znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 242/2024-29

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ivana Fiačana a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby ⬛⬛⬛⬛, proti neidentifikovanému postupu a rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, proti neidentifikovanému postupu a rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, proti neidentifikovanému postupu a rozhodnutiu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice, proti neidentifikovanému postupu a rozhodnutiu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, proti neidentifikovanému postupu a rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, proti postupu Okresnej prokuratúry Košice I v konaní vedenom pod č. k. 1 Pn 337/2023/8802-5, proti postupu Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod č. k. 3 Kn 144/23/8800-2, proti postupu Krajskej prokuratúry v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 3 Kn 84/22/2200, sp. zn. 3 Kn 85/22/2200 a sp. zn. 3 Kn 74/22/2200, proti rozhodnutiu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/2 Gn 43/23/1000-7 z 11. júla 2023 a proti rozhodnutiu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/2 Gn 63/23/1000-3 z 28. júla 2023 takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. augusta 2023 (doplnenou podaním doručeným ústavnému súdu 23. augusta 2023) domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 26 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3, čl. 8, čl. 10 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neidentifikovaným postupom a rozhodnutím ústavu Leopoldov, neidentifikovaným postupom a rozhodnutím ústavu Ilava, neidentifikovaným postupom a rozhodnutím ústavu Košice, neidentifikovaným postupom a rozhodnutím ústavu Bratislava, neidentifikovaným postupom a rozhodnutím ústavu Hrnčiarovce nad Parnou, postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod č. k. 1 Pn 337/2023/8802-5, postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod č. k. 3 Kn 144/23/8800-2, postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 3 Kn 84/22/2200, sp. zn. 3 Kn 85/22/2200 a sp. zn. 3 Kn 74/22/2200, rozhodnutím generálnej prokuratúry č. k. IV/2 Gn 43/23/1000-7 z 11. júla 2023 a rozhodnutím generálnej prokuratúry č. k. IV/2 Gn 63/23/1000-3 z 28. júla 2023. Sťažovateľ navrhuje napadnuté rozhodnutia generálnej prokuratúry z 11. júla 2023 a 28. júla 2023 zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Sťažovateľ taktiež žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 27 000 eur. Sťažovateľ zároveň ústavný súd požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je od roku 2015 vo výkone trestu odňatia slobody. Sťažovateľ v období od októbra 2022 do decembra 2022 podal na Krajskej prokuratúre v Trnave tri rôzne podnety podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), v ktorých namietal, že počas výkonu trestu odňatia slobody došlo k viacerým porušeniam jeho práv ústavmi na výkon trestu odňatia slobody. V súvislosti s týmito podnetmi (vedenými na Krajskej prokuratúre v Trnave pod sp. zn. 3 Kn 84/22/2200, sp. zn. 3 Kn 85/22/2200 a sp. zn. 3 Kn 74/22/2200) uskutočnil 13. januára 2023 prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave so sťažovateľom v ústave Leopoldov ústny pohovor, z ktorého obsahu nevyplynula potreba vykonania žiadneho prokurátorského oprávnenia. Sťažovateľ následne 4. mája 2023 podal na generálnej prokuratúre opakovaný podnet podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorým žiadal o preskúmanie tohto postupu dozorového prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave. O opakovanom podnete sťažovateľa rozhodla generálna prokuratúra napadnutým rozhodnutím z 11. júla 2023, v rámci ktorého v podstatnom konštatovala, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave postupoval v súlade so zákonom, pričom v jeho postupe nezistila žiadne pochybenia, prieťahy ani nezákonný postup.

