znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 242/05

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   augusta   2006 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Babjaka a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka a Jána Mazáka prerokoval sťažnosť J. D., Ž., a E. D., Ž., zastúpených advokátom JUDr. A. K., Č.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. D. a E. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a   právo   na prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   125/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Žilina p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J.   D.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   20 000   Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. E.   D.   p r i z n á v a   primerané finančné   zadosťučinenie   20 000   Sk (slovom dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Žilina   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   Žilina j e   p o v i n n ý   J.   D.   a   E.   D.   uhradiť trovy   právneho zastúpenia   9 877   Sk   (slovom   deväťtisícosemstosedemdesiatsedem   slovenských   korún) na účet advokáta JUDr. A. K., Č., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra 2005 doručená sťažnosť J. D., Ž., a E. D., Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali, že postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 7 CF   125/01   bolo   porušené   ich   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd (ďalej   len   „dohovor“).   Ústavný   súd uznesením z 30. novembra 2005 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli: „My,   sťažovatelia   1,2   sme   účastníkmi   konania   o určenie   vlastníckeho   práva a uloženia povinností na strane žalovaných vo veci vedenej pred Okresným súdom v Žiline, č. k. 7 C 125/2001, žalobcom v konaní je (...) a návrh zo strany žalobcu bol podaný dňa 07. 12. 2000.

Dňa 11. 09. 2001 sme podali v konaní pred Okresným súdom v Žiline 7 C 125/01 návrh o vydanie   predbežného opatrenia s tým,   že dňa 14.   11.   2001 Okresný súd   vydal uznesenie, ktorým zakázal žalobcovi vstup na nehnuteľností v našom vlastníctve a zároveň nám uložil lehotu 30 dní podať na súde protinávrh o ochranu vlastníckeho práva. Dňa   03.   12.   2001   sme   na   Okresný   súd   v   Žiline,   pod   č.   k.   7   C   125/01   podali protinávrh na uloženie povinností voči žalobcovi vypratať sporné nehnuteľnosti a uloženie povinností zákazu vstupu na tieto nehnuteľností.

Krajský   súd   v Žiline   na   základe   odvolania   žalobcu   proti   vydaniu   predbežného opatrenia uznesením č. 8 Co 1221/02-74 zo dňa 12. 11. 2002 zmenil uznesenie Okresného súdu č. k. 7 C 125/01 zo dňa 14. 11. 2001 tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Dňa 11. 05. 2004 sme u predsedu Okresného súdu v Žiline podali na predpísanom tlačive sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. Dňa 06. 08. 2004 prebehlo na Okresnom súde v Žiline pod č. k. 7 C 125/01 pojednávanie. Dňa 06. 10. 2004 malo vo veci prebehnúť ďalšie pojednávanie, avšak toto bolo odročené z dôvodu neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu.

Posledné pojednávanie v predmetnej veci prebehlo na Okresnom súde v Žiline dňa 08. 11. 2004.

Pojednávanie bolo odročené z toho dôvodu, že účastníci konania mali v lehote 30 dní navrhnúť ďalšie dôkazy a vo veci mal byť vytýčený termín pojednávania. My sme si vo veci svoju povinnosť splnili, avšak po dobu prakticky 10 mesiacov nebol vo veci vytýčený termín pojednávania za strany zákonného sudcu.“

Sťažovatelia okrem vyslovenia porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   vo   svojej   sťažnosti   požadujú,   aby   im okresný súd zaplatil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk a úhradu trov konania.

Okresný   súd   v podstate poukázal najmä na skutkovú   zložitosť sporu,   ktorá   bráni plynulejšiemu postupu súdu vo veci samej.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu okresného   súdu   sp.   zn.   7   C   125/01   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovatelia   sú   žalovanými v konaní   vedenom   na   základe   žaloby   podanej   7.   decembra   2000   vo   veci   určenia vlastníckeho práva.

Okresný súd 27. decembra 2000 vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku. Okresný   súd   uznesením   12.   februára   2001   zastavil   konanie   pre   nezaplatenie   súdneho poplatku.

