SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 241/09-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti B., a. s., H., právne zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., V., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/08 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/08 p o r u š i l základné právo spoločnosti B., a. s., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/08 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti B., a. s., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 332 € (slovom tristotridsaťdva eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti B., a. s., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. Ing. I. I., V., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. júna 2009 č. k. II. ÚS 241/09-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti B., a. s., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Sťažovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8. februára 2008 domáha na Okresnom súde Bratislava I. vydania poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti T., a. s., B.,(...)
Sťažovateľ namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ako aj porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. (...)
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci je potrebné zobrať do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci. Predmetom konania na okresnom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 32 Cbr 12/2008 je vydanie poverenia sťažovateľovi zvolať v lehote 40. dní odo dňa právoplatnosti uznesenia mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T., a. s. a určenie, že predsedom mimoriadneho valného zhromaždenia do zvolenia predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia bude advokát Mgr. Ing. Mgr. I. I.
Platná právna úprava relevantná pre rozhodnutie vo veci je obsiahnutá v ust. § 181 Obch. zák.
Sťažovateľ predložil súdu dôkaz o vlastníctve akcií predstavujúcich 5,15 % podiel na základnom imaní spoločnosti T., a. s., nadobudnutých v exekučnom konaní Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. Er 3143/97, Ex 4575/97 dňa 9. októbra 1998 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/07-37 zo dňa 11. decembra 2007, ktorý vylúčil možnosť posudzovať zákonnosť priebehu exekúcie po skončení exekúcie a vyčerpaní opravných a mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré zákon proti rozhodnutiu o exekúcii pripúšťa.
Prerokovaná právna vec je preto z uvedených dôvodov fakticky nenáročná, otázka vlastníctva akcií je nepochybná.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmanej veci, toto bolo po celú dobu súdneho konania aktívne a neprispelo žiadnym spôsobom a ani v žiadnom rozsahu k doterajšej dĺžke súdneho konania.
3. Tretím kritériom pri zisťovaní, či nedošlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní 32 Cbr 12/2008 je postup samotného Okresného súdu Bratislava I.
Sťažovateľ doručil súdu dna 13. novembra 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú predsedníčka súdu odpovedala listom zo dňa 3. decembra 2008, v ktorom uviedla, že sťažnosť je dôvodná.
Spôsobené prieťahy v konaní boli zapríčinené vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na úseku obchodného registra súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „32 CbR“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 32 CbR sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili. (...) Sťažovateľ ako minoritný akcionár T., a. s. podal žiadosť o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia z dôvodu, že spoločnosť porušuje jeho základné akcionárske práva. Spoločnosť T., a. s. na žiadosť sťažovateľa nereagovala a sťažovateľ bol preto nútený domáhať sa svojho práva na súde. Návrh na začatie konania doručil súdu dňa 8. februára 2008. Do dnešného dňa súd vo veci nevytýčil ani jedno pojednávanie. Po celý čas sú sťažovateľovi akcionárske práva upierané.
Ochrana práv sťažovateľa nebola rýchla a účinná. Neodôvodnené prieťahy v konaní pretrvávajú aj po doručení odpovede predsedníčky súdu, že vyzvala zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu a ubezpečenia, že vybavenie veci bude predsedníčka súdu priebežne sledovať, aby k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo.
Z uvedeného dôvodu je preto namieste aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Judikatúre Európskeho súdu zodpovedá finančné zadosťučinenie vo výške 332 € za jeden rok prieťahov v konaní.
Vzhľadom na zásadu spravodlivosti je sumu 332 € primeraná za dobu 1 roka upierania akcionárskych práv sťažovateľa.
Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po prerokovaní jeho sťažnosti vydal tento nález:
1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/2008 porušil základné práva spoločnosti B., a. s., H. aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti B., a. s., H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 332 € (slovne tristotridsaťdva eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti B., a. s., H. priznáva úhradu trov konania v sume 245,7 € (slovne dvestoštyridsaťpäť eur a sedem centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. Mgr. I. I., V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Sťažovateľovi v súvislosti s právnym zastupovaním advokátom vznikli trovy konania na náhrade trov právneho zastúpenia v sume 245,7 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zo dva úkony (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) - po 115,90 € a 2 x 6,95 € režijný paušál v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde.»
