znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 244/02-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2003 v senáte zloženom z predsedu Jána Klučku a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej v konaní o sťažnosti J. K., bytom Č., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Č., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 800/93 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. K. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   34   Cb   800/93 p o r u š e n é   b o l o.

2. Krajskému súdu v Banskej Bystrici p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 800/93 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   70 000,--   Sk   (slovom sedemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici   j e   p o v i n n ý   nahradiť J. K. trovy konania vo výške 9 600,-- Sk (slovom deväťtisícšesťsto slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet advokáta JUDr. M. S., Č.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. novembra 2002 doručené podanie J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom Č., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Č., označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v súdnom konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) vedenom pod sp. zn. 34 Cb 800/93, a tým aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ   sa návrhom na začatie konania zaslanom na Krajský   súd v Banskej Bystrici dňa 10. 5. 1993 domáhal zaplatenia sumy 1 650 000 Sk.

Krajský súd v Banskej Bystrici vykonal v priebehu konania č. 34 C 800/93 (správne malo byť uvedené 34 Cb 800/93) tieto úkony:

-dňa 10. 5. 1993 navrhovateľ podáva návrh na začatie konania na Okresný súd v Čadci

-dňa   17.   5.   1993   Okresný   súd   v Čadci   vyslovuje   uznesením   7   Cb   91/93   vecnú nepríslušnosť

-dňa 26. 1. 1994 navrhovateľ urguje vytýčenie pojednávania na Krajskom súde v Banskej Bystrici

-dňa 10. 5. 1994 navrhovateľ urguje vytýčenie pojednávania na Krajskom súde v Banskej Bystrici

-dňa   21.   6.   1994   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   vyzval   navrhovateľa   na   zaplatenie súdneho poplatku (doručená dňa 23. 6. 1994)

-dňa 9. 8. 1994 navrhovateľ urguje vytýčenie pojednávania na Krajskom súde v Banskej Bystrici

-dňa 16. 9. 1994 navrhovateľ urguje vytýčenie pojednávania na Krajskom súde v Banskej Bystrici

-dňa 23. 1. 1995 výzva Krajského súdu v Banskej Bystrici (vyjadrenie odporcu)

-dňa 30. 1. 1995 navrhovateľ odpovedá na výzvu Krajského súdu v Banskej Bystrici

-dňa 3.   2.   1995 Krajský súd v Banskej Bystrici vytýčil pojednávanie na 22.   2.   1995 o 10:00 hod.

-dňa 21. 2. 1995 navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní (z dôvodu, že odporkyňa sa na pojednávanie nedostaví a pojednávanie bude odročené)

-dňa 22. 3. 1995 pojednávanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici

-dňa 23. 4. 1995 navrhovateľ berie návrh čiastočne späť

-dňa 17. 5. 1995 vyjadrenie odporkyne k čiastočnému späťvzatiu návrhu

-dňa 24. 5. 1995 navrhovateľ zasiela vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne

-dňa 28. 6. 1995 pojednávanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici

-dňa 28. 6. 1995 vyjadrenie odporkyne (doručené dňa 3. 7. 1995)

-dňa 6. 7. 1995 navrhovateľ zasiela vyjadrenie podľa výzvy krajského súdu v Banskej Bystrici

-dňa 20. 1. 1997 pojednávanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici

-dňa 23. 1. 1997 navrhovateľ podáva sťažnosť a námietku zaujatosti

-dňa 9. 9. 2002 pojednávanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici

-dňa 10. 9. 2002 navrhovateľ zasiela sťažnosť na postup sudkyne

-dňa 23. 9. 2002 navrhovateľ zasiela vyjadrenie podľa výzvy Krajského súdu v Banskej Bystrici z pojednávania 9. 9. 2002.

