SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 244/2015-46
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátskakancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdv konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 5 T 52/09 a Krajskýmsúdom v Bratislave pod sp. zn. 2 Tos 101/2014 v súvislosti s nedodržaním požiadavkyneodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby zo 4. júna 2014a z 8. augusta 2014 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/09 p o r u š i lprávo ⬛⬛⬛⬛ na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzbyz 8. augusta 2014 podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpeniav sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j eOkresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. EmílieKorčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.II. ÚS 244/2015-20 zo 16. apríla 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 17ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 4 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedenýchOkresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 T 52/09 a Krajskýmsúdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 2 Tos 101/2014 v súvislostis nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadostio prepustenie z väzby zo 4. júna 2014 a z 8. augusta 2014.
Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokovalústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 8. júna 2015,okresný súd vo vyjadrení z 25. mája 2015 a krajský súd vo vyjadrení z 29. mája 2015vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritomz listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.
Zo sťažnosti a z jej doplnenia z 3. februára 2015 doručeného ústavnému súdu6. februára 2015 vyplýva, že sťažovateľ 4. júna 2014 požiadal o prepustenie z väzby.Následne podala takúto žiadosť aj jeho obhajkyňa, a to 8. augusta 2014. O žiadosti bolorozhodnuté uznesením okresného súdu sp. zn. 5 T 52/09 až 26. augusta 2014. O podanejsťažnosti rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 2 Tos 101/2014 až 9. októbra 2014.Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 13. októbra 2014. Konanie o žiadostiteda trvalo ako celok od 4. júna 2014 do 13. októbra 2014, to znamená 4 mesiace a 9 dní.Toto konanie podľa sťažovateľa nebolo vedené v súlade s účelom čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy ačl. 5 ods. 4 dohovoru, keďže o žiadosti sa nerozhodlo prednostne a urýchlene.
Uznesenia všeobecných súdov podľa názoru sťažovateľa neboli dostatočnea presvedčivo odôvodnené, a to v súvislosti s namietaným porušením § 73 ods. 1 Trestnéhoporiadku, ako to sťažovateľ uviedol v žiadosti z 8. augusta 2014.
Sťažovateľovi nebola doručená ponúknutá záruka za jeho osobu zo 4. augusta 2014,čím došlo k porušeniu ustanovenia § 72 ods. 2 poslednej vety Trestného poriadku.Sťažovateľovi tým bolo odňaté jeho právo mať vedomosť o ponuke prevzatia záruky, jejobsahu a dôvodoch, ako aj právo vyjadriť sa v primeranej lehote.
Nebralo sa tiež do úvahy, že sťažovateľ 4. septembra 2014 požiadal o nahliadnutie dospisu okresného súdu sp. zn. 5 T 52/09 na získanie poznatkov pre potrebu účinneja efektívnej obhajobnej argumentácie v súvislosti so sťažnosťou proti uzneseniu okresnéhosúdu z 26. augusta 2014. Tým došlo k zmareniu doplnenia sťažnosti o novú argumentáciu.
Podľa sťažovateľa nebola zachovaná ani lehota na prípravu sťažovateľa v dĺžke 5pracovných dní v súvislosti s neverejným zasadnutím krajského súdu 9. októbra 2014,pretože predvolanie je zo 6. októbra 2014, pričom sťažovateľ žiadal, aby bol krajskýmsúdom vypočutý.
Sťažovateľ ďalej namieta, že došlo k porušeniu jeho práva na obhajobuv konaní vedenom krajským súdom tým, že obhajcovia dr. a dr. nemalizachovanú 5-dňovú zákonnú lehotu na prípravu v zmysle § 292 ods. 4 prvej vety Trestnéhoporiadku. Bez prítomnosti obhajcov nebolo možné neverejné zasadnutie 9. októbra 2014vykonať. Správne malo byť neverejné zasadnutie odročené na nový termín. Navyše krajskýsúd neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa na neverejnom zasadnutí, teda byť vypočutý, hoci oto výslovne požiadal v podaní z 5. septembra 2014.
