znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 241/08-59

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   januára   2009 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Lajosa   Mészárosa   a   Juraja Horvátha o sťažnosti JUDr. Ing. D. Ď. – S. H., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 56 Cb 19/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. Ing. D. Ď. – S. H., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 56 Cb 19/99 p o r u š e n é   b o l o.

2.   JUDr.   Ing.   D.   Ď.   –   S.   H., p r i z n á v a   primerané finančné   zadosťučinenie v sume   3 320   €   (slovom   tritisíctristodvadsať   eur),   ktoré   je   Krajský   súd   v Bratislave p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. JUDr. Ing. D. Ď. – S. H., p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 381,70 € (slovom tristoosemdesiatjeden eur a sedemdesiat centov), ktoré j e   Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 241/08-27   z 5.   júna   2008 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S. H., H. (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 56 Cb 19/99.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «podal na Krajskom súde v Bratislave žalobný návrh na začatie konania dňa 29. 4. 1998 podľa § 126 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) o vydanie hnuteľného majetku, ktorý do vlastníctva nadobudol na základe „Zmluvy o predaji   časti   podniku   zo   dňa   30. 4. 1992“   uzatvorenej   medzi   FFNM   ČSFR   ako predávajúci a S., H.,... ako kupujúci, dnes po zmene názvu firmy JUDr. Ing. D. Ď. – S. H... Na Krajskom súde v Bratislave, spor bol vedený pod sp. zn. 56 Cb 26/98...

Krajský súd dňa 30. 4. 1998 spis odstúpil na konanie Okresnému súdu Bratislava III s poukazom na ust. § 104a ods. 2 O. s. p.

Dňa   5. 5. 1998   podal   sťažovateľ   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia v zmysle § 102 ods. 1 a 2 O. s. p., ktorému súd pridelil sp. zn. 56 NcCb 503/98, aj tento návrh súd odstúpil na konanie Okresnému súdu Bratislava III. dňa 22. 5. 1998.

Okresný súd pridelil veci sp. zn. 20 NcCb 2/98 z dôvodu nesúhlasu, vec postúpil na rozhodnutie NS SR, ktorý dňa 27. 11. 1998 rozhodol v konaní sp. zn. Ndob 861/98 tak, že na konanie vo veci je príslušný Krajský súd v Bratislave....

Po vrátení spisu z NS SR, Krajský súd v Bratislave pridelil veci sp. zn. 56 Cb 19/99 a dňa 4. 3. 1999 nám doručil výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia 300,-Sk, ktorú sumu sme uhradili dňa 23. 3. 1999.

Krajský   súd   dňa   27. 4. 1999   vydal   predbežné   opatrenie   sp.   zn.   56   Cb   19/99-34, ktorým zakázal odporcom nakladať s nehnuteľnosťami opísaných žalobe....

Dňa 30. 8. 1999 sme obdržali odvolanie odporcu vo veci predbežného opatrenia, proti ktorému sme podali dňa 2. 9. 1999 naše vyjadrenie.

NS SR uznesením sp. zn. 5 Obo 281/99 dňa 22. 12. 1999, rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukazujeme, že žalobný návrh bol podaný v lehote do troch rokov od nezákonne uzatvorených kúpnych zmlúv zo dňa 25. 8. 1995, proti ktorému sme podali naše vyjadrenie v ktorom sme poukázali na nesprávny právny názor NS SR vo veci č. 5 Obo 281/99.

Dňa   21. 6. 2000   sme   obdržali   výzvu   súdu,   či   naše   vyjadrenie   k   uzneseniu sp. zn. 5 Obo 281/99 zo dňa 22. 12. 1999 vzhľadom na jeho obsah má byť chápané, ako dovolanie   proti   tomuto   rozhodnutiu.   Dňa   6. 7. 2000   sme   podali   naše   vyjadrenie,   že   sa nejedná o dovolanie proti tomuto rozhodnutiu....