Navrhovateľ v priebehu konania žiadal odstránenie prieťahov v konaní sťažnosťami adresovanými predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici a sudkyni JUDr. S.... Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   porušil   v konaní   34   Cb   800/93   základné   právo sťažovateľa podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ vidí prieťahy v konaní v nasledovných obdobiach:

1. od 10. 5. 1993 – podania návrhu na začatie konania do 23. 1. 1995 – doručená prvá výzva Krajského súdu v Banskej Bystrici, nakoľko v predmetnom období okresný súd vo veci nekonal

2.   od   28.   6.   1995   do   20.   1.   1997   –   pojednávanie   na   Krajskom   súde   v Banskej Bystrici, nakoľko v predmetnom období súd vo veci nekonal

3. od 20. 1. 1997 do 9. 9. 2002 – pojednávania na Krajskom súde v Banskej Bystrici, nakoľko v predmetnom období súd vo veci nekonal.

Podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom....

Podľa   čl.   127   odsek   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   Ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 49 zákona č. 38/1993 Z. z. sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická osoba,   ktorá   tvrdí,   že   právoplatným   rozhodnutím,   opatrením   alebo   iným   zásahom   sa porušili   jej   základné   práva   a slobody,   ak   o ochrane   týchto   základných   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky, ktorými sa môže domáhať nápravy konania porušovateľa svojho práva, a to žiadosťami, urgenciami, výzvami, sťažnosťami tak predsedovi súdu ako aj príslušnej sudkyni.

Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk, pričom tento nárok odôvodňuje predovšetkým dĺžkou celého konania, ktoré sa vedie od roku 1993, výškou požadovanej sumy a prístupom súdu k predmetu konania. Súčasne poukazuje na to, že je už starší človek.

Súčasne právoplatne neukončeným konaním trvá stav právnej neistoty u sťažovateľa. Sťažovateľ súčasne nekonanie súdov pociťuje ako psychickú ujmu.

Vzhľadom na... uvedené skutočnosti, nakoľko odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tento účel   možno   dosiahnuť   iba   právoplatným   súdnym   rozhodnutím,   pričom   Krajský   súd v Banskej Bystrici v konaní 34 Cb 800/93 nekoná bez prieťahov“ sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol takto:

„Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 800/93 o zaplatenie 1 650 000 Sk bolo porušené.

Krajskému   súdu   v Banskej   Bystrici   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 34 Cb 800/93 konal bez zbytočných prieťahov.

J.   K.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   200 000   Sk   (slovom dvestotisíc korún), ktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   na   svojom   neverejnom zasadnutí a po zistení, že spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a že neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, ju 18. decembra 2002 prijal na ďalšie konanie.

K prijatej sťažnosti sa podľa § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril predseda krajského súdu listom doručeným ústavnému súdu 17. februára 2003, v ktorom uviedol:«Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a spisom 34 Cb 800/93 Vám oznamujeme, že úkony navrhovateľa ako sú uvedené v časti „Skutkový stav“ zodpovedajú obsahu spisu, treba   ich   však   doplniť   o úpravy   zákonnej   sudkyne,   v období   medzi   jednotlivými pojednávaniami, prípadne inými úkonmi súdu.

V časti II. označenej ako porušené základné právo uvádza sťažovateľ tieto obdobia: od 10. 5. 1993 do 23. 1. 1995 v tomto čase súd vykonal tieto úkony:

Uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 17. 5. 1993 sa stalo právoplatné 5. 6. 1993 a Krajskému súdu došlo 11. 6. 1993.

Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola vydaná na základe pokynu sudkyne zo dňa   21.   6.   1994.   Poplatok   bol   zaplatený   30.   6.   1994   a dňa   27.   7.   1994   bola   vyzvaná zástupkyňa   odporcu   na   podanie   vyjadrenia   k návrhu.   Na   výzvu   reagovala   zástupkyňa odporcu podaním doručeným súdu dňa 9. 8. 1994 a žiadala predĺžiť sudcovskú lehotu na predloženie listinných dôkazov do 18. 8. 1994. Doklady boli predložené 2. 1. 1995. Sudkyňa do tohto dátumu splnenie povinnosti nevyžadovala. od 28. 6. 1995 do 20. 1. 1997 v tomto čase boli na výzvu súdu zo dňa 28. 6. 1995 predložené zástupkyňou navrhovateľa dňa 10. 7. 1995 rôzne doklady (viď č. l. 78)

Úprava   sudcu   na   určenie   termínu   pojednávania   je   až   26.   11.   1996,   čo   možno považovať za prieťah v súdnom konaní. od 20. 1. 1997 do 9. 9. 2002

Dňa   24.   9.   1997   žiadal   JUDr.   Š.   M.   o pripojenie   spisu   34   Cb   800/93   ku   spisu 10 C 170/97 vedenom na Okresnom súde Čadca. Tomuto súdu bol spis zaslaný 11. 11. 1997 (č. l. 111), došiel 14. 11. 1997 a bol vrátený 9. 5. 2000 (č. l. 111).

