znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 242/03-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2004 zloženého z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Klučku   v konaní o   sťažnosti   Ing.   R.   B.,   bytom   B.,   a BAZUR,   spol.   s r.   o.,   Bratislava, Oravská 19, zastúpených advokátom JUDr. L. S., B., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 69/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. R. B. a BAZUR, spol. s r. o., Bratislava podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 69/99 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 14 C 69/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. R. B. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. BAZUR, spol. s r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   konania   Ing.   R.   B. a BAZUR, spol. s r. o., vo výške 8 800 Sk (slovom osemtisícosemsto slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu JUDr. L. S., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. októbra 2003 doručené podanie Ing. R. B., bytom B., a BAZUR, spol. s r. o., Bratislava, Oravská 19 (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. L. S., B., označené ako „Sťažnosť proti   porušovaniu   základných   práv   a   slobôd   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky“.   Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovatelia   namietajú   zbytočné   prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 69/99, ktorá sa týka návrhu sťažovateľov na uloženie povinnosti vykonať tlačovú opravu,   smerujúceho   proti   šéfredaktorovi   denníka   Pravda   za   uverejnenie   nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov o sťažovateľoch.

Sťažovatelia   podali   okresnému   súdu   návrh   na   začatie   konania   10.   júna   1999 a namietajú, že „vo veci samej nebol zo strany porušovateľa vykonaný žiaden úkon“. Na sťažnosť   podanú   predsedovi   okresného   súdu   17.   septembra   2003   okresný   súd   doteraz nereagoval.

Ústavný súd vyzval 7. novembra 2003 sťažovateľov, aby doplnili sťažnosť o ďalšie náležitosti. Sťažovatelia v odpovedi na výzvu doručenú ústavnému súdu 19. novembra 2003 uviedli,   že   okresný   súd „od   prijatia   návrhu   dňa   10.   júna   1999,   teda   53   (slovom päťdesiattri) mesiacov koná so zbytočnými prieťahmi, resp. nekoná vôbec – je nečinný, keď nemáme vedomosť o tom, žeby bol stanovený termín pojednávania, alebo realizovaný iný úkon“. Okrem toho upresnili aj dôvody primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého priznania sa vo svojom podaní domáhali.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   po preskúmaní sťažnosti vo veci samej takto rozhodol:

„Základné právo Ing. R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   nečinnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   I, v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 69/99 porušené bolo.

Základné   právo   spoločnosti   BAZUR,   spol.   s r.   o.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I, v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 69/99 porušené bolo. Ing.   R.   B.   a spoločnosti   BAZUR,   spol.   s r.   o.   priznáva   primerané   finančné zabezpečenie, každému po 50 000,- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný Ing. R. B. a spoločnosti   BAZUR,   spol.   s r.   o.   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

Ing. R. B. a spoločnosti BAZUR, spol. s r. o. priznáva úhradu trov konania vo výške 9 020,- Sk (slovom deväťtisíc dvadsať slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. L. S., B., do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

Keďže sťažnosť sťažovateľov spĺňala zákonom predpísané náležitosti podľa § 20 ods.   1   a   §   50   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a keďže neexistovali dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, ústavný súd ju 3. decembra 2003 prijal na ďalšie konanie.

Podľa   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   sa   k prijatej   sťažnosti   vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu (Spr. 2148/03 z 27. januára 2004), ktorá uviedla:„... Sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní je evidovaná na tunajšom súde pod Spr. 2148/03. Sťažovateľ v 1. a 2. rade sa domáhal svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podaním podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov   v znení   neskorších   predpisov.   Podpredseda   súdu   listom   zo   dňa   24.   11.   2003 odpovedal na podanie. Fotokópiu odpovede Vám v prílohe pripájam.

Návrh na začatie konania bol podaný na Okresný súd Bratislava I dňa 10. 6. 1999 bez zaplatenia súdneho poplatku podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.   Z uvedeného   dôvodu   bol   právny   zástupca   navrhovateľa   vyzvaný   na   zaplatenie súdneho   poplatku   za   návrh   v sume   1.000,-   Sk.   Výzvu   súdu   prevzala   spoločnosť   TUHA EDITION (pozn. správne IURA EDITION) spol. s r. o., ktorá má sídlo na totožnej adrese ako právny zástupca navrhovateľa. Na dopyt súdu z 13. 2. 2002 uvedenú skutočnosť pošta 2. oddelenie reklamácií potvrdila. Navrhovateľ ani právny zástupca k dnešnému dňu súdny poplatok za návrh nezaplatili.