3. Z doplnenia ústavnej sťažnosti doručeného ústavnému súdu 23. augusta 2023 a z jeho príloh vyplýva, že podaním z 20. marca 2023 adresovaným okresnej prokuratúre sťažovateľ namietal porušenie svojich práv v súvislosti s jeho umiestnením v oddiele s bezpečnostným režimom v ústave Košice. O tomto podaní v rámci napadnutého postupu rozhodla okresná prokuratúra rozhodnutím č. k. 1 Pn 337/2023/8802-5 z 25. apríla 2023, v rámci ktorého o. i. konštatovala, že nezistila žiadne chyby, nezákonnosti, resp. porušenia príslušných predpisov, a preto sťažovateľovo podanie bez vykonania prokurátorských oprávnení ako nedôvodné odložila. Sťažovateľ podaním z 2. mája 2023 toto rozhodnutie okresnej prokuratúry napadol, pričom o tomto podaní v rámci napadnutého konania rozhodla Krajská prokuratúra v Košiciach rozhodnutím č. k. 3 Kn 144/23/8800-2 zo 6. júna 2023, v rámci ktorého v podstatnom uviedla, že sťažovateľovo podanie z 2. mája 2023 posúdila ako opakovaný podnet podľa § 36 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre, pričom s napadnutým rozhodnutím okresnej prokuratúry sa stotožnila a sťažovateľovi oznámila, že ďalšie sťažovateľove podnety v predmetnej veci budú v zmysle § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre vybavované, iba ak budú obsahovať nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Sťažovateľ 14. júna 2023 podal na Krajskej prokuratúre v Košiciach ďalší opakovaný podnet podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre. Podaním označeným ako „Sťažnosť pre prieťahy v konaní“ z 23. júla 2023 adresovaným generálnej prokuratúre sťažovateľ vyjadril nespokojnosť s nevybavením svojho písomného podania zo 14. júna 2023 Krajskou prokuratúrou v Košiciach. Generálna prokuratúra sťažovateľom podanú „Sťažnosť pre prieťahy v konaní“ z 23. júla 2023 vybavila napadnutým rozhodnutím z 28. júla 2023, v rámci ktorého v podstatnom konštatovala, že v predmetnej veci nemohlo dôjsť k žiadnym prieťahom v konaní, keďže sťažovateľov ďalší opakovaný podnet zo 14. júna 2023 neobsahoval žiadne nové skutočnosti, a preto nemal byť vôbec predmetom ďalšieho konania, ale mal byť založený bez prijatia ďalších opatrení. Vzhľadom na uvedené generálna prokuratúra v napadnutom rozhodnutí z 28. júla 2023 uviedla, že vec považuje za ukončenú.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom v zásade opakuje argumentáciu uvedenú v podnetoch, opakovaných podnetoch a ďalšom opakovanom podnete. Podľa jeho názoru sú proti nemu dlhodobo uplatňované rôzne represívne opatrenia, je mu zamedzený prístup k právu na informácie a je s ním zaobchádzané neľudsky a ponižujúco. Sťažovateľ konkrétne namieta: a) umiestnenie v oddiele s bezpečnostným režimom; b) nedostatočnú plochu životného priestoru na celách v rôznych ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, v ktorých bol postupne umiestnený; c) porušenie práva na získavanie informácií prístupom na internetové stránky z oblasti práva.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

6. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí [§ 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde], v časti z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde] a v časti z dôvodu jej neprípustnosti [§ 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde].

II.1. K namietanému porušeniu označených práv nejednoznačne identifikovanými postupmi a rozhodnutiami ústavu Leopoldov, ústavu Ilava, ústavu Košice, ústavu Bratislava a ústavu Hrnčiarovce nad Parnou:

7. Ústavný súd v prvom rade vo vzťahu k samotnému petitu ústavnej sťažnosti konštatuje, že ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde.

8. Z hľadiska predbežného prerokovania tejto časti ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

9. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť v predloženom znení, t. j. namietajúcu v jej petite (ako aj v petite uvedenom v doplnení ústavnej sťažnosti, pozn.) bližšie neidentifikované postupy a rozhodnutia ústavu Leopoldov, ústavu Ilava, ústavu Košice, ústavu Bratislava a ústavu Hrnčiarovce nad Parnou, nemožno považovať za kvalifikovanú ústavnú sťažnosť, o ktorej by ústavný súd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatok sa vzťahuje na sťažovateľom formulovaný návrh na rozhodnutie (petit), v ktorom nie sú jednoznačne (t. j. miestom a časom, resp. spisovou značkou) identifikované sťažovateľom namietané postupy a rozhodnutia ústavov na výkon trestu odňatia slobody, ktorými mali byť porušené označené práva sťažovateľa (II. ÚS 400/2023).

10. Možno preto uzavrieť, že sťažovateľom predložený návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, jednoznačne a určito, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci, pričom v dôsledku uvedeného nedostatku by ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia.

11. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka len formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa petitu ako esenciálnej obsahovej náležitosti ústavnej sťažnosti, ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie tohto nedostatku ústavnej sťažnosti.

12. Z uvedených dôvodov ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti jednoznačne neidentifikovaným postupom a rozhodnutiam ústavu Leopoldov, ústavu Ilava, ústavu Košice, ústavu Bratislava a ústavu Hrnčiarovce nad Parnou odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí (bod 2 výroku tohto uznesenia).

II.2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutými postupmi Krajskej prokuratúry v Trnave, okresnej prokuratúry a Krajskej prokuratúry v Košiciach:

13. Vo vzťahu k napadnutým postupom Krajskej prokuratúry v Trnave, okresnej prokuratúry a Krajskej prokuratúry v Košiciach ústavný súd konštatuje, že z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o ústavných sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je založená na princípe subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto ústavnú sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje inú účinnú ochranu. Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, ktorých porušenie sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť taký stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody.

14. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie procesné podmienky, keďže nedostatok právomoci ústavného súdu je neodstrániteľný.

