SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 244/2015-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátskakancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdv konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 5 T 52/09 a Krajskýmsúdom v Bratislave pod sp. zn. 2 Tos 101/2014 v súvislosti s nedodržaním požiadavkyneodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby zo 4. júna 2014a z 8. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/09   p o r u š i lprávo ⬛⬛⬛⬛ na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzbyz 8. augusta 2014 podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 500 €(slovom päťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpeniav sume   269,58   €   (slovom   dvestošesťdesiatdeväť   eur   a   päťdesiatosem   centov),   ktorú j eOkresný   súd   Bratislava   I   p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   EmílieKorčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.II. ÚS 244/2015-20 zo 16. apríla 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 17ods.   2 a   5   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“) a   čl.   5 ods.   4 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedenýchOkresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 T 52/09 a Krajskýmsúdom   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn.   2   Tos   101/2014   v súvislostis nedodržaním   požiadavky   neodkladnosti   a   urýchlenosti   rozhodovania   o   žiadostio prepustenie z väzby zo 4. júna 2014 a z 8. augusta 2014.

Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   prerokovalústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 8. júna 2015,okresný súd vo vyjadrení z 25. mája 2015 a krajský súd vo vyjadrení z 29. mája 2015vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritomz listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   doplnenia   z   3.   februára   2015   doručeného   ústavnému   súdu6. februára   2015   vyplýva,   že   sťažovateľ   4.   júna   2014   požiadal   o   prepustenie   z   väzby.Následne podala takúto žiadosť aj jeho obhajkyňa, a to 8. augusta 2014. O žiadosti bolorozhodnuté uznesením okresného súdu sp. zn. 5 T 52/09 až 26. augusta 2014. O podanejsťažnosti rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 2 Tos 101/2014 až 9. októbra 2014.Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 13. októbra 2014. Konanie o žiadostiteda trvalo ako celok od 4. júna 2014 do 13. októbra 2014, to znamená 4 mesiace a 9 dní.Toto konanie podľa sťažovateľa nebolo vedené v súlade s účelom čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy ačl. 5 ods. 4 dohovoru, keďže o žiadosti sa nerozhodlo prednostne a urýchlene.

Uznesenia   všeobecných   súdov   podľa   názoru   sťažovateľa   neboli   dostatočnea presvedčivo odôvodnené, a to v súvislosti s namietaným porušením § 73 ods. 1 Trestnéhoporiadku, ako to sťažovateľ uviedol v žiadosti z 8. augusta 2014.

Sťažovateľovi nebola doručená ponúknutá záruka za jeho osobu zo 4. augusta 2014,čím   došlo   k   porušeniu   ustanovenia   §   72   ods.   2   poslednej   vety   Trestného   poriadku.Sťažovateľovi tým bolo odňaté jeho právo mať vedomosť o ponuke prevzatia záruky, jejobsahu a dôvodoch, ako aj právo vyjadriť sa v primeranej lehote.

Nebralo sa tiež do úvahy, že sťažovateľ 4. septembra 2014 požiadal o nahliadnutie dospisu   okresného   súdu   sp.   zn.   5   T   52/09   na   získanie   poznatkov   pre   potrebu   účinneja efektívnej obhajobnej argumentácie v súvislosti so sťažnosťou proti uzneseniu okresnéhosúdu z 26. augusta 2014. Tým došlo k zmareniu doplnenia sťažnosti o novú argumentáciu.

Podľa sťažovateľa nebola zachovaná ani lehota na prípravu sťažovateľa v dĺžke 5pracovných   dní   v súvislosti   s   neverejným   zasadnutím   krajského   súdu   9.   októbra   2014,pretože predvolanie je zo 6. októbra 2014, pričom sťažovateľ žiadal, aby bol krajskýmsúdom vypočutý.

Sťažovateľ   ďalej   namieta,   že   došlo   k   porušeniu   jeho   práva   na   obhajobuv konaní vedenom krajským súdom tým, že obhajcovia dr. a dr. nemalizachovanú 5-dňovú zákonnú lehotu na prípravu v zmysle § 292 ods. 4 prvej vety Trestnéhoporiadku. Bez prítomnosti obhajcov nebolo možné neverejné zasadnutie 9. októbra 2014vykonať. Správne malo byť neverejné zasadnutie odročené na nový termín. Navyše krajskýsúd neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa na neverejnom zasadnutí, teda byť vypočutý, hoci oto výslovne požiadal v podaní z 5. septembra 2014.

