znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 244/05

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   augusta   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Mazáka o   sťažnosti   M.   T.,   D.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr. R.   S.,   K.,   vo   veci   namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 8/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 15   C   8/02   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 15 C 8/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   T.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   50   000 Sk   (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   III   j e   p o v i n n ý   M.   T.   uhradiť   trovy   právneho zastúpenia   5 302   Sk (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún) na účet   jej   právnej zástupkyne JUDr. R. S., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra 2005   doručená   sťažnosť   M.   T., D. (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala,   že postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 8/02 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“).   Ústavný   súd   uznesením z 30. novembra 2005 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

Sťažovateľka   podala   dňa 7.   5.   1999   návrh na   začatie konania   na Okresný   súd Košice II o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Návrh na začatie konania podaný sťažovateľkou bol Okresným súdom Košice II postúpený Okresnému   súdu   Bratislava   III   ako   miestne   príslušnému   a je   o ňom   vedené   konanie pod sp. zn. 5 C 8/2002. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo dňa 10. 4. 2002, na ktorom bola vypočutá sťažovateľka ako navrhovateľka a pojednávanie bolo odročené na deň 23. 5. 2002 s tým, že na vytýčenom pojednávaní bude vypočutý odporca, t. j. prvé pojednávanie vo veci sa konalo po 3 rokoch od podania návrhu. Sťažovateľka dňa 21. 5. 2002 svojím zastupovaním v konaní splnomocnila advokáta a následne boli z jej strany i jej právneho zástupcu ospravedlnená neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 23. 05. 2002 a bolo požiadané   o jeho   odročenie   z dôvodu   poskytnutia   lehoty   na   relevantnú   prípravu na pojednávanie   a odstránenie   nedostatkov   návrhu.   (...)   Na   pojednávaní   konanom   dňa 18. 09. 2002 právny zástupca sťažovateľky upresnil návrh na začatie konania /súpis veci tvoriacich BSM a navrhovaný spôsob ich vyporiadania/, porušovateľ k výsluchu odporcu na tomto   pojednávaní   nepristúpi   a pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   20.   11.   2002. Sťažovateľka   doručila   porušovateľovi   písomné   podanie   vo   veci   zo   dňa   23.   10.   2002, v ktorom   písomne   upresnila   návrh   na   začatie   konania   /súpis   veci   tvoriacich   BSM a navrhovaný spôsob ich vyporiadania/ v súlade s prednesom na pojednávaní dňa 18. 9. 2002.   Toto   písomné   podanie   bolo   sťažovateľkou   doručené   okrem   porušovateľovi   aj odporcovi   z dôvodu,   aby   mal   dostatočný   časový   priestor   sa   s podaním   oboznámiť a následne sa k nemu relevantne vyjadriť na pojednávaní vytýčenom na deň 20. 11. 2002.

