znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 242/07-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha o sťažnosti   spoločnosti   G.,   a.   s.,   B.,   zastúpenej   advokátom   Mgr. T.   K.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 241/04 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   spoločnosti   G.,   a.   s.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 241/04 p o r u š n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Žilina   p r i k a z u j e,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 8 C 241/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti G., a. s., n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. Spoločnosti G., a. s.,   p r i z n á v a hradu trov konania v sume 2 260 Sk (slovom dvetisícdvestošesťdesiat   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý zaplatiť   na   účet   advokáta   Mgr.   T.   K.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2007 doručená   sťažnosť   spoločnosti   G.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   Mgr.   T.   K.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 241/04 o návrhu na zaplatenie sumy 10 241,52 Sk s príslušenstvom.

Sťažovateľka uviedla, že návrh na začatie konania podala 11. augusta 2004. Okresný súd   uznesením   zo   6.   decembra   2005   konanie   v časti   zastavil,   napriek   opakovaným žiadostiam   sťažovateľky   v ňom   nepokračoval   a dosiaľ   o veci   nerozhodol.   Preto sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Žilina v konaní sp. zn. 8 C 241/04 porušil základné právo spoločnosti G.   a.   s.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Trnava aby vo veci sp. zn. 8 C 241/04 konal. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zároveň   sťažovateľovi   priznáva   10.000,- Sk ako primerané   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   je   Okresný   súd   Žilina   povinný   zaplatiť v lehote   do   dvoch   mesiacov   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   a trovy   právneho zastúpenia 2.260,- Sk spočívajúce v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v dvoch úkonoch právnej služby po 952,- Sk s DPH a dvoch režijných paušáloch   po   178,- Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Žilina   povinný   zaplatiť   v rovnakej   lehote na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   242/07-13 z 29. novembra 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľky aj podpredseda okresného súdu oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho   pojednávania.   Preto   ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, ktoré vzhľadom na charakter konania nemohlo prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

Podpredseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti uviedol: „Zo spisového materiálu bolo zistené, že návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 3. 9. 2004. Uznesením zo dňa 31. 5. 2005 konajúci súd vyzval odporkyňu, aby   sa   vyjadrila   k podanému   návrhu.   Odporkyňa   na   výzvu   reagovala   tým,   že   súdu oznámila,   že   zaplatila   navrhovateľovi   istinu.   Následne   navrhovateľ   zobral   návrh   späť v časti istiny a ďalším podaním zobral návrh späť v časti zmluvnej pokuty. Uznesením zo dňa   6.   12.   2005   súd   konanie   v časti   zastavil.   Na   strane   navrhovateľa   následne   došlo k zmene   účastníka   a súd   zmenu   účastníka   pripustil   uznesením   zo   dňa   21.   8.   2007. Uznesením zo dňa 25. 9. 2007 bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť doplatok súdneho poplatku za návrh vo výške 195,- Sk. Po doplatení tohto poplatku navrhovateľom určil sudca termín pojednávania na deň 13. 2. 2008.

Podľa   vyjadrenia   konajúceho   sudcu   došlo   v priebehu   konania   k čiastočnému zastaveniu a v súčasnosti je predmetom konania len príslušenstvo pôvodnej pohľadávky. Vyššie tempo vybavovania veci sa nedosiahlo pre personálne zmeny na súde a pre celkovú zaťaženosť súdu a sudcu v konkrétnom senáte.  

V konaní teda došlo k určitým prieťahom a zdržaniu, ktoré bolo spôsobené celkovou zaťaženosťou súdu a zaťaženosťou sudcu v tomto konkrétnom prípade. Zdržanie a prieťahy boli   spôsobené   tiež   tým,   že   vo   veci   došlo   k zmene   zákonnej   sudkyne   po   odchode predchádzajúcej   sudkyne   na   výkon   funkcie   na   Krajský   súd   v Žiline.   K dĺžke   súdneho konania   však   prispeli   tiež   skutočnosti   týkajúce   sa   účastníkov,   a síce   dvakrát   čiastočné späťvzatie   návrhu   navrhovateľom   a zmena   účastníka   na   strane   navrhovateľa.   O týchto úkonoch   konajúci   súd   rozhodoval   osobitnými   uzneseniami.   V súčasnej   dobe   sa   vo   veci riadne koná a je určený termín pojednávania.“

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 241/04 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, ako uviedol podpredseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov (II.   ÚS   61/98), pričom   tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť   právoplatným   rozhodnutím   alebo   iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 221/04) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie finančnej čiastky z dôvodu porušenia zmluvy o revolvingovom úvere. Tento druh sporu nepatrí medzi právne ani skutkovo zložité typy konania.

2. Správanie sťažovateľky je ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v namietanom konaní. Sťažovateľka dvakrát vzala návrh čiastočne späť, čím reagovala na čiastočné uhradenie žalovanej pohľadávky odporkyňou. Skutočnosť, že takto postupovala až na výzvu okresného súdu, hoci každá platba zo stany odporkyne jej musela byť známa, podľa názoru ústavného súdu tiež spôsobila zdržanie v postupe   okresného   súdu   a nesvedčí   o dostatočnej   súčinnosti   sťažovateľky.   Na   túto skutočnosť prihliadol ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení.  

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní sp. zn. 8 C 241/04, bol postup okresného súdu.

Konanie   začalo   podaním   návrhu   3.   septembra   2004,   okresný   súd   však   prvé pojednávanie nariadil až na 13. február 2008. Medzitým rozhodol o čiastočnom zastavení konania a o zmene účastníka na strane navrhovateľa, jeho postup však nesmeroval k čo najrýchlejšiemu prerokovaniu a rozhodnutiu veci a je poznačený obdobím nečinnosti od 3.   septembra   2004   do   31.   mája   2005   a od   6.   decembra   2005   do   21.   augusta   2007. Odôvodnenie   okresného   súdu   k príčinám   vzniku   zbytočných   prieťahov   poukazujúce na zaťaženosť okresného súdu, ako aj konajúceho sudcu nie sú pre ústavný súd relevantné na posúdenie, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom (napr. III. ÚS 14/00).  

Zistené obdobia   nečinnosti   podstatne   ovplyvnili   doterajšiu   dĺžku   konania, a preto ústavný súd   rozhodol,   že okresný   súd svojím   postupom   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 8 C 241/04   porušil   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 8 C 241/04 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd sa v nadväznosti na výrok o porušení základného práva sťažovateľky zaoberal   aj   jej   žiadosťou   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ktoré   si uplatnila v sume 10 000 Sk. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že prieťahmi v konaní bola obmedzená   v nadobudnutí   prostriedkov   potrebných   na   uskutočňovanie   svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vzal do úvahy   okrem   zisteného   obdobia   nečinnosti   aj   predmet   konania,   jeho   doterajšiu   dĺžku a správanie sťažovateľky a dospel k záveru, že príkaz okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov je dostatočným uplatnením právomoci ústavného súdu a primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľke nepriznal.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom Mgr. T. K., B., a priznal jej náhradu za dva úkony právnej služby a náhradu hotových výdavkov v sume uplatnenej v sťažnosti, t. j. 2 260 Sk (slovom dvetisícdvestošesťdesiat slovenských korún). Táto suma je nižšia ako paušál podľa platnej právnej úpravy, avšak vzhľadom na viazanosť petitom   ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej sume.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2008