15. Ústavný súd v úvode poukazuje na ustanovenia zákona o prokuratúre, ktoré upravujú spôsob vybavovania podnetov príslušnými orgánmi prokuratúry. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor. Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

16. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd k tejto časti ústavnej sťažnosti uvádza, že podľa jeho stabilizovanej judikatúry sú účinným prostriedkom na poskytnutie ochrany práv a právom chránených záujmov sťažovateľa v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody podnet podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre, resp. opakovaný podnet podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre, resp. ďalší opakovaný podnet podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre (m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06, IV. ÚS 387/2018, II. ÚS 193/2024). Podnet (opakovaný podnet, ďalší opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

17. Pokiaľ ide o napadnuté postupy Krajskej prokuratúry v Trnave (v rámci ktorých boli podnety sťažovateľa vybavené ústnym pohovorom dozorujúceho prokurátora so sťažovateľom), ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ proti týmto napadnutým postupom Krajskej prokuratúry v Trnave podal opakovaný podnet, o ktorom rozhodla generálna prokuratúra rozhodnutím z 11. júla 2023. Sťažovateľ teda vo vzťahu k napadnutým postupom Krajskej prokuratúry v Trnave využil inštitút opakovaného podnetu, o ktorom bolo generálnou prokuratúrou aj rozhodnuté. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii právny prostriedok na ochranu svojich základných práv (ktorý aj využil), o ktorom bola oprávnená rozhodnúť generálna prokuratúra, čo vo vzťahu k napadnutým postupom Krajskej prokuratúry v Trnave vylučuje právomoc ústavného súdu.

18. K napadnutému postupu okresnej prokuratúry (v rámci ktorého ako neodôvodnený odložila podnet sťažovateľa vedený na okresnej prokuratúre pod č. k. 1 Pn 337/2023/8802-5) ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ proti tomuto napadnutému postupu okresnej prokuratúry podal opakovaný podnet, o ktorom rozhodla Krajská prokuratúra v Košiciach rozhodnutím č. k. 3 Kn 144/23/8800-2 zo 6. júna 2023. Sťažovateľ teda vo vzťahu k napadnutému postupu okresnej prokuratúry využil právny prostriedok na ochranu svojich základných práv, o ktorom bola oprávnená rozhodnúť Krajská prokuratúra v Košiciach, čo vo vzťahu k napadnutému postupu okresnej prokuratúry vylučuje právomoc ústavného súdu.

19. Pokiaľ ide o napadnutý postup Krajskej prokuratúry v Košiciach (v rámci ktorého nevyhovela opakovanému podnetu sťažovateľa smerujúcemu proti napadnutému postupu okresnej prokuratúry), ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ proti tomuto napadnutému postupu Krajskej prokuratúry v Košiciach podal ďalší opakovaný podnet, o ktorom napokon (po tom, ako sťažovateľ sťažnosťou adresovanou generálnej prokuratúre namietal prieťahy v postupe Krajskej prokuratúry v Košiciach pri vybavovaní svojho ďalšieho opakovaného podnetu, pozn.) rozhodla generálna prokuratúra rozhodnutím z 28. júla 2023. Sťažovateľ teda vo vzťahu k napadnutému postupu využil právny prostriedok na ochranu svojich základných práv, o ktorom bola oprávnená rozhodnúť generálna prokuratúra, čo vo vzťahu k napadnutému postupu Krajskej prokuratúry v Košiciach vylučuje právomoc ústavného súdu.

20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti napadnutým postupom Krajskej prokuratúry v Trnave, okresnej prokuratúry a Krajskej prokuratúry v Košiciach odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

II.3. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím generálnej prokuratúry z 11. júla 2023:

21. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie generálnej prokuratúry z 11. júla 2023 (ktorým nevyhovela opakovanému podnetu sťažovateľa smerujúcemu proti napadnutým postupom Krajskej prokuratúry v Trnave), ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ proti tomuto napadnutému rozhodnutiu generálnej prokuratúry z 11. júla 2023 nepodal ďalší opakovaný podnet podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre.

22. Ústavný súd opakovane konštatoval, že vynechanie ďalšieho opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním ústavnej sťažnosti, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. II. ÚS 138/2013, II. ÚS 127/2023).

23. Zákon o prokuratúre teda poskytoval sťažovateľovi aj ďalší prostriedok nápravy – ďalší opakovaný podnet, ktorým sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálnej prokuratúry z 11. júla 2023.

24. Ustanovenie § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre bráni podaniu ďalšieho opakovaného podnetu iba v prípade neuvedenia nových skutočností. Avšak podľa názoru ústavného súdu práve skutočnosti, ako sú prednesené v ústavnej sťažnosti, by mali byť tými „novými skutočnosťami“, ako ich má na mysli zákon o prokuratúre (m. m. II. ÚS 138/2013, III. ÚS 854/2016, II. ÚS 127/2023). Inými slovami, spôsob vybavenia opakovaného podnetu sťažovateľa generálnou prokuratúrou napadnutým rozhodnutím z 11. júla 2023 ešte sťažovateľ pred orgánmi prokuratúry nenapádal, ale sa obrátil priamo na ústavný súd.