Súd od tohto nášho vyjadrenia zo dňa 6. 7. 2000 vo veci nekonal viac ako štyri roky. Dňa   23. 8. 2004   sme   obdržali   predvolanie   k   pojednávaniu   na   5. 10. 2004,   ktoré predvolanie mali účastníci konania vykázané včas a odporca sa pojednávania nezúčastnil. Súd oboznámil účastníkov, že podľa jeho názoru má byť vec prejednaná v senáte v zmysle ust. § 36b písm. b) O. s. p. platného v čase podania návrhu a preto pojednávanie odročil na neurčito....

Dňa   17. 10. 2005   sme   obdržali   predvolanie   k   pojednávaniu   na   22. 11. 2005.  ... Pojednávania dňa 22. 11. 2005 sa sťažovateľ nemohol zúčastniť z dôvodu PN... čo sme súdu oznámili podaním dňa 22. 11. 2005....

Dňa 27. 10. 2006 sme obdržali predvolanie k pojednávaniu na 7. 11. 2006, ktoré súd odročil na neurčito z dôvodu PN zákonnej sudkyne.

Dňa 22. 1. 2007 sme obdržali predvolanie k pojednávaniu na 13. 2. 2007, na ktoré sa nedostavil odporca a súd pojednávanie odročil na 24. 4. 2007....

V zmysle pojednávania sme do spisu založili požadované doklady o nadobudnutí a prevzatí predmetného majetku od FFNM ČSFR podaním zo dňa 3. 4. 2007....

Od podanej žaloby zo dňa 29. 4. 1998 uplynulo 9 rokov a súd vo veci do dnešného dňa nerozhodol ani na prvom stupni, aj keď z ohľadom na predmet a skutkovú podstatu sporu nemožno hodnotiť ako zložitú vec....

Máme za to, že v tomto konaní došlo k bezdôvodným prieťahom, že porušovateľ do dnešného   dňa   nerozhodol   ani   na   prvom   stupni   v   primeranej   lehote,   bez   zbytočných prieťahov a že navrhovatelia tieto prieťahy nespôsobili.».

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že krajský súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 56 Cb 19/99 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy,   ako   aj   jeho   právo   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručené v čl. 6 ods. 1   dohovoru,   a   aby prikázal   krajskému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov.   Sťažovateľ   ďalej   požadoval   priznať   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 350 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sume 12 157 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za krajský súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3583/2007 z 24. novembra 2008 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu krajského súdu listom z 5. decembra 2008.

2.1   Predsedníčka   krajského   súdu   vo   svojom   liste   uviedla,   že   k veci   sa   vyjadrila zákonná sudkyňa JUDr. E. K., „ktorá sa k veci písomne vyjadrila dňa 20. 11. 2008. Uviedla   že   predmetnú   vec   sp.   zn.   56   Cb   19/1999   prejednávala   a   rozhodovala vtedajšia zákonná sudkyňa Mgr. S. P. Ňou vydaný rozsudok č. k. 56 C 19/1999-300 zo dňa 19.   06.   2007   bol   po   podaní   odvolania   zo   strany   navrhovateľov   potvrdený   rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. k. 2 Obo 191/2007-370 zo dňa 03. 09. 2008. JUDr. E. K. ďalej uviedla, že vo veci sp. zn. 56 C 19/1999 je zákonnou sudkyňou od 01.   04.   2008.   Doručovala   len   rozsudok   NS   SR   účastníkom   konania   a odpovedala   na písomné podania navrhovateľov....

Súčasne   Vám   oznamujem,   že   Krajský   súd   v   Bratislave...   netrvá   na   ústnom prerokovaní veci pred ÚS SR.“.

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského súdu uviedol:

«Vo   vyjadrení   Predsedníčky   Krajského   súdu   postrádame   vyjadrenie   tých   sudcov, ktorí zapríčinili prieťahy v konaní pred súdom, v dôsledku ktorých sa podstatne sťažila možnosť uplatniť si právo a dokonca sa takmer znemožnila možnosť užiť majetok alebo výnosy z neho.

Od podania žaloby zo dňa 29. 4. 1998 veci bolo pridelené č. k. 56 Cb 26/98, vec bola pridelená sudkyni JUDr. M. T., ktorá vec odstúpila na konanie Okresnému súdu Bratislava III. ako súdu vecne a miestne príslušnému podľa § 104a ods. 2 O. s. p....