Na pojednávaní 20. 11. 2002 sa zúčastnil právny zástupca sťažovateľky avšak sa nepojednávalo   z dôvodu   ospravedlnenia   sa   odporcu   a jeho   právnej   zástupkyne a pojednávanie bolo odročené na 05. 02. 2003. Na pojednávaní konanom dňa 05. 02. 2003 sťažovateľka a jej právny zástupcom nezúčastnili a svoju neúčasť ospravedlnili s tým, že o odročenie pojednávania nežiadali a vzhľadom k tomu, že na tomto pojednávaní mal byť vypočutý   odporca   a tento   sa   mal   vyjadriť   k návrhu   navrhovateľky   (jednotlivým   veciam tvoriacich BSM a navrhnutému spôsobu ich vyporiadania), súhlasili aby sa pojednávalo a odporca bol vypočutý bez ich prítomnosti. Napriek tomu, že na pojednávaní sa zúčastnil odporca   spolu   so   svojou   právnou   zástupkyňou,   odporca   nebol   spôsobilý   sa   vyjadriť k návrhu   a k poslednému   písomnému   podaniu   sťažovateľky,   ktoré   mal   k dispozícii v dostatočnom   časovom   predstihu   pred   pojednávaním.   Z uvedeného   dôvodu   bolo pojednávanie   odročené   na   deň   2.   4.   2003   s tým,   že   zástupcovi   odporcu   bolo   uložené v lehote do dvoch týždňov predložiť písomné vyjadrenie k návrhu. Následne bolo zo strany odporcu   doručené   porušovateľovi   písomné   vyjadrenie   zo   dňa   21.   2.   2003   k návrhu sťažovateľky,   ktoré   bolo   porušovateľom   doručené   sťažovateľke.   (...)   Na   pojednávaní konanom dňa 2. 4. 2003, na ktorom sťažovateľka z dôvodu hospodárnosti a vzhľadom na svoje   vyššie   uvedené   stanovisko   ospravedlnila   svoju   neúčasť,   bol   odporca   vypočutý k jednotlivým položkám vecí tvoriacich BSM. Sťažovateľka sa svojím písomným podaním zo dňa 9. 5. 2003 podrobne vyjadrila aj k účastníckej výpovedi odporcu a opätovne zdôraznila že pokiaľ ide o hnuteľné veci tvoriace BSM nespochybňuje ani modifikované stanovisko odporcu rozdielne od jeho písomné vyjadrenia a ďalšie návrhy na dokazovanie v tomto smere   nemá   a dokazovanie   navrhuje   len   k ustáleniu   spornej   hodnoty   nehnuteľnosti. Na pojednávaní konanom dňa 14. 5. 2003, na ktorom sťažovateľka z dôvodu hospodárnosti a vzhľadom na svoje vyššie uvedené stanovisko ospravedlnila svoju neúčasť, bolo krátkou cestou doručené jej písomné podanie zástupkyni odporcu a pojednávanie bolo odročené na deň 3. 9. 2003. Termín pojednávania vytýčený na deň 3. 9. 2003 bol porušovateľom zrušený   a nový   termín   pojednávania   bol   vytýčený   na   deň   19.   9.   2003,   a to   písomným upovedomením   porušovateľa   o odročení   pojednávania.   Následne   bol   aj   termín pojednávania   určený   na   19.   9.   2003   zrušený   s tým,   že   pojednávanie   sa   odročuje   na neurčito,   čo   bolo   oznámené   zo   strany   porušovateľa   telefonicky.   Sťažovateľka   žiadala porušovateľa   o pokračovanie   v konaní   a najmä   nariadenie   znaleckého   dokazovania k jedinej spornej otázke v konaní o vysporiadanie BSM, a to svojimi písomnými podaniami zo dňa 18. 2. 2004, zo dňa 10. 6. 2004 a zo dňa 20. 9. 2004. Napriek opätovným žiadostiam sťažovateľky   o pokračovanie   v konaní   od   mája   2003   nebolo   vo   veci   vytýčené   žiadne pojednávanie a nebol učinené žiaden úkon vo veci zo strany porušovateľa, t. j. už viac ako 2 roky je porušovateľ nečinný pri prejednaní a rozhodnutí veci. Sťažovateľka v dôsledku uvedeného   podala   predsedovi   Okresného   súdu   Bratislava   III   sťažnosť   na   prieťahy v konaní.“

Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť prijal na ďalšie konanie a rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, prikázal okresnému súdu konať   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   15   C   8/02   bez zbytočných   prieťahov,   priznal   jej primerané finančné zadosťučinenie 100 000 Sk a úhradu trov konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil vo veci od ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 8/02 ústavný súd zistil, že sťažovateľka 7. mája 1999 podala okresnému súdu Košice II žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Okresný súd Košice II 21. júla 1999 postúpil celú vec Okresnému súdu Bratislava III ako súdu miestne príslušnému.

Okresný súd 21. augusta 2001 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, sťažovateľka reagovala 5. septembra 2001.

Vec bola 11. februára 2002 prevedená do registra C a zapísaná pod sp. zn. 15 C 8/02. Okresný   súd   19.   februára   2002   zaslal   žalovanému   žalobu   na   vyjadrenie. Dňa 14. marca 2002 okresný súd zaslal sťažovateľke vyjadrenie žalovaného na vyjadrenie. Pojednávanie 10.   apríla   2002   bolo   odročené   na 23.   máj   2002   za   účelom   pokračovania vo výsluchu žalovaného.

Pojednávanie nariadené na 23. máj 2002 bolo z dôvodu písomnej žiadosti právneho zástupcu sťažovateľky odročené na 18. september 2002.

Pojednávanie   18.   septembra   2002   bolo   odročené   na   20.   november   2002, sťažovateľka bola vyzvaná na predloženie špecifikácie hnuteľných vecí patriacich do rámca vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Sťažovateľka   písomnú špecifikáciu predložila 30. októbra 2002.

Pojednávanie   nariadené   na   20.   november   2002   bolo   z dôvodu   písomnej   žiadosti právnej zástupkyne žalovaného odročené na 5. február 2003.

Vo veci sa ďalej uskutočnili pojednávania 5. februára 2003, 2. apríla 2003 a 14. mája 2003, ktoré boli odročované za účelom doplnenia dokazovania.