Flagrantným spôsobom bola podľa sťažovateľa porušená zásada zákazu reformationisin peius, a to tým, že dôvody väzby boli rozšírené o ďalší dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c)Trestného poriadku, hoci v rámci konania o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby nieje možné dôvody väzby rozširovať.

Vzhľadom   na   porušenie   zákazu   reformationis   in   peius,   nezákonné   odlúčenie   odrodiny, nezákonnú kontrolu jeho korešpondencie, neprípustnú opakovanú kontrolu došlejkorešpondencie   od   advokátov,   neoprávnené   a   opakované   bránenie   telefonovaťs advokátkou, ponižujúce eskorty sťažovateľa v putách na občianskoprávne pojednávania,pravidelné   ponižujúce   zaobchádzanie   zo   strany   miestnych   policajtov,   hrubé   zanedbanielekárskej   starostlivosti,   odmietanie   sledovania   televízneho   vysielania   a   prístupuk informáciám a odmietnutie poskytnutia hygienických prostriedkov sťažovateľ požaduje odkrajského súdu finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 €.

Napokon sťažovateľ uvádza, že 15. januára 2015 bol prepustený z väzby.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a právo zaručené podľa čl. 5 ods. 3, 4, čl. 6 ods. 3 písm. b, c, Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I, v konaní vedenom pod č. k. 5T 52/09 v súvislosti s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 04. júna 2014 a 08. augusta 2014 a práva na obhajobu PORUŠENÉ BOLI.

2. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a právo zaručené podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b, c, d, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod č. k. 2Tos/101/2014 a jeho rozhodnutím zo dňa 09. októbra 2014 PORUŠENÉ BOLI.

3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Tos/101/2014 zo dňa 09. októbra 2014 sa ZRUŠUJE, vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000,00 eur, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava I. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Emília Korčeková do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

6. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Emília Korčeková do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

7. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- eur, ktoré je povinný mu vyplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 3334/15 z 25. mája 2015doručeného   ústavnému   súdu   29.   mája   2015   vyplýva,   že   sa   s   prijatou   časťou   sťažnostinestotožňuje.

Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby doručenú 4. júna 2014, trebauviesť, že táto žiadosť bola na verejnom zasadnutí okresného súdu 16. júna 2014 zamietnutáuznesením sp. zn. 5 T 52/09. Uznesením krajského súdu z 3. júla 2014 bolo uznesenieokresného súdu zrušené, pričom krajský súd sám žiadosť zamietol. Na základe uvedenéhotreba uzavrieť, že k namietanému porušeniu práv sťažovateľa v súvislosti s rozhodovanímo jeho žiadosti zo 4. júna 2014 nedošlo.

Následne   bolo   4.   augusta   2014   doručené   podanie ⬛⬛⬛⬛ označené   ako„ponuka   prevzatia   záruky“, dňa   5.   augusta   2014   žiadosť   obhajcu   sťažovateľa   dr. o prepustenie z väzby, ďalej 6. augusta 2014 rukou písaná žiadosť sťažovateľa o prepusteniez   väzby   a   napokon   8.   augusta   2014   žiadosť   obhajkyne   sťažovateľa   dr. o prepustenie z väzby. Listom z 13. augusta 2014 zákonný sudca informoval strany, žeo žiadosti   sťažovateľa   sa   bude   rozhodovať   na   hlavnom   pojednávaní   nariadenom   na26. august   2014,   keďže   skorší   termín   nemožno   nariadiť   pre   neprítomnosť   prísediaceho.Uvedeného   dňa   bola   žiadosť   sťažovateľa   o   prepustenie   z   väzby   zamietnutá.   Uznesenieo väzbe bolo expedované 2. septembra 2014 a 3. septembra 2014 bol spis zapožičanýkrajskému   súdu   k   sp.   zn.   Spr   2243/14,   ktorý   požiadal   o   zapožičanie   spisu   na   účelyprešetrenia vybavenia sťažnosti zo strany predsedníčky okresného súdu. Po vrátení spisu24. septembra 2014 okresný súd ihneď zaslal sťažnosť podanú sťažovateľom proti uzneseniuokresného súdu prokurátorovi na vyjadrenie a 25. septembra 2014 predložil spis krajskémusúdu na rozhodnutie o sťažnosti.

Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos 101/2014 z 9. októbra 2014 bolo uznesenieokresného   súdu   zrušené,   žiadosť   sťažovateľa   o   prepustenie   z   väzby   bola   zamietnutá,ponúknutá záruka a ani sľub neboli prijaté, väzba nebola nahradená dohľadom probačnéhoa mediačného úradníka a boli rozšírené dôvody väzby.

Podľa názoru predsedníčky okresného súdu o žiadosti doručenej 8. augusta 2014 sakonalo neodkladne a urýchlene. Aj keď je pravdou, že k právoplatnému rozhodnutiu došloaž 9. októbra 2014, teda po dvoch mesiacoch, nedošlo tým k porušeniu práv sťažovateľa.Samotná   dĺžka   trvania   rozhodovania   nie   je   jediným   kritériom   splnenia   požiadavkyneodkladnosti a urýchlenosti konania. Predmetom posudzovania je totiž aj samotný postupkonajúceho súdu, skutková a právna náročnosť a tiež správanie účastníkov konania. Okresnýsúd sa žiadosťou zaoberal okamžite (do troch pracovných dní), pričom treba prihliadnuť ajna početnosť ostatných žiadostí a iných podaní sťažovateľa, ktoré prakticky tvoria väčšinuobsahu súdneho spisu, s ktorými sa tiež priebežne zaoberal.

Z   vyjadrenia   krajského   súdu   sp.   zn.   Spr   3230/15   z   29.   mája   2015   doručenéhoústavnému   súdu   4.   júna   2015   vyplýva,   že   spis   bol   krajskému   súdu   predložený   narozhodnutie o sťažnosti 25. septembra 2014. Termín neverejného zasadnutia bol určený na9. október 2014, kedy bolo o sťažnosti rozhodnuté. Uznesenie bolo v deň jeho vyhlásenia9. októbra   2014   aj   vypracované,   vypravené   a   doručované   tak   sťažovateľovi,   ako   ajobhajcom a ostatným stranám trestného konania. Hoci je pravdou, že od rozhodovaniaokresného súdu do predloženia veci krajskému súdu uplynula doba jedného mesiaca, tátodoba nezakladá porušenie zásady urýchleného rozhodovania vo väzobných veciach.

II.

Z rukou písaného podania sťažovateľa z 2. júna 2014 doručeného okresnému súdu4. júna 2014 označeného ako „Oznámenie o podaní podnetu na podanie dovolania MSSR + žiadosť o prepustenie z väzby – viď str. 2“ vyplýva, že inter alia sťažovateľ žiada „sprostiť spod obžaloby a prepustiť na slobodu z nezákonne konštruovanej väzby“.

Z rukou písaného podania sťažovateľa z 3. augusta 2014 označeného ako „Žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu“ vyplýva, že žiadosť podáva preto, lebo o jeho žiadostiz 2. júna 2014 nebolo dosiaľ rozhodnuté.

Z podania obhajkyne sťažovateľa zo 7. augusta 2014 doručeného okresnému súdu8. augusta 2014 vyplýva ďalšia žiadosť o prepustenie z väzby.

Z uznesenia okresného súdu č. k. 5 T 52/09-12 z 26. augusta 2014 vyplýva, žežiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby z 8. augusta 2014 sa zamieta, pričom sa neprijímapísomný sľub, resp. dohľad probačného a mediačného úradníka.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 2 Tos 101/2014 z 9. októbra 2014 vyplýva, žeuznesenie okresného súdu sp. zn. 5 T 52/09 z 26. augusta 2014 bolo zrušené v celomrozsahu a žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola zamietnutá. Zároveň nebola prijatázáruka od ⬛⬛⬛⬛, ako ani sľub sťažovateľa. Väzba nebola nahradená ani dohľadomprobačného a mediačného úradníka. Zároveň bol dôvod väzby rozšírený podľa § 71 ods. 1písm. c) Trestného poriadku.

Z potvrdenia o prepustení z väzby z 15. januára 2015 vyplýva, že sťažovateľ bol15. januára 2015 prepustený z väzby, ktorá trvala od 12. apríla 2014.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môžezároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práva slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobodyinak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovenýzákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, máprávo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnostipozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

„O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začínapodaním   návrhu   alebo   žiadosti   o   končí   vydaním   konečného   rozhodnutia   súdu,   príp.doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijakápevne   ustanovená   lehota,   v   ktorej by   súd   musel   rozhodnúť.   Či   sa   rozhodlo   urýchlene,posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace súpríliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru“ (Bezicheri c.Taliansko, Sanchez-Reisse c. Švajčiarsko, II. ÚS 432/2013, II. ÚS 193/2014).