Okresný súd s postúpením veci nesúhlasil a vec odstúpil na rozhodnutie NS SR, ktorý Uznesením sp. zn. Ndob 861/98 dňa 27. 1. 98 rozhodol, že vo veci je príslušný KS v Ba... Konajúci Krajský súd... vydal uznesenie sp. zn. 56 Cb 19/99-34 dňa 27. 4. 1999, ktorým zakázal odporcovi, scudzovať, užívať, zriaďovať záložné právo a inak disponovať s hnuteľným majetkom (ďalej len HIM).

NS SR Uznesením sp. zn. 5 Obo 281/99 zo dňa 22. 12. 99 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na nové konanie tomuto súdu.

Konajúca sudkyňa JUDr. T. naposledy konala dňa 14. 6. 2000 podaním výzvy, aby sa navrhovatelia vyjadrili k svojmu podaniu zo dňa 16. 5. 2000.

Od tejto výzvy súdu JUDr. T. zo dňa 14. 6. 2000, ku ktorej sme sa vyjadrili dňa 5. 7. 2000, súd vo veci nekonal až do 23. 8. 2004, keď nám bolo doručené predvolanie na pojednávanie stanovené na 5. 10. 2004 Mgr. S. P....

Sťažovatelia   samozrejme   chránia   svoje   práva,   ale   sťažnosťou   sledujú   aj celospoločenský   záujem.   Ten   určite   je   v   tom,   aby   súdy   pri   stavoch   sudcov   a   ich nadštandardných podmienkach v spoločnosti plnili to, čo spoločnosť a my ako jednotlivci bytostne a existenčne potrebujeme.

Chceme, aby sudcovia súdili, súdili spravodlivo a v čase, kedy ešte vysúdené právo majú možnosť reálne uplatniť. (Poukazujeme, že otázka spravodlivého súdu bude riešená samostatným podaním zo strany sťažovateľov.)

Predsedníčka súdu nereagovala ani na to, že predmetná vec mala byť... postúpená okresnému súdu ako vecne príslušnému, mala byť vedená v registri „C“ a mala byť od počiatku poplatkovo a evidenčne „kontrolovaná“ ako vec občianskoprávna....

Ak by sudca pridelený na odd „Cb“ priebežne študoval judikáty a stanoviská NS SR, ak by vedenie súdu realizovalo a akceptovalo Stanoviská NS SR, tak by vec 56 Cb 19/1999 nemohla „zostať v prieťahoch ležať“ na krajskom súde.

Nezostalo by nepovšimnuté, že presun veci JUDr. K. bol realizovaný v dôsledku sťažnosti účastníka a nie v dôsledku kontrolnej činnosti vedenia KS v Bratislave.

Naostatok treba poukázať na nedôslednosť a povrchnosť súdu, keď v rozhodnutiach sa nesprávne označí účastník a to má za následok „opravu uznesením“ nie len súdu prvého, ale aj súdu odvolacieho a samozrejme opäť prieťah!...

Sťažovatelia považujú vyjadrenia predsedníčky súdu za nedostatočné, tak povediac nič nehovoriace, z ktorého si nemožno analyzovať príčiny a podmienky vzniku tak dlhej neospravedlniteľnej nečinnosti súdu, ktorá mala a má za následok, že HIM značnej hodnoty je opotrebovaný a v niektorých prípadoch zničený a nepoužiteľný.

Z   dôvodov   vyššie   uvedených   žiadame,   aby   ÚS   tieto   skutočnosti   opísané   v   tomto vyjadrení, sťažovateľov vyhodnotil a pri priznaní finančného zadostiučinenia akceptoval nie len spôsobené prieťahy v konaní, ale aby akceptoval aj nemožnosť domôcť sa svojho práva z dôvodu, že predmetný HIM je opotrebovaný, využitý a možno aj zničený a to len z dôvodu bezdôvodných   prieťahov,   nečinnosťou   a   nesprávnym   rozhodnutím   vo   veci,   ale   aj nesprávnym zaradením veci ako spor obchodnoprávny „Cb“ na nepríslušnom krajskom súde. Právny   zástupca   sa   prerokovania   veci   pred   ÚS   SR   nezúčastní   z   dôvodu zaneprázdnenosti a netrvá na ústnom prerokovaní veci pred ÚS SR v jeho prítomnosti, nakoľko všetko podstatné je opísané v sťažnosti a v tomto podaní.