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom z 8. júla 2009 sp. zn. Spr. 3515/09 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 28. júla 2009.
2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...) Predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na úseku obchodného registra tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „32CbR“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 32CbR sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha zaplatenia peňažnej sumy. V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní a tento bol čiastočne spôsobený aj navrhovateľom. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. (...)»
2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol:
«(...) oznamujeme súdu, že súhlasíme s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti
K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I uvádzame: Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu len potvrdzuje tú skutočnosť, že nami podaná ústavná sťažnosť je dôvodná v celom rozsahu. V konaní okresného súdu sp. zn. 32 CbR 12/2008 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením súdu na úseku obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je vysoký nápad vecí.
Sťažovateľ nespochybňuje uvedené odôvodnenie prieťahov v konaní, len poukazuje na to, že toto odôvodnenie zjavne nekorešponduje s prideleným číslom súdneho konania okresného súdu (č. 12/2008 ), ktoré začalo na súde v mesiaci február 2008.
Trváme na podanej ústavnej sťažnosti v celom rozsahu vrátane uplatneného finančného zadosťučinenia. Máme za to, že uplatnená suma 332 € je primeraným finančným zadosťučinením za dobu viac ako jedného roka, počas ktorého nám boli upierané akcionárske práva.»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 32 Cbr 12/08:
Dňa 8. februára 2008 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na poverenie zvolať mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti T., a. s., B. (ďalej len „T., a. s.“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 31 Cb/37/08 (zákonná sudkyňa JUDr. M. O.). Dňa 15. februára 2008 zákonná sudkyňa predložila spis predsedníčke okresného súdu, aby bola vec zapísaná do „obchodného registra“.
Dňa 19. februára 2008 bola vec prevedená do oddelenia „32CbR“ a bola zaevidovaná pod sp. zn. 32 CbR 12/08 (zákonná sudkyňa JUDr. S. B.).
Dňa 25. marca 2008 sťažovateľka doručila súdu doplnenie svojho návrhu.Dňa 7. apríla 2008 sťažovateľka doručila súdu ďalšie doplnenie svojho návrhu.Dňa 8. apríla 2008 sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podaný návrh.Dňa 20. novembra 2008 súd vyzval T., a. s., aby sa vyjadril k návrhu.
Dňa 15. decembra 2008 sa T., a. s., písomne vyjadril k návrhu. Dňa 22. decembra 2008 sťažovateľka doručila súdu svoje vyjadrenie.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/08 dochádza k porušovaniu sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Ústavný súd však nepopiera, že rozhodovanie v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň právnej zložitosti, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub právnej alebo faktickej náročnosti prerokovávanej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka neprispela svojím správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovala pokračovania v konaní, žiadala o nariadenie termínu pojednávania a taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatuje, že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej veci opakovane bez akýchkoľvek zákonných alebo iných ospravedlniteľných dôvodov nečinný, konkrétne od 8. apríla 2008 do 20. novembra 2008 (sedem mesiacov) a od 15. decembra 2008 do 8. júna 2009, keď bol ústavnému súdu súvisiaci spis zapožičaný (najmenej šesť mesiacov).
Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne jedného roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu, pritom ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Obranu okresného súdu, podľa ktorého boli prieťahy spôsobené «predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na úseku obchodného registra tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „32CbR“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 32CbR», nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom vyššieho súdneho úradníka, alebo konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 a dohovor v čl. 6 ods. 1 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vo vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva prijatie účinných opatrení.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 332 € „za jeden rok prieťahov v konaní“, pretože „ochrana práv sťažovateľa nebola rýchla a účinná. Neodôvodnené prieťahy v konaní pretrvávajú aj po doručení odpovede predsedníčky súdu, že vyzvala zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na povahu konania a na význam výsledku konania pre sťažovateľku v požadovanej výške 332 € nepovažuje za neprimerané. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 24. februára 2009, spísanie sťažnosti z 25. februára 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 28. júla 2009). Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 368,55 €. Keďže sťažovateľka si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v menšej sume, konkrétne v sume 245,70 €, ústavný súd jej návrhu vyhovel.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2009