25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu generálnej prokuratúry z 11. júla 2023 vyhodnotil ako neprípustnú a ako takú ju v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto uznesenia).

II.4. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím generálnej prokuratúry z 28. júla 2023:

26. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie generálnej prokuratúry z 28. júla 2023 (v ktorom generálna prokuratúra v podstatnom uviedla, že sťažovateľov ďalší opakovaný podnet zo 14. júna 2023 smerujúci proti napadnutému postupu Krajskej prokuratúry v Košiciach neobsahoval žiadne nové skutočnosti, a preto nemal byť vôbec predmetom ďalšieho konania, ale mal byť založený bez prijatia ďalších opatrení), ústavný súd konštatuje, že v ústavnej sťažnosti absentuje uvedenie akýchkoľvek konkrétnych dôvodov, resp. náležité konkrétne odôvodnenie, v čom by malo podľa názoru sťažovateľa toto porušenie označených práv napadnutým rozhodnutím generálnej prokuratúry z 28. júla 2023 spočívať. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vôbec nereaguje na konkrétnu argumentáciu generálnej prokuratúry obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí z 28. júla 2023, resp. sťažovateľ vôbec nerozporuje konkrétne závery, ku ktorým generálna prokuratúra pri posudzovaní jeho ďalšieho opakovaného podnetu dospela.

27. Sťažovateľ totiž v ústavnej sťažnosti vôbec nerozporuje záver generálnej prokuratúry, že v ďalšom opakovanom podnete neuviedol žiadne nové skutočnosti (ktorých uvedenie je v zmysle § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre predpokladom, aby bol ďalší opakovaný podnet vybavený). Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zároveň ani netvrdí, že by v ďalšom opakovanom podnete takúto novú skutočnosť označil.

28. Inak povedané, v ústavnej sťažnosti absentuje akýkoľvek argumentačný podklad vo vzťahu k dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí generálnej prokuratúry z 28. júla 2023, ktorý by ústavnému súdu umožňoval preskúmať správnosť záveru generálnej prokuratúry, v zmysle ktorého považuje generálna prokuratúra predmetnú vec za ukončenú.

29. Ústavná sťažnosť sťažovateľa tak v tejto časti nespĺňa požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným požiadavkám, keďže neobsahuje relevantnú ústavnoprávnu argumentáciu (konkrétne skutkové a právne dôvody) namietaného porušenia práv [požiadavka plynúca z § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde].

30. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka len formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa esenciálnej obsahovej náležitosti ústavnej sťažnosti (úplná absencia, resp. ústavnoprávna nedostatočnosť odôvodnenia tejto časti ústavnej sťažnosti), ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie tohto nedostatku jeho ústavnej sťažnosti (m. m. II. ÚS 102/2019).

31. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného prerokovania v časti namietajúcej porušenie označených práv napadnutým rozhodnutím generálnej prokuratúry z 28. júla 2023 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

32. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

III.

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

33. V zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže ustanoviť navrhovateľovi právneho zástupcu, ak navrhovateľ o to požiada, odôvodňujú to jeho pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015).

34. Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia ústavným súdom (časť II tohto uznesenia) je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015, II. ÚS 193/2020). Keďže nebol splnený jeden z nevyhnutných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel (bod 1 výroku tohto uznesenia).

35. Nad rámec uvedeného ústavný súd pre úplnosť uvádza, že v rámci konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu adresoval niekoľko sťažností na prieťahy ústavného súdu v konaní o jeho ústavnej sťažnosti (z ktorých prvá bola ústavnému súdu doručená už 24. októbra 2023, t. j. ani nie po uplynutí troch mesiacov od doručenia ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu). Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že požiadavku primeranej lehoty v konaní pred ústavným súdom nemožno vykladať rovnako ako v konaní pred všeobecnými súdmi (rozsudok Veľkej komory vo veci Süßmann proti Nemecku zo 16. 9. 1996, sťažnosť č. 20024/92, bod 56). Z úlohy ústavného súdu (ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy) totiž nevyhnutne vyplýva, že musí pri svojom rozhodovaní okrem chronologického poradia doručených podaní zohľadniť aj iné faktory, ako napr. povahu veci a pod. Uvedené zohľadňuje aj § 54 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého pri prerokovaní návrhov na začatie konania sa ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu boli doručené, ak vec, ktorej sa niektorý návrh na začatie konania týka, považuje za naliehavú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2024

Peter Molnár

predseda senátu