Flagrantným spôsobom bola podľa sťažovateľa porušená zásada zákazu reformationisin peius, a to tým, že dôvody väzby boli rozšírené o ďalší dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c)Trestného poriadku, hoci v rámci konania o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby nieje možné dôvody väzby rozširovať.
Vzhľadom na porušenie zákazu reformationis in peius, nezákonné odlúčenie odrodiny, nezákonnú kontrolu jeho korešpondencie, neprípustnú opakovanú kontrolu došlejkorešpondencie od advokátov, neoprávnené a opakované bránenie telefonovaťs advokátkou, ponižujúce eskorty sťažovateľa v putách na občianskoprávne pojednávania,pravidelné ponižujúce zaobchádzanie zo strany miestnych policajtov, hrubé zanedbanielekárskej starostlivosti, odmietanie sledovania televízneho vysielania a prístupuk informáciám a odmietnutie poskytnutia hygienických prostriedkov sťažovateľ požaduje odkrajského súdu finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 €.
Napokon sťažovateľ uvádza, že 15. januára 2015 bol prepustený z väzby.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a právo zaručené podľa čl. 5 ods. 3, 4, čl. 6 ods. 3 písm. b, c, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I, v konaní vedenom pod č. k. 5T 52/09 v súvislosti s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 04. júna 2014 a 08. augusta 2014 a práva na obhajobu PORUŠENÉ BOLI.
2. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a právo zaručené podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b, c, d, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod č. k. 2Tos/101/2014 a jeho rozhodnutím zo dňa 09. októbra 2014 PORUŠENÉ BOLI.
3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Tos/101/2014 zo dňa 09. októbra 2014 sa ZRUŠUJE, vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000,00 eur, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava I. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
5. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Emília Korčeková do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
6. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Emília Korčeková do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
7. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- eur, ktoré je povinný mu vyplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 3334/15 z 25. mája 2015doručeného ústavnému súdu 29. mája 2015 vyplýva, že sa s prijatou časťou sťažnostinestotožňuje.
Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby doručenú 4. júna 2014, trebauviesť, že táto žiadosť bola na verejnom zasadnutí okresného súdu 16. júna 2014 zamietnutáuznesením sp. zn. 5 T 52/09. Uznesením krajského súdu z 3. júla 2014 bolo uznesenieokresného súdu zrušené, pričom krajský súd sám žiadosť zamietol. Na základe uvedenéhotreba uzavrieť, že k namietanému porušeniu práv sťažovateľa v súvislosti s rozhodovanímo jeho žiadosti zo 4. júna 2014 nedošlo.
Následne bolo 4. augusta 2014 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛ označené ako„ponuka prevzatia záruky“, dňa 5. augusta 2014 žiadosť obhajcu sťažovateľa dr. o prepustenie z väzby, ďalej 6. augusta 2014 rukou písaná žiadosť sťažovateľa o prepusteniez väzby a napokon 8. augusta 2014 žiadosť obhajkyne sťažovateľa dr. o prepustenie z väzby. Listom z 13. augusta 2014 zákonný sudca informoval strany, žeo žiadosti sťažovateľa sa bude rozhodovať na hlavnom pojednávaní nariadenom na26. august 2014, keďže skorší termín nemožno nariadiť pre neprítomnosť prísediaceho.Uvedeného dňa bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá. Uznesenieo väzbe bolo expedované 2. septembra 2014 a 3. septembra 2014 bol spis zapožičanýkrajskému súdu k sp. zn. Spr 2243/14, ktorý požiadal o zapožičanie spisu na účelyprešetrenia vybavenia sťažnosti zo strany predsedníčky okresného súdu. Po vrátení spisu24. septembra 2014 okresný súd ihneď zaslal sťažnosť podanú sťažovateľom proti uzneseniuokresného súdu prokurátorovi na vyjadrenie a 25. septembra 2014 predložil spis krajskémusúdu na rozhodnutie o sťažnosti.
Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos 101/2014 z 9. októbra 2014 bolo uznesenieokresného súdu zrušené, žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola zamietnutá,ponúknutá záruka a ani sľub neboli prijaté, väzba nebola nahradená dohľadom probačnéhoa mediačného úradníka a boli rozšírené dôvody väzby.
Podľa názoru predsedníčky okresného súdu o žiadosti doručenej 8. augusta 2014 sakonalo neodkladne a urýchlene. Aj keď je pravdou, že k právoplatnému rozhodnutiu došloaž 9. októbra 2014, teda po dvoch mesiacoch, nedošlo tým k porušeniu práv sťažovateľa.Samotná dĺžka trvania rozhodovania nie je jediným kritériom splnenia požiadavkyneodkladnosti a urýchlenosti konania. Predmetom posudzovania je totiž aj samotný postupkonajúceho súdu, skutková a právna náročnosť a tiež správanie účastníkov konania. Okresnýsúd sa žiadosťou zaoberal okamžite (do troch pracovných dní), pričom treba prihliadnuť ajna početnosť ostatných žiadostí a iných podaní sťažovateľa, ktoré prakticky tvoria väčšinuobsahu súdneho spisu, s ktorými sa tiež priebežne zaoberal.
Z vyjadrenia krajského súdu sp. zn. Spr 3230/15 z 29. mája 2015 doručenéhoústavnému súdu 4. júna 2015 vyplýva, že spis bol krajskému súdu predložený narozhodnutie o sťažnosti 25. septembra 2014. Termín neverejného zasadnutia bol určený na9. október 2014, kedy bolo o sťažnosti rozhodnuté. Uznesenie bolo v deň jeho vyhlásenia9. októbra 2014 aj vypracované, vypravené a doručované tak sťažovateľovi, ako ajobhajcom a ostatným stranám trestného konania. Hoci je pravdou, že od rozhodovaniaokresného súdu do predloženia veci krajskému súdu uplynula doba jedného mesiaca, tátodoba nezakladá porušenie zásady urýchleného rozhodovania vo väzobných veciach.
II.
Z rukou písaného podania sťažovateľa z 2. júna 2014 doručeného okresnému súdu4. júna 2014 označeného ako „Oznámenie o podaní podnetu na podanie dovolania MSSR + žiadosť o prepustenie z väzby – viď str. 2“ vyplýva, že inter alia sťažovateľ žiada „sprostiť spod obžaloby a prepustiť na slobodu z nezákonne konštruovanej väzby“.
Z rukou písaného podania sťažovateľa z 3. augusta 2014 označeného ako „Žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu“ vyplýva, že žiadosť podáva preto, lebo o jeho žiadostiz 2. júna 2014 nebolo dosiaľ rozhodnuté.
Z podania obhajkyne sťažovateľa zo 7. augusta 2014 doručeného okresnému súdu8. augusta 2014 vyplýva ďalšia žiadosť o prepustenie z väzby.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 5 T 52/09-12 z 26. augusta 2014 vyplýva, žežiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby z 8. augusta 2014 sa zamieta, pričom sa neprijímapísomný sľub, resp. dohľad probačného a mediačného úradníka.
Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 2 Tos 101/2014 z 9. októbra 2014 vyplýva, žeuznesenie okresného súdu sp. zn. 5 T 52/09 z 26. augusta 2014 bolo zrušené v celomrozsahu a žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola zamietnutá. Zároveň nebola prijatázáruka od ⬛⬛⬛⬛, ako ani sľub sťažovateľa. Väzba nebola nahradená ani dohľadomprobačného a mediačného úradníka. Zároveň bol dôvod väzby rozšírený podľa § 71 ods. 1písm. c) Trestného poriadku.
Z potvrdenia o prepustení z väzby z 15. januára 2015 vyplýva, že sťažovateľ bol15. januára 2015 prepustený z väzby, ktorá trvala od 12. apríla 2014.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môžezároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práva slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobodyinak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovenýzákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, máprávo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnostipozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
„O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začínapodaním návrhu alebo žiadosti o končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, príp.doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijakápevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace súpríliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru“ (Bezicheri c.Taliansko, Sanchez-Reisse c. Švajčiarsko, II. ÚS 432/2013, II. ÚS 193/2014).