Sťažovatelia však žiadajú, aby boli pripustení k prerokovaniu veci pred ÚS SR.»

V podaním z 15. decembra 2008 právny zástupca sťažovateľa oznámil ústavnému súdu, že „sťažovateľ a jeho právny zástupca žiadajú o rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02,   I.   ÚS   41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 56 Cb 19/1999:

- 29. apríl 1998 – sťažovateľ podal žalobu krajskému súdu proti spoločnosti Ž. B., spol. s r. o., B. (ďalej len „odporkyňa“), o vydanie vecí (pridelená sp. zn. 56 Cb 26/98),

- 7. máj 1998 – krajský súd postúpil spis Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) ako vecne a miestne príslušnému,

- 17. jún 1998 – okresný súd predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci,

- 31.   júl   1998   –   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   Ndob   767/98   rozhodol,   že vo   veci   je príslušný konať krajský súd,

- 17. august 1998 – spis a uznesenie najvyššieho súdu boli doručené okresnému súdu,

- 28. august 1998 – okresný súd doručoval uznesenie najvyššieho súdu účastníkom konania,

- 2. október 1998 – okresný súd žiadal najvyšší súd o zaslanie troch vyhotovení uznesenia sp. zn. Ndob 767/98,

- 2. december 1998 – okresný súd opätovne žiadal najvyšší súd o zaslanie troch vyhotovení uznesenia sp. zn. Ndob 767/98,

- 2. február 1999 – okresný súd predložil spis krajskému súdu na ďalšie konanie,

- 1. marec 1999 – kancelárii bol daný pokyn previesť spis do samosudcovského registra, pretože v tomto prípade nejde o konkurzné konanie – odporca nie je v konkurze (pridelená sp. zn. 56 Cb 19/99),

- 4. marec 1999 – krajský súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia a na predloženie potrebných dôkazov,

- 23. marec 1999 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok a zároveň upozornil krajský súd, že ním požadované doklady tvoria prílohu žaloby, a predložil ďalšie doklady,

- 27. apríl 1999 – krajský súd uznesením č. k. 56 Cb 19/99-34 vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporkyni scudzovať, prenajímať, užívať, zriaďovať záložné právo alebo inak disponovať s hnuteľným majetkom tvoriacim predmet konania,

- 2. júl 1999 – odporkyňa podala odvolanie proti uzneseniu krajského súdu z 27. apríla 1999, ktorým vydal predbežné opatrenie; odporkyňa uviedla, že odvolanie zdôvodní neskôr, najskôr však v auguste 1999,

- 23.   august   1999   –   odporkyňa   odôvodnila   podané   odvolanie   tým,   že   sťažovateľ nerešpektuje rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 170/96 zo 14. mája 1997 (pripojený ako príloha), ktorý je pre posudzovanie nárokov sťažovateľa podstatný,

- 24. august 1999 – krajský súd zaslal odvolanie a jeho odôvodnenie právnemu zástupcovi sťažovateľa na vyjadrenie,

- 2. september 1999 – právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k odvolaniu odporkyne, ktoré žiadal zamietnuť,

- 23.   september   1999   –   krajský   súd   predložil   spis   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie o opravnom prostriedku odporkyne,

- 22. december 1999 – najvyšší súd uznesením č. k. 5 Obo 281/99-84, ktoré nadobudlo právoplatnosť   25.   apríla   2000,   zrušil   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   56   Cb   19/99-34 z 27. apríla 1999 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 7. apríl 2000 – spis bol najvyšším súdom vrátený krajskému súdu,

- 16. máj 2000 – právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 281/99 z 22. decembra 1999,

