sťažnosti   sťažovateľov   vyplynulo,   že   k porušeniu   ich   označeného základného práva malo dôjsť postupom a rozhodovaním okresného súdu o ich návrhu na priznanie   postavenia   vedľajších   účastníkov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   35/94 (uznesenie   okresného   súdu   z 10.   septembra   2001),   pričom   o ich   odvolaní   proti   tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd v Prešove 20. februára 2002 (2 Co 764/01).

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľov   preto   ústavný   súd   zobral   do úvahy, že podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok na prijatie sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia, oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   ktorým   malo   byť   spôsobené porušenie základného práva sťažovateľov, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Jej nedodržanie predstavuje zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona) pre jej oneskorenosť.

Keďže sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená až 29. novembra 2002, t. j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom, bolo ju potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. decembra 2002