Napriek   tomu,   že   poplatok   splatný   s podaním   návrhu   nebol   zaplatený,   konajúca sudkyňa stanovila termín pojednávania na deň 31. 3. 2004 o 11.30 hod.

V predmetnom   konaní   musím   konštatovať   porušenie   práva   navrhovateľa   na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) z dôvodu, že nebol zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania splatný s podaním návrhu na súd v súlade so zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Taktiež sa k vzniku   prieťahu   v konaní   pričinila   skutočnosť,   že   na   rýchlosť   konania   vplývalo nedostatočné   obsadenie   Okresného   súdu   Bratislava   I sudcami   a z toho   vyplývajúca nadmerná zaťaženosť sudcov z hľadiska počtu vecí, v ktorých konajú ako zákonní sudcovia. To boli príčiny, ktoré mali negatívny dopad na efektívnosť a rýchlosť konania. Vedenie súdu nemohlo v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde.   Tieto   skutočnosti   mali   vplyv   na   pomalé   konanie   spôsobujúce   prieťahy   v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 69/99. V prípade, že Ústavný súd dospeje k záveru, že postupom Okresného súdu Bratislava I došlo k prieťahom v predmetnom konaní dovoľujem si navrhnúť, aby finančné zadosťučinenie sťažovateľovi v 1. a 2. rade nepriznal z dôvodu, že k dnešnému dňu súdny poplatok za návrh nezaplatil.

Ku   konaniu   zákonnej   sudkyne   si   dovoľujem   poukázať   na   skutočnosť,   že   popri pridelených veciach v oddelení 14 C na základe Dodatku č. 7 k Rozvrhu práce na rok 2000 zo dňa 18. 10. 2000 sa stala zákonnou sudkyňou v 11 veciach z oddelenia 8 C a na základe Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce na rok 2000 platného od 1. 12. 2000 jej boli pridelené veci z oddelenia 8 C v počte 7 spisov.

V roku   2002   (po   nástupe   JUDr.   P.   Ž.   na   materskú   dovolenku)   Dodatkom   č.   4 k Rozvrhu práce na rok 2002 s účinnosťou od 1. 4. 2002 sa stala JUDr. E. T. zákonnou sudkyňou spolu s JUDr. D. K. aj vo veciach patriacich do oddelenia PaNc.

Vzhľadom na množstvo pridelených vecí konajúcej sudkyni JUDr. E. T. v oddelení 14 C, 8 C, P, Nc v rokoch 2000 až 2003, kedy sudkyňa rozhodovala vo veciach starostlivosti o maloletých, vybavovala aj reštančné veci na občianskoprávnom úseku v oddelení 14 C a 8 C,   sa   časové   úseky   medzi   úkonmi   sudkyne   predĺžili,   ale   subjektívne   zavinenie   sudkyne zistené nebolo.

Touto   cestou   si   Vám   dovoľujem   oznámiť,   že   netrvám   na   ústnom   pojednávaní ústavného súdu a súhlasím, aby upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Keďže   obaja   účastníci   konania   súhlasili   s upustením   od   ústneho   pojednávania (sťažovatelia oznámili túto skutočnosť v oznámení doručenom 29. januára 2004), ústavný súd vo veci sťažovateľov konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľom na doloženie zaplatenia súdneho poplatku z 12. februára 2004 právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 9. marca 2004 uviedol, že „nie sme schopní predložiť doklad o zaplatení súdneho poplatku ani iným spôsobom preukázať jeho zaplatenie“.