- 14.   jún   2000   –   krajský   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   aby   jednoznačne uviedol, či podanie doručené krajskému súdu 16. mája 2000 má byť chápané ako dovolanie podané proti rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 281/99 z 22. decembra 1999,

- 6. júl 2000 – právny zástupca sťažovateľa odpovedal, že ich podanie nie je dovolaním, zároveň požiadal predsedu senátu krajského súdu o urýchlené konanie,

- 13. august 2004 – krajský súd nariadil pojednávanie na 5. október 2004,

- 5.   október 2004 – na pojednávanie sa   dostavil   zástupca   sťažovateľa, právny   zástupca sťažovateľa a zástupcovia odporkyne, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že po prešetrení, kto je oprávneným vo veci konať, bude opätovne nariadený termín pojednávania, pretože podľa názoru samosudkyne má byť vec prejednaná v senáte v zmysle ustanovenia § 36b písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) platného v čase podania návrhu,

- 5. október 2004 – samosudkyňa krajského súdu Mgr. S. P. predložila spis podpredsedníčke krajského súdu na rozhodnutie, kto je vo veci oprávnený konať (samosudca alebo senát),

- 11. október 2004 – spis bol pridelený do senátu sudkyne JUDr. V. Š. a vedený naďalej pod sp. zn. 56 Cb 19/99,

- 14. február 2005 – predsedníčka senátu JUDr. V. Š. vyjadrila nesúhlas s preradením veci medzi „senátne“,

- 9. marec 2005 – predsedníčka krajského súdu zasielala nesúhlas JUDr. V. Š. s postúpením veci medzi senátne na zaujatie stanoviska samosudkyni Mgr. S. P.,

- 21.   marec   2005   –   samosudkyňa   Mgr.   S.   P.   súhlasila,   aby   sa   vec   prerokovala   pred samosudcom,

- 23. marec 2005 – predsedníčka krajského súdu zaslala spis samosudkyni Mgr. S. P. na ďalšie konanie,

- 24.   marec   2005   –   krajský   súd   žiadal   od   správcu   konkurznej   podstaty   spoločnosti   Ž., s. r. o., Bratislava (ďalej len „spoločnosť“), predloženie dokladov,

- 8. apríl 2005 – spis bol opätovne pridelený samosudkyni Mgr. S. P.,

- 22. apríl 2005 – správca konkurznej podstaty spoločnosti oznámil krajskému súdu, že požadovanými dokladmi nedisponuje,

- 11. október 2005 – krajský súd nariadil pojednávanie na 22. november 2005,

- 10.   november   2005   –   právny   zástupca   sťažovateľa   sa   vyjadril   k veci,   žiadal,   aby   do konania pristúpil ďalší účastník na strane navrhovateľa - akad. mal. a soch. M. T., B. (ďalej len „navrhovateľka“), a v zmysle tejto požiadavky doplnil aj žalobný návrh z 29. apríla 1998,

- 21. november 2005 – právny zástupca sťažovateľa a navrhovateľky ospravedlnil neúčasť sťažovateľa na pojednávaní 22. novembra 2005 zo zdravotných dôvodov (hospitalizácia) a žiadal   odročiť   pojednávanie,   zároveň   oznámil,   že   sa   nedostaví   ani   on,   t.   j.   právny zástupca, ani navrhovateľka,

- 22. november 2005 – na pojednávanie sa dostavil iba právny zástupca odporkyne, krajský súd doručil právnemu zástupcovi odporkyne písomné podanie sťažovateľa a navrhovateľky z 10. novembra   2005,   právny   zástupca   odporkyne   predložil   rozsudok   krajského   súdu č. k. 81 Cb 80/97-859 z 9. decembra 2002 a rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo 62/03 z 24. septembra 2003, krajský súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu rozhodnutia o návrhu   sťažovateľa   na pristúpenie   ďalšieho   účastníka   na   strane   navrhovateľa,   ako aj s poukazom na žiadosť sťažovateľa o odročenie pojednávania,

- 28. november 2005 – krajský súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. januára 2006, súhlasil s pristúpením navrhovateľky do konania,

