znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 241/09-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   októbra   2009 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti B., a. s., H., právne zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., V., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/08   p o r u š i l základné právo spoločnosti B., a. s., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   32 Cbr 12/08 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti B., a. s.,   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 332   €   (slovom   tristotridsaťdva   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Bratislava   I   p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B., a. s.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokáta Mgr.   Ing. I.   I., V., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. júna 2009 č. k. II. ÚS 241/09-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   B.,   a.   s.,   H.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Sťažovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.   februára   2008   domáha   na   Okresnom   súde   Bratislava   I.   vydania   poverenia   zvolať mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti T., a. s., B.,(...)

Sťažovateľ namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ako aj porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. (...)

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci je potrebné zobrať do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci. Predmetom konania na okresnom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 32 Cbr 12/2008 je vydanie poverenia sťažovateľovi zvolať v lehote 40. dní odo dňa právoplatnosti uznesenia mimoriadne   valné   zhromaždenie   spoločnosti   T.,   a.   s.   a   určenie,   že   predsedom mimoriadneho   valného   zhromaždenia   do   zvolenia   predsedu   mimoriadneho   valného zhromaždenia bude advokát Mgr. Ing. Mgr. I. I.

Platná právna úprava relevantná pre rozhodnutie vo veci je obsiahnutá v ust. § 181 Obch. zák.

Sťažovateľ predložil súdu dôkaz o vlastníctve akcií predstavujúcich 5,15 % podiel na základnom imaní spoločnosti T., a. s., nadobudnutých v exekučnom konaní Okresného súdu vo Vranove nad   Topľou   sp.   zn.   Er   3143/97,   Ex 4575/97   dňa 9.   októbra 1998   a nález Ústavného   súdu   SR   sp.   zn.   II.   ÚS   159/07-37   zo   dňa 11.   decembra 2007,   ktorý   vylúčil možnosť   posudzovať   zákonnosť   priebehu   exekúcie   po   skončení   exekúcie   a   vyčerpaní opravných   a   mimoriadnych   opravných   prostriedkov,   ktoré   zákon   proti   rozhodnutiu o exekúcii pripúšťa.

Prerokovaná právna vec je preto z uvedených dôvodov fakticky nenáročná, otázka vlastníctva akcií je nepochybná.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmanej veci, toto bolo po celú dobu súdneho   konania   aktívne   a   neprispelo   žiadnym   spôsobom   a   ani   v   žiadnom   rozsahu k doterajšej dĺžke súdneho konania.

3. Tretím kritériom pri zisťovaní, či nedošlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní 32 Cbr 12/2008 je postup samotného Okresného súdu Bratislava I.

Sťažovateľ doručil súdu dna 13. novembra 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú predsedníčka súdu odpovedala listom zo dňa 3. decembra 2008, v ktorom uviedla, že sťažnosť je dôvodná.

Spôsobené prieťahy v konaní boli zapríčinené vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho   súdneho   úradníka,   zákonného   sudcu   ako   aj   nedostatočným   personálnym obsadením   sudcov   na   úseku   obchodného   registra   súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad v oddelení „32 CbR“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 32 CbR sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili. (...) Sťažovateľ ako minoritný akcionár T., a. s. podal žiadosť o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia z dôvodu, že spoločnosť porušuje jeho základné akcionárske práva. Spoločnosť   T.,   a.   s.   na   žiadosť   sťažovateľa   nereagovala   a sťažovateľ   bol   preto   nútený domáhať sa svojho práva na súde. Návrh na začatie konania doručil súdu dňa 8. februára 2008.   Do   dnešného dňa   súd   vo   veci nevytýčil   ani jedno pojednávanie.   Po celý čas   sú sťažovateľovi akcionárske práva upierané.

Ochrana práv sťažovateľa nebola rýchla a účinná. Neodôvodnené prieťahy v konaní pretrvávajú   aj   po   doručení   odpovede   predsedníčky   súdu,   že   vyzvala   zákonného   sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu a ubezpečenia, že vybavenie veci bude predsedníčka súdu priebežne sledovať, aby k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo.

Z   uvedeného   dôvodu   je   preto   namieste   aj   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia.

Judikatúre Európskeho súdu zodpovedá finančné zadosťučinenie vo výške 332 € za jeden rok prieťahov v konaní.

Vzhľadom   na   zásadu   spravodlivosti   je   sumu   332   €   primeraná   za   dobu   1   roka upierania akcionárskych práv sťažovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po prerokovaní jeho sťažnosti vydal tento nález:

1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/2008 porušil základné   práva   spoločnosti   B.,   a.   s.,   H.   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I.   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 32 Cbr 12/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti B., a. s., H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 332 € (slovne tristotridsaťdva eur),   ktoré je Okresný súd Bratislava I.   povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B., a. s., H. priznáva úhradu trov konania v sume 245,7 € (slovne dvestoštyridsaťpäť eur a sedem centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. Mgr. I. I., V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi v súvislosti s právnym zastupovaním advokátom vznikli trovy konania na náhrade trov právneho zastúpenia v sume 245,7 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zo dva úkony (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) - po 115,90 € a 2 x 6,95 € režijný paušál v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   z 8. júla   2009   sp.   zn. Spr. 3515/09   a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 28. júla 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,   o   konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...) Predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej veci   za   objektívny   prieťah,   ktorý   bol   spôsobený   predovšetkým   vysokým   nápadom   vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na úseku obchodného registra tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad   v   oddelení   „32CbR“   a   pretrvávajúci   veľký   počet   nevybavených   vecí   v oddelení 32CbR   sa jednotlivé   časové   úseky medzi   úkonmi   sudkyne a   vyšších súdnych   úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som   zákonného   sudcu   o   konanie   vo   veci   tak,   aby   k   ďalším   prieťahom   v   konaní nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha zaplatenia peňažnej sumy. V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný   sudca   subjektívnym   konaním   nezavinil   vznik   prieťahov   v   konaní   a   tento   bol čiastočne   spôsobený   aj   navrhovateľom.   S   poukazom   na   uvedené   objektívne   dôvody,   za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy   a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. (...)»