II.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia ich základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zohľadňuje svoju stabilnú judikatúru, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť právoplatným súdnym rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (II.   ÚS   26/95).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   práva   upraveného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia je   oveľa   jednoduchšia   v prípadoch,   v ktorých   zistil,   že   „súd   bol   celkovo   nečinný   a od podania žalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ (II. ÚS 4/03, II. ÚS 177/03). Ako zo sťažnosti, tak aj z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 69/99 vyplynulo, že ide o takýto prípad, keďže tento súd po podaní návrhu sťažovateľov 10. júna 1999 ich vyzval   20.   júla   2000   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   (doručenka   z 27.   júla   2000) a 23. marca 2002 overil doručenie tejto výzvy prostredníctvom Pošty 2, Bratislava 2, ktorá potvrdila skutočnosť zachytenú na doručenke (odpoveď pošty doručená okresnému súdu 2. apríla 2002). Okrem týchto záznamov sa v označenom spise nachádza iba úradný záznam z 12.   novembra   2003   o nahliadnutí   právneho   zástupcu   sťažovateľov   do   spisu   a pokyn zákonnej sudkyne z 27. januára 2004 na nariadenie pojednávania vo veci sp. zn. 14 C 69/99 na 31. marec 2004.

Ústavný súd konštatoval, že napriek tomu, že sťažovatelia doteraz nezaplatili súdny poplatok,   bolo   povinnosťou   príslušného   okresného súdu   vo veci   konať bez zbytočných prieťahov. Konanie na súde prvého stupňa začína podaním návrhu na začatie konania bez ohľadu   na   to,   či   tento   procesný   úkon   účastníka   má   nedostatky   alebo   je   neúplný. Procesnoprávnym účinkom začatia konania je aj vznik povinnosti súdu z úradnej povinnosti preskúmať   splnenie   procesných   podmienok   konania   podľa   §   103   a nasl.   Občianskeho súdneho poriadku a podľa výsledku preskúmania rozhodnúť procesným alebo meritórnym rozhodnutím.

Všeobecný súd skúma podaný návrh aj vo vzťahu k splneniu poplatkovej povinnosti, ktorá sa naň viaže, pričom využíva opatrenia, ktoré vyplývajú z osobitných zákonov (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

Okresný   súd   v konkrétnom   prípade   nevyvodil   z výzvy   na   zaplatenie   súdneho poplatku   (procesný   úkon   po   13   mesiacoch   od   podania   návrhu)   v určenej   lehote   žiadne dôsledky (predovšetkým nezastavil konanie, hoci súdny poplatok nebol v lehote zaplatený). Keďže samotná výzva nemá povahu procesného rozhodnutia, konanie vo veci pokračovalo, o čom svedčia aj ďalšie úkony okresného súdu (overovanie doručenia pôvodnej výzvy na zaplatenie   súdneho   poplatku   23.   marca   2002   po   ďalších   20   mesiacoch   nečinnosti, resp. nariadenie pojednávania 27. januára 2004).

Ústavný   súd   uzavrel,   že   skutočnosť,   že   sťažovatelia   doteraz   nezaplatili   súdny poplatok, okresný súd nezbavuje povinnosti konať v ich veci, s ktorou sa obrátili na tento súd. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol, že okresný súd v konaní sp. zn. 14 C 69/99 ani štyri a pol roka po začatí konania nevykonal vo vzťahu k návrhu sťažovateľov také úkony, ktoré by smerovali k jeho rozhodnutiu a teda k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Okresný súd svojou nečinnosťou spôsobil zbytočné prieťahy v označenom konaní a tým porušil základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1.   Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 14 C 69/99 konal bez zbytočných prieťahov.

2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovatelia požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po 50 000 Sk, pričom svoju žiadosť odôvodnili nasledovne: „Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky z dôvodov, že... porušenie základného práva reálne trvá,... prieťahy porušovateľa v súdnom konaní... sú v rozsahu odôvodňujúcom   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v úrovni   rozhodnutí štrasburským súdom pre ľudské práva v obdobných veciach... priznal primerané finančné zadosťučinenie, každému po 50 000,- Sk...“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie majetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho ústavný súd považoval za potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľom vznikla, a to priznaním primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom   na   celkovú   dobu   nečinnosti   okresného   súdu   v konaní   vo   veci sp. zn. 14 C 69/99   a zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   a   povahu   prípadu   ústavný   súd považoval priznanie sumy po 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún) každému sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

3.   Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré vznikli právnemu zástupcovi sťažovateľov advokátovi JUDr. L. S., ktoré vyčíslil sumou 8 800 Sk   (§   1   ods.   3,   §   13   ods.   8,   §   16   a   §   25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb),   pričom   vychádzal   z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2002, ktorá bola 12 811 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2003). Náhrada bola priznaná za dva úkony po 4 270 Sk a po 130 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2004