- 24. október 2006 – krajský súd nariadil pojednávanie na 7. november 2006,

- 2. november 2006 – krajský súd odročil pojednávanie nariadené na 7. november 2006 na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 15. január 2007 – krajský súd nariadil pojednávanie na 13. február 2007,

- 21. január 2007 – právny zástupca odporkyne žiadal o odročenie pojednávania (nariadenie nového   termínu)   nariadeného   na   13.   február   2007   z dôvodu   kolízie   termínu   s iným pojednávaním,

- 13.   február   2007   –   krajský   súd   pojednával   v neprítomnosti   odporkyne,   po   vyjadrení sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na 24. apríl 2007; sťažovateľovi a navrhovateľke uložil predložiť potrebné doklady; krajský súd pripojil spis sp. zn. 81 Cb 80/97,

- 3. apríl 2007 – právny zástupca sťažovateľa predložil požadované doklady,

- 24.   apríl   2007   –   po   vyjadreniach   účastníkov   konania   (ich   právnych   zástupcov)   bolo pojednávanie odročené na 19. jún 2007 s tým, že budú volaní svedkovia (Ing. T. T. a A. K.) a odporkyňa predloží relevantné doklady,

- 22. máj 2007 – krajskému súdu bola vrátená zásielka s predvolaním svedka Ing. T. T. s poznámkou „adresát je neznámy“,

- 18.   jún   2007   –   právny   zástupca   sťažovateľa   podaním   žiadal   o vyhodnotenie   dôkazov v zmysle ustanovení § 132 a nasl. OSP,

- 19. jún 2007 – na pojednávanie sa nedostavil svedok Ing. T. T., po výsluchu svedkyne A. K. a vyjadreniach účastníkov konania (ich právnych zástupcov) krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 56 Cb 19/1999-300 tak, že návrh sťažovateľa a navrhovateľky zamietol,

- 15.   august   2007   –   právny   zástupca   sťažovateľa   a navrhovateľky   podal   proti   rozsudku krajského súdu odvolanie,

- 22.   august   2007   –   krajský   súd   zasielal   právnemu   zástupcovi   odporkyne   odvolanie sťažovateľa   a   navrhovateľky   na   vyjadrenie   s poučením   o procesných   podmienkach odvolacieho konania, zároveň uložil sťažovateľovi a navrhovateľke zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,

- 17.   september   2007   –   právny   zástupca   sťažovateľa   podal   odvolanie   proti   uzneseniu z 22. augusta 2007, ktorým sťažovateľovi a navrhovateľke uložil zaplatiť súdny poplatok; zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 19.   september   2007   –   krajský   súd   predložil   spis   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní   sťažovateľa   a navrhovateľky   proti   rozsudku   krajského   súdu   z 19.   júna 2007 a o odvolaní proti uzneseniu, ktorým bolo uložené sťažovateľovi a navrhovateľke zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,

- 20.   september 2007 – právny zástupca   odporkyne sa   vyjadril   k odvolaniu   sťažovateľa a navrhovateľky proti rozsudku krajského súdu, súhlasil s rozhodovaním odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania a výslovne sa vzdal práva zúčastniť sa na pojednávaní,

- 24. október 2007 – najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Obo 192/2007 zmenil uznesenie krajského súdu z 22. augusta 2007 tak, že sťažovateľ a navrhovateľka sú povinní zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 9 500 Sk, a zároveň nepriznal sťažovateľovi a navrhovateľke oslobodenie od súdneho poplatku,

- 19. november 2007 – právny zástupca sťažovateľa a navrhovateľky podal proti uzneseniu najvyššieho súdu z 24. októbra 2007 dovolanie,

-   13.   október   2008   –   krajskému   súdu   bol   doručený   rozsudok   najvyššieho   súdu č. k. 2 Obo 191/2007-370   z 3.   februára   2008,   ktorým   bol   potvrdený   rozsudok   krajského súdu č. k. 56 b 19/1999-300 z 19. júna 2007,