Termín   pojednávania   nariadený   na   19.   september   2003   bol   z dôvodov   na   strane zákonného sudcu zrušený. Od uvedeného dátumu vo veci nebol realizovaný žiaden úkon.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každá osoba má právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účelom   základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v   konaní   a   porušenia   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej stabilizovanej   judikatúry   skúma   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   podľa: a) právnej a faktickej zložitosti veci, ktorá sa skúma aj so zreteľom na povahu veci a o čo v nej účastníkovi konania (sťažovateľovi) ide, b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

a) Ústavný súd konštatuje, že v konaní ide o spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o konanie, ktoré nie je právne zložité, a aj metodika postupu všeobecného súdu v takom spore je dostatočne jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou všeobecných   súdov.   Pre   rozhodnutie   súdu   vo   veci   vyporiadania   bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné predovšetkým určiť (stanoviť) okruh vecí tvoriacich jeho predmet, zistiť ich hodnotu ku dňu zániku manželstva a napokon rozhodnúť o jeho vyporiadaní   (napríklad   prikázaním   veci   do   výlučného   vlastníctva   niektorého   z manželov s finančným   vyrovnaním   zo   strany   druhého   manžela).   Pri   oceňovaní   vecí   v   konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva ide spravidla o posúdenie skutočností, ktoré si   vyžadujú   odborné   znalosti,   a preto   vyvstáva   potreba   ustanovenia   znalca   podľa   §   127 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Faktickú zložitosť veci preto nie je možné vylúčiť a môže byť vyvolaná počtom a povahou vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva súhlasným alebo nesúhlasným stanoviskom účastníkov súčasného konania o veciach tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj potrebou znaleckého dokazovania ich hodnoty ku dňu zániku manželstva.

Zo   spisu   okresného   súdu   vyplýva,   že   v konaní   nebolo   dosiaľ   nariadené   znalecké dokazovanie napriek opakovaným návrhom sťažovateľky.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že pred okresným súdom prebieha konanie, ktoré nemožno považovať ani za právne a ani fakticky osobitne zložité, takže pri sústredenom postupe okresného súdu by ho bolo možné rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

Na právnu ani faktickú zložitosť veci vedenej pod sp. zn. 15 C 8/02 nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky.

b)   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd na základe obsahu   spisu   a vyhodnotenia   úkonov   sťažovateľky   dospel   k   záveru,   že   jej   postup nezapríčinil žiadne zbytočné prieťahy a ani spomalenie postupu okresného súdu spôsobom, ktorý by nebol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v spore. Z obsahu spisu ústavný súd zistil, že po postúpení veci Okresným súdom Košice II okresný súd realizoval prvý úkon až 21. augusta 2001, keď vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.

Okresný súd bol po zaplatení súdneho poplatku sťažovateľkou 5. septembra 2001 nečinný do 11. februára 2002, keď nariadil termín pojednávania na 10. apríl 2002.

V období od 10. apríla 2002 do 12. septembra 2003 okresný súd konal v zásade plynulo, keď nariadil   množstvo pojednávaní,   ktoré však neviedli k rozhodnutiu   vo veci samej.

Ústavný súd ďalej zistil, že po zrušení termínu pojednávania 12. septembra 2003 okresný súd od uvedeného dátumu nevykonal žiaden úkon. Okresný súd nereagoval na opakované   návrhy   sťažovateľky   na   doplnenie   dokazovania.   Dôvody   na   tieto   zbytočné prieťahy neexistovali a netvrdil ich ani okresný súd.

V doterajšom konaní nebol vynesený žiadny rozsudok.

Z uvedeného vyplýva, že rozsiahla nečinnosť okresného súdu v období od roku 1999 do roku 2002 a potom od roku 2003 do podania sťažnosti, resp. postup okresného súdu, ktorý   nesmeroval   účinne   k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľky   v posudzovanom spore, je porušením základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 15 C 8/02 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia 100 000 Sk, čo odôvodnila nemajetkovou ujmou spôsobenou zbytočnými prieťahmi v konaní pred okresným súdom.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď priznáva   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi.

Vzhľadom   na   celkovú   dobu   konania   okresného   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 15   C   8/02,   berúc   do   úvahy,   že   sťažovateľka   sa   o predĺženie   tejto   doby nepričinila,   a   zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   vrátane   pozície   sťažovateľky sprevádzanej   pocitom   právnej,   ale   aj   skutkovej   neistoty   vyvolanej stavom   sporu o vyporiadanie   spoločného   majetku   bývalých   manželov   trvajúceho   viac   než   7   rokov, ústavný súd považoval priznanie sumy 50 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

V zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania   úspešnej   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred ústavným   súdom   advokátom.   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   úhradu   trov   konania 5 302 Sk za dva úkony právnej služby, ktoré považoval za účelne vynaložené trovy konania pred ústavným súdom, spolu s režijným paušálom za tieto úkony (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).