Do 27. 5. 2002 nebol v spise vykonaný žiadny úkon. Ostatné údaje sú zrejmé zo spisu, ktorý v prílohe spolu s vyjadrením zasielame.»

Keďže   obaja   účastníci   konania   súhlasili   s upustením   od   ústneho   pojednávania, ústavný súd vo veci sťažnosti sťažovateľa konal a rozhodol bez jeho nariadenia.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť   právoplatným...   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 26/95).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním   doterajšieho   konania   pred   krajským   súdom   ústavný   súd   zistil nasledovné skutočnosti a dospel k nasledovným záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu krajského súdu zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 800/93 išlo pôvodne o návrh sťažovateľa na zaplatenie sumy 1 650 000,-- Sk odporkyňou B. M. Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že tento finančný nárok si sťažovateľ uplatňoval voči odporkyni v súvislosti s vypovedaním zmluvy o združení, ktorú spolu uzavreli 1. decembra 1992 a ktorú odporkyňa vypovedala k 1. januáru 1993. Hoci právne nároky sťažovateľa sa zakladali ako na titule bezdôvodného obohatenia, tak aj nároku na náhradu škody, ústavný súd zistil, že predložená vec nie je ani právne a ani fakticky mimoriadne zložitá, takže pri sústredenom   postupe súdu   by ju   bolo možné   rozhodnúť bez zbytočných   prieťahov.   Na právnu a faktickú zložitosť veci ostatne nepoukázal ani predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení zo 17. februára 2003.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 34 Cb 800/93, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd hodnotil jeho postup ako aktívny a súčinnostný, pretože sa s výnimkou prvého pojednávania (22. mája 1995) riadne zúčastňoval všetkých nariadených pojednávaní a 23. januára 1997, resp. 10. septembra 2002 sa sťažnosťou podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov domáhal urýchlenia konania vo svojej veci. Sťažovateľ podaním z 21. apríla 1995 oznámil súdu, že návrh berie v časti späť a 12. septembra 2002 vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni. Tieto úkony sťažovateľa však ústavný súd nepovažoval za také, ktoré by sa výrazným spôsobom podieľali na doterajšej dobe súdneho konania, a preto uzavrel, že správanie sťažovateľa k dĺžke konania neprispelo.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom   v označenom súdnom konaní, bol postup samotného krajského súdu   vo veci sp. zn. 34 Cb 800/93.

