znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 242/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   U.,   s. r.   o.,   právne   zastúpenej   advokátom JUDr. J. P., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Rob 366/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti U., s. r. o.,   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2009 doručená   sťažnosť   spoločnosti   U.,   s. r. o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Rob 366/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti:„(...) Návrhom zo dňa 15. 02. 2007, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 19. 02. 2007 sa sťažovateľ v pozícii navrhovateľa domáha priznania nároku na zaplatenie sumy 82.631,50,- Sk s prísl. voči spoločnosti A., s. r. o. z titulu nezaplatenia za dodaný tovar. Okresný súd Bratislava IV neuskutočnil od podania návrhu 19. 02. 2007 v konaní ani jeden úkon.

V nadväznosti na zmeny v sústave súdov s účinnosťou od 01. 01. 2008 bola vec postúpená z Okresného súdu Bratislava IV Okresnému súdu Malacky. Okresný súd Malacky vydal dňa 05. 03. 2008 vo veci platobný rozkaz, ktorý však uznesením zo dňa 24. 07. 2008 zrušil, nakoľko nebolo možné odporcovi doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Od zrušenia platobného rozkazu Okresný súd Malacky je vo veci nečinný. Okrem viacerých   telefonických   urgencií   sťažovateľ   aj   písomne   žiadal   o   vytýčenie   termínu pojednávania vo veci (dňa 26. 09. 2008), na ktorú žiadosť však nedostal odpoveď, resp. pojednávanie vo veci nebolo do dnešného dňa vytýčené. (...)

V namietanom prípade je zjavné, že v časovom horizonte viac ako 2 rokov nedošlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci, ani k vytýčeniu jediného termínu pojednávania. Dôvod neprerokovania predmetného sporu v žiadnom prípade nie je na strane účastníkov konania.

Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   dôvod   nečinnosti   súdu   nie   je   ani   v   zložitosti prejednávanej   veci,   nakoľko   v   konaní   sa   jedná   o   pomerne   bežný   spor,   týkajúci   sa obchodného vzťahu - úhrady za dodávku tovaru.

Sťažovateľ   zdôrazňuje,   že   na   súdne   konanie   vynaložil   ešte   v   roku   2007   ďalšie výdavky, v podobe zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh, takže okrem dlžnej sumy od odporcu, ktorá dodnes nie je uhradená, má viazané ďalšie finančné prostriedky vo forme súdneho poplatku.

Sťažovateľ je podnikateľským subjektom, ktorý sa snaží zodpovedným spôsobom plniť všetky   svoje   záväzky   voči   svojim   dodávateľom   a   zamestnancom,   avšak   v   dôsledku neprimerane dlhého časového obdobia prejednávania veci sa nemôže domôcť svojich práv, čím je podstatne sťažená aj jeho schopnosť plniť si svoje vlastné záväzky.

Sťažovateľ má za to, že v tomto konaní postupom Okresného súdu Bratislava IV a následne postupom Okresného súdu Malacky až do dnešného dňa dochádza k zbytočným prieťahom   v   konaní,   čím   je   porušované   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie i veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Nečinnosť   Okresného   súdu   Malacky   je   v   rozpore   s   požiadavkou   efektívneho   a plynulého konania, ktoré sú odrazom ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tiež predpokladom poskytnutia skutočne účinnej právnej ochrany. (...) Postavenie sťažovateľa v dôsledku postupu súdu je neisté. Sťažovateľ sa viac ako dva roky   nemôže   domôcť   vydania   meritórneho   rozhodnutia   prvostupňového   súdu,   čo   má negatívne   dopady   na   chod   spoločnosti,   ktorý   za   účelom   plnenia   svojich   vlastných i záväzkov, musel zabezpečiť náhradné finančné zdroje, s čím sú spojené nemalé finančné náklady.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   žiada   okrem   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a prikázaní príslušnému súdu vo veci konať aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorou sa čiastočne znížia dôsledky spôsobené porušením práva sťažovateľa, a to vo výške 1 000,- EUR. (...)“

Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní vydal tento nález:

„1/ Okresný súd Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 18Rob/366/2008 porušil základné   právo   sťažovateľa,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2/   Okresnému   súdu   Malacky   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18Rob/366/2008   sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sunie 1 000,- EUR (slovom: jedentisíc eur), ktoré je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť sťažovateľovi. Zároveň sťažovateľ žiada, aby mu bola priznaná náhrada trov konania a právneho zastúpenia vo výške 292,38 € / 8 808,- Sk a aby bol porušovateľ mojich základných práv zaviazaný na ich zaplatenie do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu (...)“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Rob 366/08 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či   sú   splnené podmienky na konanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   správe   súdov“)   v spojení   s § 6   zákona č. 335/1991   Zb.   o súdoch   a sudcoch   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o súdoch   a sudcoch“),   t.   j.   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so   základným právom   na konanie bez zbytočných   prieťahov (napr. IV.   ÚS   153/03). Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka - ktorá je kvalifikovane právne zastúpená - sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ani netvrdí, že ju   nepodala   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   a existenciu   takýchto   dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel   k záveru,   že   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   niet   dôvodu   predpokladať,   že   by využitie   sťažnosti   podľa   §   17   a nasl.   zákona   o štátnej   správe   súdov   (s   účinnosťou   od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov)   neumožnilo   účinnú   ochranu   základného   práva   sťažovateľky priznaného jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že odmietnutie sťažnosti z dôvodu neprípustnosti v okolnostiach danej veci neznamená prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24 písm. a) v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, takže v prípade splnenia všetkých   náležitostí   predpísaných   zákonom,   zostáva   zachovaná   možnosť   sťažovateľky domáhať   sa   ochrany   jej   základných   práv   a slobôd   kvalifikovaným   návrhom   na   začatie konania pred ústavným súdom.   Inými slovami,   ak budú odstránené uvedené nedostatky podania,   nič   nebráni tomu,   aby   svoje upresnené   podanie zopakovala,   najmä,   ak by sa preukázalo, že sťažnosť predsedovi okresného súdu je neúčinným prostriedkom nápravy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009