Po zaplatení súdneho poplatku okresný súd 5. marca 2001 zrušil uznesenie, ktorým bolo konanie zastavené.

Dňa 12. apríla 2001 bola vec prevedená do registra „C“.Okresný súd uznesením z 2. novembra 2001 nariadil predbežné opatrenie na návrh sťažovateľov.

Sťažovatelia 7. decembra 2001 podali okresnému súdu protinávrh vo veci určenia vlastníckeho práva.

Dňa   6.   februára   2002   okresný   súd   predložil   spis   odvolaciemu   súdu   za   účelom rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vrátil 10. apríla 2002 okresnému súdu spis bez meritórneho rozhodnutia.

Okresný   súd   14.   mája   2002   vyzval   žalobcu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za podané odvolanie. Po opätovnom predložení spisu odvolaciemu súdu 30. mája 2002 bolo uznesenie z 2. novembra 2001 krajským súdom 12. novembra 2002 zmenené a návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Spis bol okresnému súdu vrátený 5. decembra 2002.

Pojednávanie 6. augusta 2004 bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania. Pojednávanie   nariadené   na   6.   október   2004   bolo   na   základe   žiadosti   právneho zástupcu   žalobcu   odročené   na   8.   november   2004.   Na   pojednávaní   8.   novembra   2004 okresný   súd   pripustil   zmenu   návrhu   na   začatie   konania,   pojednávanie   bolo   odročené na neurčito.   Vec   bola   predložená   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní   proti preddavku na dokazovanie. Krajský súd vrátil 21. decembra 2005 okresnému súdu spis bez meritórneho rozhodnutia.

Po opätovnom predložení spisu odvolaciemu súdu 21. januára 2006 bolo uznesenie zo 7. júna 2005 krajským súdom 31. marca 2006 zrušené. Spis bol okresnému súdu vrátený 18. apríla 2006.

Okresný súd 17. mája 2006 nariadil termín pojednávania na 19. júl 2006.

Ústavný súd konštatuje, že zo súdneho spisu vyplývajú v zásade tie isté údaje, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení predseda okresného súdu.

III.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každá osoba má právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a   porušenia   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry   (napr.   II. ÚS   813/00,   IV.   ÚS   74/02)   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne okolnosti prípadu podľa: a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj to, o čo ide   sťažovateľovi   pri   uplatňovaní   základného   práva   na   súdnu   ochranu,   b)   správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

a) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je nárok na určenie vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnosti.   Okresný   súd   koná   a rozhoduje   v sporovom   konaní. Ústavný súd konštatoval, že vec nemožno považovať za právne zložitú, pretože tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov. Istú právnu zložitosť indikuje to, že vo veci sa koná nielen o žalobe, ale aj vzájomnej žalobe, ktorú podali sťažovatelia.

Z hľadiska potreby zisťovania faktického stavu je konanie zložité a časovo náročné, lebo   ako   sa   to   ukazuje   z doterajšieho   priebehu   konania,   treba   očakávať   rozsiahle dokazovanie vrátane dokazovania prostredníctvom znalca.

Na   zložitosť   veci   poukázal   aj   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti sťažovateľa. Ústavný súd akceptuje toto stanovisko, avšak táto okolnosť nie je jedinou ani rozhodujúcou príčinou doterajšej dĺžky konania.

b) Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania.

Úkony   sťažovateľov   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku   (podanie   vzájomnej žaloby,   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   a   odvolania   proti   uzneseniu)   sú využitím procesných oprávnení a z časového hľadiska tieto úkony neprispeli významnejšou mierou k dlhšiemu trvaniu konania pred okresným súdom.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočných prieťahom, bol postup okresného súdu v spore.

Ústavný súd zdôrazňuje, že súdne konanie, ktoré začalo 7. decembra 2000, je stále vedené súdom prvého stupňa bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej.