Pri   hodnotení   jeho   postupu   ústavný   súd   zistil   celkovo   nesústredený   postup zákonného sudcu vo veci, o súdnu ochranu ktorej sťažovateľ požiadal. Napriek skutočnosti, že v jeho veci bolo nariadených celkom deväť pojednávaní, prevažná väčšina z nich sa sústredila do roku 1995 a roku 2003. Takto v roku 1995 boli nariadené tri pojednávania (22. februára,   22.   marca   a 28.   júna)   a v roku   2003   štyri   pojednávania   (3.   februára, 6. februára, 24. marca a 22. mája). V „medziobdobí“ medzi rokom 1995 a 2003 však boli nariadené už iba dve pojednávania, a to 20. januára 1997 a 9. septembra 2002. Preskúmaním postupu   konania   krajského   súdu   v takto   vymedzených   obdobiach   jeho   činnosti   (ktoré ústavný súd ani nehodnotil ako zbytočné prieťahy v konaní) však ústavný súd zistil viaceré zbytočné   prieťahy   v konaní   spôsobené   jeho   nečinnosťou   bez   preukázania   existencie zákonnej prekážky jeho ďalšieho postupu. Prvý zbytočný prieťah takéhoto typu ústavný súd zistil v období od júna 1993 do júna 1994, keď bola vec postúpená krajskému súdu (5. júna 1993), avšak výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola sťažovateľovi zaslaná až po roku, a to   21.   júna   1994,   pričom   jej   predchádzali   urgencie   právneho   zástupcu   sťažovateľa, ktorými sa   na uvedenom   súde   domáhal nariadenia pojednávania vo   veci.   Ďalší prieťah v konaní ústavný súd zistil od 28. júna 1995 (keď sa konalo tretie pojednávanie vo veci) do 26. júna 1996 (keď zákonný sudca nevykonal žiaden úkon vo veci bez toho, že by jeho ďalšiemu postupu bola bránila zákonná prekážka) a najdlhšie obdobie zbytočných prieťahov ústavný súd zistil v období od 20. januára 1997 (keď sa uskutočnilo štvrté pojednávanie vo veci) do 9. septembra 2002 (keď nasledovalo ďalšie, v poradí piate pojednávanie vo veci). Z vyžiadaného   súdneho   spisu,   ako   aj   z písomného   vyjadrenia   predsedu   krajského   súdu vyplynulo, že „dňa 24. 9. 1997 žiadal JUDr. Š. M. o pripojenie spisu 34 Cb 800/93 ku spisu 10 C 170/97 vedenom na Okresnom súde Čadca. Tomuto súdu bol spis zaslaný 11. 11. 1997..., došiel... a bol vrátený 9. 5. 2000“. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa svojej judikatúry (II. ÚS 3/00, II. ÚS 422/00) za zbytočné prieťahy v súdnom konaní možno považovať „dobu   nečinnosti   všeobecného súdu   za situácie,   keď   jeho ďalšiemu   postupu nebránila žiadna zákonná prekážka“, a naopak existencia zákonnej prekážky v postupe súdu vylučuje,   aby   doba   jej   trvania   išla   na   ťarchu   súdu   ako   zbytočné   prieťahy   v konaní. Z uvedeného   pohľadu   ústavný   súd   preskúmal   argumentáciu   predsedu   krajského   súdu a zistil,   že   označené   „postúpenie“   spisu   pre   potreby   Okresného   súdu   Čadca   nemožno považovať za zákonnú prekážku jeho postupu v zmysle § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a predseda krajského súdu na existenciu zákonnej prekážky (a v tejto súvislosti) ani nepoukázal. V dôsledku uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že počas doterajšej doby konania pred krajským súdom od júna 1993 do júna 2003 tento viac ako 7 a pol roka nekonal (z dôvodov, ktoré nemôžu ísť na ťarchu sťažovateľa), hoci jeho postupu nebránila žiadna zákonná prekážka. V dôsledku uvedeného ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

1. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v zmysle §   56   ods.   3   zákona o ústavnom   súde prikázal krajskému súdu, aby vo veci sp. zn. 34 Cb 800/93 konal bez zbytočných prieťahov.

2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie vo výške 200 000,-- Sk, pričom tento návrh odôvodňuje: „predovšetkým dĺžkou celého konania, ktoré sa vedie od roku 1993, výškou požadovanej sumy a prístupom súdu k predmetu konania. Súčasne poukazuje na to, že je už starší človek.“

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal krajskému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.

Vzhľadom na celkovú dobu konania krajského súdu v konaní sp. zn. 34 Cb 800/93, berúc do úvahy, že sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby zásadne nepričinil, a zohľadňujúc konkrétne   okolnosti   prípadu   vrátane pozície   sťažovateľa   sprevádzanej   pocitom   neistoty, utrpenia a krivdy, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy   70 000,--   Sk   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   § 50   ods.   3   zákona o ústavnom súde.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli   v dôsledku   právneho zastúpenia   pred   ústavným súdom   advokátom   JUDr. M.   S., ktoré vyčíslil sumou 9 600,-- Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16, § 19 ods. 3, § 22 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb),   pričom   vychádzal   z výšky priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I. polrok 2001, ktorá bola 11 963,-- Sk. Náhrada bola priznaná za dva úkony po 3 900,-- Sk a po 100,-- Sk režijný paušál vrátane dane z pridanej hodnoty.

Trovy konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2003