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol:

«(...) oznamujeme   súdu,   že súhlasíme s tým,   aby podľa   ust.   § 30   ods.   2   zák.   č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti

K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I uvádzame: Vyjadrenie   predsedníčky   okresného   súdu   len   potvrdzuje   tú   skutočnosť,   že   nami podaná ústavná sťažnosť je dôvodná v celom rozsahu. V konaní okresného súdu sp. zn. 32 CbR 12/2008 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením súdu na úseku obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je vysoký nápad vecí.

Sťažovateľ nespochybňuje uvedené odôvodnenie prieťahov v konaní, len poukazuje na to, že toto odôvodnenie zjavne nekorešponduje s prideleným číslom súdneho konania okresného súdu (č. 12/2008 ), ktoré začalo na súde v mesiaci február 2008.

Trváme   na   podanej   ústavnej   sťažnosti   v   celom   rozsahu   vrátane   uplatneného finančného zadosťučinenia. Máme za to, že uplatnená suma 332 € je primeraným finančným zadosťučinením   za   dobu   viac   ako   jedného   roka,   počas   ktorého   nám   boli   upierané akcionárske práva.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 32 Cbr 12/08:

Dňa 8. februára 2008 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na poverenie zvolať mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti T., a. s., B. (ďalej len „T., a. s.“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 31 Cb/37/08 (zákonná sudkyňa JUDr. M. O.). Dňa 15. februára 2008 zákonná sudkyňa predložila spis predsedníčke okresného súdu, aby bola vec zapísaná do „obchodného registra“.

Dňa 19. februára 2008 bola vec prevedená do oddelenia „32CbR“ a bola zaevidovaná pod sp. zn. 32 CbR 12/08 (zákonná sudkyňa JUDr. S. B.).

Dňa 25. marca 2008 sťažovateľka doručila súdu doplnenie svojho návrhu.Dňa 7. apríla 2008 sťažovateľka doručila súdu ďalšie doplnenie svojho návrhu.Dňa 8. apríla 2008 sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podaný návrh.Dňa 20. novembra 2008 súd vyzval T., a. s., aby sa vyjadril k návrhu.

Dňa 15. decembra 2008 sa T., a. s., písomne vyjadril k návrhu. Dňa 22. decembra 2008 sťažovateľka doručila súdu svoje vyjadrenie.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/08 dochádza k porušovaniu sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Ústavný súd však nepopiera, že rozhodovanie v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň právnej zložitosti, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub právnej alebo faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka neprispela svojím správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovala pokračovania v konaní, žiadala o nariadenie termínu pojednávania a taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatuje, že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej veci opakovane bez akýchkoľvek zákonných alebo iných ospravedlniteľných dôvodov nečinný, konkrétne od 8. apríla 2008 do 20. novembra 2008 (sedem mesiacov) a od 15. decembra 2008 do 8. júna 2009, keď bol ústavnému súdu súvisiaci spis zapožičaný (najmenej šesť mesiacov).

Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   nie   je ničím   ospravedlniteľná, pretože   počas minimálne jedného roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy (pozri   napr. I.   ÚS   41/02).   K prieťahom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu, pritom ústava v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Obranu okresného súdu, podľa ktorého boli prieťahy spôsobené «predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho   súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na úseku obchodného registra tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „32CbR“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 32CbR», nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov, posudzoval   postup súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené   činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom vyššieho súdneho úradníka, alebo konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane   uviedol   (pozri   napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 28/01,   I.   ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02, I. ÚS 38/03),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu   a   nadmerné   množstvo   vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl.   48   ods.   2   a dohovor   v čl.   6   ods.   1   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia predsedníčky   okresného   súdu   vo   vzťahu   k napadnutému   konaniu   nevyplýva   prijatie účinných opatrení.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a čl. 6 ods.   1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku   tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 332 € „za   jeden   rok   prieťahov   v konaní“, pretože „ochrana   práv   sťažovateľa   nebola   rýchla a účinná.   Neodôvodnené   prieťahy   v   konaní   pretrvávajú   aj   po   doručení   odpovede predsedníčky   súdu,   že   vyzvala   zákonného   sudcu   a   vyššieho   súdneho   úradníka,   aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na povahu konania a na význam výsledku konania pre sťažovateľku v požadovanej výške 332 € nepovažuje za neprimerané. Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 24. februára 2009, spísanie sťažnosti z 25. februára 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z   28. júla 2009). Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 368,55 €. Keďže sťažovateľka si uplatnila náhradu trov   právneho   zastúpenia   v menšej   sume,   konkrétne   v sume   245,70   €,   ústavný   súd   jej návrhu vyhovel.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009