znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 244/2011-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júna   2011 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti G., a. s. v likvidácii, S., a Ing. M. Š., V.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   M.   I.,   V.,   vedené   na   Ústavnom   súde   Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1222/2011 a sp. zn. Rvp 1223/2011, ktorými namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a   práva   na spravodlivý   súdny   proces   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 1/2006 a jeho uznesením č. k. 12 C 1/06-930 z 27. apríla 2011, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti G., a. s. v likvidácii, a Ing. M. Š. vedené pod sp. zn. Rvp 1222/2011 a sp. zn. Rvp 1223/2011 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1222/2011.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti G., a. s. v likvidácii, a Ing. M. Š. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 20. mája 2011 doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   G.,   a.   s.   v   likvidácii,   S.   (ďalej   len „sťažovateľka“), a Ing. M. Š., V. (ďalej len „sťažovateľ“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorými namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a   práva   na spravodlivý   súdny   proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 1/2006 a jeho uznesením č. k. 12 C 1/06-930 z 27. apríla 2011.

Predmetné   sťažnosti   sťažovateľov   sú   ústavným   súdom   vedené   pod   sp. zn. Rvp 1222/2011 a sp. zn. Rvp 1223/2011.

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   žalovanou   vo   4.   rade   a   sťažovateľ žalovaným v 8. rade v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 1/06 o vyslovenie neplatnosti   komisionárnych   zmlúv   a   záložných   zmlúv   podaných   žalobcom   Slovenská republika   –   Ministerstvo   hospodárstva   Slovenskej   republiky.   Okresný   súd   nariadil v uvedenej veci právne pojednávanie na 27. apríl 2011. Sťažovatelia požiadali okresný súd o odročenie pojednávania s písomným ospravedlnením neúčasti na pojednávaní. Okresný súd na pojednávaní konanom 27. apríla 2011 uznesením č. k. 12 C 1/06-930 rozhodol, že bude pokračovať v konaní a konanie bude prebiehať bez prítomnosti sťažovateľov.

Podľa sťažovateľov okresný súd tým, že pokračoval v konaní v ich neprítomnosti, mal porušiť ich základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu vydať nález,   v   ktorom   vysloví   porušenie   základného   práva   sťažovateľov   na   súdnu   ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, zruší uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 1/06-930 z 27. apríla 2011 a prizná sťažovateľom náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah....

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spojeniu vecí na spoločné konanie

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je možné v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

Vzhľadom na právnu a skutkovú súvislosť (totožnosť) sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1222/2011 a sp. zn. Rvp 1223/2011 vyplývajúcu z ich obsahu, ako aj vzhľadom na totožnosť okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, ústavný súd uplatniac citované právne normy rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

Predmetom sťažností je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1/06 a jeho uznesením č. k. 12 C 1/06-930 z 27. apríla 2011, ktorým rozhodol o konaní v neprítomnosti sťažovateľov.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosti   sťažovateľov,   ktorými   namietajú   porušenie označeného základného práva a práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1/06 a jeho uznesením z 27. apríla 2011, je potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Významnou ústavnou podmienkou limitujúcou rozhodovaciu právomoc ústavného súdu v konaní o sťažnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou v čl. 127 ústavy   je,   že   o   ochrane   základných   práv   alebo   slobôd   sťažovateľa,   porušenie   ktorých namieta pred ústavným súdom, nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 7 ods. 1 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov   včítane   podnikateľských   a   hospodárskych   vzťahov,   pokiaľ   ich   podľa   zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažností sťažovateľov preto zaoberal aj otázkou,   či   účinnú   ochranu   práv,   ktoré   sťažovatelia   vo   svojich   sťažnostiach   namietali, neposkytujú všeobecné súdy na základe takých právnych prostriedkov nápravy, ktoré je možné súčasne považovať za účinné právne prostriedky ochrany namietaného porušenia základného práva (čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Z   obsahu   napadnutého   rozhodnutia   okresného   súdu   vyplýva,   že   napriek ospravedlneniu sťažovateľov okresný súd pokračoval v pojednávaní v ich neprítomnosti, oboznámil   prítomných   s   obsahom   prípravy   pojednávania,   uviedol   dôvody   žalobného návrhu, jeho zdôvodnenie, kládol prítomným účastníkom konania otázky a umožnil vyjadriť sa žalobcovi. Následne pojednávanie odročil na 15. jún 2011.

Sťažovatelia   netvrdia   a   z   obsahu   sťažností   to   ani   nevyplýva,   že   využili   všetky zákonné možnosti na domáhanie sa ochrany svojho ústavného práva, keďže boli oprávnení, ale aj povinní,   vzhľadom   na princíp   subsidiarity   (čl. 127 ods.   1 ústavy) využiť právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv poskytuje. Takým právnym prostriedkom je podľa názoru ústavného súdu a konštantnej súdnej praxe aj odvolanie proti namietanému uzneseniu a postupu okresného súdu a v prípade neúspechu odvolanie proti konečnému rozhodnutiu okresného súdu vo veci samej.

Nevyužitie   týchto   právnych   možností   ochrany   označených   práv   sťažovateľov nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu. Sťažovatelia v tomto prípade nemajú na výber, na ktorý orgán právnej ochrany sa obrátia. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov odmietol pri jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011