Zo skutkového hľadiska možno konštatovať, že samotné rozhodovanie o žiadostisťažovateľa o prepustenie z väzby doručenej 8. augusta 2014 trvalo do 26. augusta 2014,teda 18 dní. Ďalších 7 dní trvalo písomné vyhotovenie uznesenia a jeho expedovaniestranám (do 2. septembra 2014). K predloženiu spisu krajskému súdu došlo však až25. septembra 2014. To znamená, že celková dĺžka konania na okresnom súde bola 48 dní(do 8. augusta 2014 do 25. septembra 2014).
Uvedenú celkovú dobu konania na okresnom súde nemožno považovať zaneodkladnú a urýchlenú, a preto došlo k porušeniu čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
V uvedenej súvislosti sa javí ako podstatné a rozhodujúce, že okresný súd3. septembra 2014 spis zapožičal krajskému súdu kvôli prešetreniu sťažnosti smerujúcejproti postupu predsedníčky okresného súdu. Spis bol vrátený okresnému súdu 24. septembra2014 a bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti podanej sťažovateľomproti uzneseniu okresného súdu až 25. septembra 2014. Podľa názoru ústavného súduvzhľadom na potrebu neodkladného a urýchleného rozhodovania o väzbe spravidla jepovinnosťou súdu prvého stupňa prednostne predložiť spis súdu druhého stupňa narozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku. Naopak, spravidla nie je v súlade so zásadouneodkladného a urýchleného rozhodovania o väzbe pred predložením spisu súdu druhéhostupňa na rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku predkladať spis inému orgánu,prípadne súdu druhého stupňa na iný účel, než je rozhodovanie o riadnom opravnomprostriedku.
Možno zhrnúť, že v čase od 3. septembra 2014 do 24. septembra 2014, teda po dobu21 dní okresný súd nekonal neodkladne a urýchlene.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Za daného stavu v súlade so zásadou spravodlivosti považoval ústavný súd zaprimerané, aby okresný súd zaplatil sťažovateľovi ako finančné zadosťučinenie za utrpenúnemateriálnu ujmu čiastku 500 € (bod 2 výroku nálezu).
Ďalším požiadavkám sťažovateľa nebolo možné vyhovieť (bod 4 výroku nálezu).
Sťažovateľ považoval za porušenie označených práv oneskorené rozhodnutie o jehožiadosti o prepustenie z väzby zo 4. júna 2014. Ako vyplýva z vyjadrenia predsedníčkyokresného súdu, o tejto žiadosti okresný súd rozhodol 16. júna 2014 v spojení s uznesenímkrajského súdu z 3. júla 2014. Proti tomuto tvrdeniu predsedníčky okresného súdusťažovateľ nič nenamietal. Sťažnostné tvrdenie preto nezodpovedá skutočnosti.
Rovnako nebolo možné akceptovať tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého označenépráva porušil aj krajský súd. Podľa zistení ústavného súdu konanie na krajskom súde trvalood 25. septembra 2014 (keď bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti)do 9. októbra 2014 (keď krajský súd o sťažnosti rozhodol, rozhodnutie písomne vyhotovila expedoval), teda celkom 14 dní. Túto dobu v žiadnom prípade nemožno považovať zaneprimeranú.
Hoci sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odokresného súdu v sume 4 000 €, ústavný súd považoval za primeranú sumu 500 €z dôvodov uvedených v odôvodnení k bodu 2 výroku nálezu.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov jeho právneho zastúpenia advokátom,a to v požadovanej sumu 269,58 €. Podľa názoru ústavného súdu by správne patrila odmenaza 2 úkony v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie a podanie sťažnosti)po 134 €, ako aj režijný paušál 2-krát po 8,04 €, teda celkom 284,08 €. Nemohol všakpriznať viac, než sťažovateľ požadoval (bod 3 výroku nálezu).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej častitohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého protirozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťourozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkomkonania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2015