znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 243/03-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2003 prerokoval   sťažnosť   Českej   poisťovne   –   Slovensko,   a.   s.,   Bratislava,   Prievozská   6, zastúpenej advokátom JUDr. J. K., B., vo veci porušenia čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. Er 233/01 zo 14. mája 2003 a uznesením Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 11 CoE 43/2003 z 8. júla 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Českej   poisťovne   –   Slovensko,   a.   s.,   Bratislava   o d   m   i e   t   a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. novembra 2003 doručené podanie Českej poisťovne – Slovensko, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), Bratislava, Prievozská 6, zastúpenej advokátom JUDr. J. K., B., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR proti porušovaniu ústavného práva plniť len povinnosti uložené   zákonom   alebo   na   základe   zákona   priznané   v čl.   13   ods.   1   písm.   a)   Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynuli nasledovné skutočnosti:

„Dňa   27.   8.   2000 bola naša   obchodná spoločnosť   ako oprávnený   nútená   podať na Exekútorský úrad Bratislava II., V. U., súdny exekútor, B. návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 38 zákona č. 233/1995 Z. z. exekučný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len EP), ktorým sme žiadali, aby súdny exekútor začal exekučné konanie a vymohol   v tomto   konaní   od   povinného   ONIMEX,   spol.   s r.   o.,   Leškova   5,   811   04 Bratislava,   IČO   00643513   plnenia   priznané   právoplatným   a vykonateľným   rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. 10. 1999, č. k. 41 Cb 73/99-26.

Následne   na   to   súdny   exekútor   požiadal   Okresný   súd   Bratislava   I.   (porušovateľ základného práva 1/) ako príslušný exekučný súd podľa § 45 ods. 1 a 2 EP o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe tejto žiadosti súdneho exekútora, porušovateľ základného práva 1/ dňa 23. 2. 2001 pod č. 5101* 007306 vydal poverenie, ktorým súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveril.

Nakoľko   na   majetok   povinného   bol   rozhodnutím   Krajského   súdu   vo   veci   sp.   zn. 6 K 15/99 z 29. 1. 2001 zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, naša obchodná spoločnosť (ako oprávnený v exekučnom konaní) vzala návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu späť....

Porušovateľ základného práva 1/ následne na to uznesením zo 14. 5. 2003 vo veci sp. zn.   Er   323/01   uložil   našej   obchodnej   spoločnosti   (ako   oprávnenému   v exekučnom konaní), aby v lehote do 15 dní od jeho doručenia zaplatila súdny poplatok za návrh na zastavenie exekúcie 500,- Sk podľa ustanovenia § 233 EP vo vzťahu k položke č. 13 ods. 2 písm.   c)   zákona   č.   457/2000   Z.   z.   (zrejme   sa   myslí   zákona   č.   71/1992   Zb.   o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol okrem iného novelizovaný aj zákonom č. 457/2000 Z. z.)....

Proti tomuto rozhodnutiu porušovateľa základného práva 1/ sme podali v zákonom stanovenej lehote dňa 16. 6. 2003 odvolanie podľa ustanovenia § 14 zákona č. 71/1992 Zb. vo vzťahu k § 201 a nasl. OSP na Krajský súd v Bratislave (porušovateľ základného práva 2/)   ako   vecne   a miestne   príslušný   odvolací   súd,   ktorým   sme   žiadali,   aby   porušovateľ základného práva 2/ odvolaním napadnuté rozhodnutie porušovateľa základného práva 1/ zrušil a to z dôvodu, že zákon č. 71/1992 Zb. ani iný zákon neukladá poplatkovú povinnosť za podanie návrhu na zastavenie exekúcie vykonávanej podľa EP.

Porušovateľ   základného   práva   2/   ako   odvolací   súd   nášmu   odvolaniu   nevyhovel a napadnuté rozhodnutie porušovateľa základného práva 1/ uznesením z 8. 7. 2003 vo veci sp.   zn.   11   CoE   43/2003   ako   vecne   správne   potvrdil.   Uvedené   rozhodnutie   nám   bolo doručené dňa 7.   10.   2003,   týmto dňom nadobudlo aj právoplatnosť.   Svoje rozhodnutie porušovateľ základného práva 2/ odôvodnil tým, že podľa zákona č. 71/1992 Zb. položky 13 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov sa z návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia alebo na jeho odklad platí súdny poplatok v sume 500,- Sk, pričom podľa ustanovenia § 233 EP tam, kde sa hovorí o súdnom výkone rozhodnutia, rozumie sa tým vykonávanie exekúcie podľa toho zákona. Z tohto porušovateľ základného práva 2/ uzavrel, že súdny poplatok 500,- Sk sa platí aj za podanie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko podľa ustanovenia § 233 EP sa pri výkone rozhodnutia, ktorý uvádza zákon č. 71/1992 v položke 13 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov (návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia alebo na jeho odklad), rozumie vykonávanie exekúcie podľa EP.

... Uznesením porušovateľa základného práva 1/ zo 14. 5. 2003 vo veci Er 233/01 ako aj uznesením porušovateľa základného práva 2/ z 8. 7. 2003 vo veci 11 CoE 43/2003 bolo porušené naše základné právo plniť len povinnosti uložené zákonom alebo na základe zákona priznané v ustanovení čl. 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR v znení neskorších predpisov.“

Sťažovateľka   na   základe   uvedených   skutočností   navrhla,   aby   ústavný   súd   prijal sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   Česká   poisťovňa   –   Slovensko,   a.   s., Prievozská 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 354 327 plniť len povinnosti uložené zákonom alebo na základe zákona priznané v ustanovení čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I. vo veci sp. zn. Er 233/01 zo 14. 5. 2001 a uznesením   Krajského súdu   v Bratislave   z 8.   7.   2003 vo   veci   sp.   zn.   11 CoE   43/2003 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. vo veci sp. zn. Er 233/01 zo 14. 5. 2001 a uznesenie   Krajského   súdu   v Bratislave   z 8.   7.   2003   vo   veci   sp.   zn.   11   CoE   43/2003 zrušuje.

3.   Okresný   súd   Bratislava   I.   a Krajský   súd   v Bratislave   sú   povinní   spoločne a nerozdielne   uhradiť   obchodnej   spoločnosti   Česká   poisťovňa   –   Slovensko,   a.   s.,   trovy konania pred Ústavným súdom SR.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd   upravených   v ústave, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach upravujú ustanovenia § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“).   Ústavný   súd   preto   podľa   §   25   ods.   1 citovaného   zákona   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľky   a skúmal,   či   neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (vrátane toho, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka namietala „porušenie ústavného práva plniť len povinnosti uložené zákonom alebo na základe zákona“ podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy.

Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy „Povinnosti možno ukladať

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,...“

Podľa právneho názoru ústavného súdu v konaní o sťažnosti nie je možné úspešne sa domáhať   samostatnej   ochrany   vo   vzťahu   k čl.   13   ústavy,   ako   to   vyplýva   už   z jeho systémového zaradenia pod všeobecné ustanovenia prvého oddielu druhej hlavy ústavy pre jeho všeobecnosť, ale iba v súvislosti s porušením niektorého zo základných práv a slobôd uvedených v druhom až siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (I. ÚS 20/00).

Keďže   sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   neoznačila,   ktoré   základné   práva   alebo slobody sa podľa jej tvrdenia porušili [(§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde], ústavný   súd   po   predbežnom   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2003