Zo skutkového hľadiska možno konštatovať, že samotné rozhodovanie o žiadostisťažovateľa o prepustenie z väzby doručenej 8. augusta 2014 trvalo do 26. augusta 2014,teda   18   dní.   Ďalších   7   dní   trvalo   písomné   vyhotovenie   uznesenia   a   jeho   expedovaniestranám   (do   2.   septembra   2014).   K   predloženiu   spisu   krajskému   súdu   došlo   však   až25. septembra 2014. To znamená, že celková dĺžka konania na okresnom súde bola 48 dní(do 8. augusta 2014 do 25. septembra 2014).

Uvedenú   celkovú   dobu   konania   na   okresnom   súde   nemožno   považovať   zaneodkladnú a urýchlenú, a preto došlo k porušeniu čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

V   uvedenej   súvislosti   sa   javí   ako   podstatné   a   rozhodujúce,   že   okresný   súd3. septembra 2014 spis zapožičal krajskému súdu kvôli prešetreniu sťažnosti smerujúcejproti postupu predsedníčky okresného súdu. Spis bol vrátený okresnému súdu 24. septembra2014 a bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti podanej sťažovateľomproti   uzneseniu   okresného   súdu   až   25.   septembra   2014.   Podľa   názoru   ústavného   súduvzhľadom   na   potrebu   neodkladného   a   urýchleného   rozhodovania   o   väzbe   spravidla   jepovinnosťou   súdu   prvého   stupňa   prednostne   predložiť   spis   súdu   druhého   stupňa   narozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku. Naopak, spravidla nie je v súlade so zásadouneodkladného a urýchleného rozhodovania o väzbe pred predložením spisu súdu druhéhostupňa na   rozhodnutie o   riadnom opravnom prostriedku   predkladať spis   inému   orgánu,prípadne   súdu   druhého   stupňa   na   iný   účel,   než   je   rozhodovanie   o   riadnom   opravnomprostriedku.

Možno zhrnúť, že v čase od 3. septembra 2014 do 24. septembra 2014, teda po dobu21 dní okresný súd nekonal neodkladne a urýchlene.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Za   daného   stavu   v   súlade   so   zásadou   spravodlivosti   považoval   ústavný   súd   zaprimerané, aby okresný súd zaplatil sťažovateľovi ako finančné zadosťučinenie za utrpenúnemateriálnu ujmu čiastku 500 € (bod 2 výroku nálezu).

Ďalším požiadavkám sťažovateľa nebolo možné vyhovieť (bod 4 výroku nálezu).

Sťažovateľ považoval za porušenie označených práv oneskorené rozhodnutie o jehožiadosti o prepustenie z väzby zo 4. júna 2014. Ako vyplýva z vyjadrenia predsedníčkyokresného súdu, o tejto žiadosti okresný súd rozhodol 16. júna 2014 v spojení s uznesenímkrajského   súdu   z   3.   júla   2014.   Proti   tomuto   tvrdeniu   predsedníčky   okresného   súdusťažovateľ nič nenamietal. Sťažnostné tvrdenie preto nezodpovedá skutočnosti.

Rovnako nebolo možné akceptovať tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého označenépráva porušil aj krajský súd. Podľa zistení ústavného súdu konanie na krajskom súde trvalood 25. septembra 2014 (keď bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti)do 9. októbra 2014 (keď krajský súd o sťažnosti rozhodol, rozhodnutie písomne vyhotovila expedoval), teda celkom 14 dní. Túto dobu v žiadnom prípade nemožno považovať zaneprimeranú.

Hoci   sťažovateľ   požadoval   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odokresného   súdu   v   sume   4   000   €,   ústavný   súd   považoval   za   primeranú   sumu   500   €z dôvodov uvedených v odôvodnení k bodu 2 výroku nálezu.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov jeho právneho zastúpenia advokátom,a to v požadovanej sumu 269,58 €. Podľa názoru ústavného súdu by správne patrila odmenaza 2 úkony v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie a podanie sťažnosti)po 134 €, ako aj režijný paušál 2-krát po 8,04 €, teda celkom 284,08 €. Nemohol všakpriznať viac, než sťažovateľ požadoval (bod 3 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej častitohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   časť   vety   pred   bodkočiarkou   ústavy,   podľa   ktorého   protirozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťourozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkomkonania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2015