Okresný súd v období od začatia konania do 5. marca 2001 konal iba vo vzťahu k zaplateniu súdneho poplatku. Po uvedenom čase ústavný súd zistil tieto podstatné obdobia nečinnosti okresného súdu:

- od 5. marca 2001 (dátum zrušenia uznesenia o zastavení konania) do 2. novembra 2001 (uznesenie o nariadení predbežného opatrenia),

- od   5.   decembra   2002   (dátum   vrátenia   spisu   odvolacím   súdom)   do   13.   júla 2004 (nariadenie pojednávania na 6. august 2004),

- od 8. novembra 2004 (pojednávanie) do 7. júna 2005 (výzva na založenie preddavku na trovy dôkazov).

Nedôsledný   a zdĺhavý   postup   okresného   súdu   sa   v konaní   prejavil   aj   v tom,   že krajským   súdom   bol   v   dvoch   prípadoch   spisový   materiál   okresnému   súdu   vrátený bez meritórneho rozhodnutia v dôsledku zistenia nedostatkov konania na okresnom súde, pre ktoré nebolo možné o podaných odvolaniach rozhodnúť.

Okresný súd bol procesne nútený odstraňovať krajským súdom vytknuté nedostatky konania, po čom bol spisový materiál opätovne predkladaný krajskému súdu. Ústavný súd preto považoval za opodstatnené na ťarchu okresného súdu započítať to obdobie, ktoré uplynulo počas predkladania spisu a jeho vracania z krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že v posudzovanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré sú porušením základného práva sťažovateľov na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote.

Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprS 83/05 z 19. mája 2006 na svoju obranu   uviedol,   že: „V   danom   prípade   účastníci   neposkytujú   potrebnú   súčinnosť, nepredkladajú včas a kvalitné podania a dôkazy. Ak sa súd musí obrátiť na katastrálny orgán, považujem to za úkon, ktorý súd takmer nemá vykonávať, len výnimočne, je to vec účastníkov.“

V stanovisku   okresného   súdu   však   chýba   uvedenie   sankčných   postupov   voči nedisciplinovaným   účastníkom,   prípadne   iné   procesné   rozhodnutia,   ktoré   by   riešili nedostatky v ich podaní, a preto ústavný súd túto obranu okresného súdu neakceptoval.

Ani ďalšie okolnosti uvedené v stanovisku predsedu okresného súdu nemajú povahu takých okolností, ktoré by odôvodňovali iný záver ústavného súdu o existencii zistených zbytočných prieťahov v konaní, najmä so zreteľom na to, že v konaní bola zistená takmer dvojročná nečinnosť, ktorú okresný súd nijako neodôvodnil, pričom ide o čas, ktorý by podľa ustálenej praxe všeobecných súdov postačoval aj na vykonanie znaleckého a ďalšieho dokazovania.

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru, prikázal   v zmysle   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   okresnému   súdu,   aby vo veci sp. zn. 7 C 125/01 konal bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že to sťažovatelia výslovne   nežiadali.   Ústavný   súd   však   považoval   taký   príkaz   okresnému   súdu   za   úkon nevyhnutný na to, aby sa v ďalšom konaní už nevyskytovali zbytočné prieťahy.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk pre oboch spoločne.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav konania v ich veci je taký, že sťažovatelia oprávnene trpia pocitom právnej neistoty, pričom súčasne   sú,   ako   to   tvrdia,   obmedzení   vo   výkone   svojho   vlastníckeho   práva   počas neprimerane   dlhej   doby.   Nečinnosť   súdu   v zistenom   rozsahu   nemožno   podľa   názoru ústavného súdu ničím ospravedlniť.

Vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   konania,   dobu   trvania   zbytočných   prieťahov spôsobených   nečinnosťou   okresného   súdu   a   zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu ústavný   súd   priznal   každému   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 20 000 Sk.

V zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania   úspešných   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia advokátom pred ústavným súdom. Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania 9 877 Sk za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej hodnoty, ktoré považoval za účelne   vynaložené   trovy   konania   pred   ústavným   súdom,   spolu   s   režijným   paušálom za tieto úkony (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).