-   11.   december   2008   –   krajský   súd   predkladal   najvyššiemu   súdu   spis   na   rozhodnutie o dovolaní   sťažovateľa   a navrhovateľky   proti   rozhodnutiu   najvyššieho   súdu č. k. 2 Obo 192/2007-350 z 24. októbra 2007.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 56 Cb 19/99 došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu   (I.   ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada   aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že z konkrétnych okolností daného prípadu a z rozsahu procesných úkonov vykonaných krajským súdom je zrejmé, že toto konanie nevykazuje znaky právnej ani skutkovej zložitosti, ktoré by mohli mať vplyv na vznik zbytočných prieťahov v predmetnom konaní. Právnu alebo faktickú zložitosť veci vo svojom vyjadrení netvrdil ani krajský súd.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania,   ústavný   súd nezistil žiadnu závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu a v tejto súvislosti zistil, že postup krajského súdu bol poznačený dlhodobou a neodôvodnenou nečinnosťou, a to čase od 6. júla 2000, keď právny zástupca sťažovateľa reagoval na výzvu krajského súdu, do 13. augusta 2004, keď krajský súd nariadil pojednávanie, t. j. viac ako štyri roky a jeden mesiac. Ďalším obdobím nečinnosti krajského súdu v trvaní takmer šesť mesiacov je obdobie od 22. apríla 2005, keď krajskému súdu boli oznámené skutočnosti, prečo nemôže správca konkurznej podstaty spoločnosti predložiť krajským súdom požadované doklady, do   11.   októbra   2005,   keď   krajský   súd nariadil   pojednávanie. Rovnako bol krajský   súd nečinný   od   31.   januára   2006,   keď   nadobudlo   právoplatnosť   uznesenie   krajského   súdu z 28. novembra 2005, ktorým pripustil   vstup navrhovateľky do   konania, do 24. októbra 2006, keď nariadil termín pojednávania, t. j. takmer deväť mesiacov.

Celková   doba   zbytočných   prieťahov   spôsobených   krajským   súdom   je   tak   podľa zistenia ústavného súdu viac ako päť rokov a tri mesiace.

Okrem uvedeného ústavný súd prihliadol na aj na skutočnosť, že od 5. októbra 2004 do 23. marca 2005 (resp. 8. apríla 2005) sa procesná aktivita krajského súdu obmedzila iba na   riešenie   otázky,   či   je   na   prerokovanie   a rozhodnutie   predmetnej   veci   príslušný samosudca alebo senát, pritom samosudkyňa, na podnet ktorej bola táto otázka riešená, napokon sama súhlasila s prerokovaním veci samosudcom. Nepochybne aj táto skutočnosť mala vplyv na celkovú dĺžku trvania konania.

Súčasne   ústavný   súd   poznamenáva,   že   dobu,   počas   ktorej   sa   spis   z dôvodu odvolacieho konania nachádzal na najvyššom súde a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol krajský súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v konaní vedenom pod sp. zn.   56   Cb   19/99   došlo   postupom   krajského   súdu k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Vzhľadom na to, že konečné rozhodnutie v merite veci - rozsudok krajského súdu sp. zn. 56 Cb 19/1999 z 19. júna 2007 nadobudol právoplatnosť 30. októbra 2008, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľa bola týmto odstránená, a nepovažoval za potrebné prikázať krajskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 350 000 Sk s odôvodnením, že napadnuté konanie pred krajským súdom trvá neúmerne dlho a vplyvom bezdôvodných prieťahov v súdnom konaní došlo k situácii, že bol „zbavený majetku a ukrátený na zisku z podnikateľskej činnosti prípadne z prenájmu hnuteľností“. Taktiež   poukázal   na   zhoršenie   svojho   zdravotného   stavu,   ktoré   podľa   neho   súvisí s nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ním   spôsobenými   prieťahmi   v konaní   a „neistotou v spravodlivý súdny proces“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na   zistenú   nečinnosť krajského súdu a celkovú dĺžku trvania konania, považuje za primerané v sume 3 320 € tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu v sume 12 157 Sk (403,54 €).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk. Základná odmena za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

S poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľovi   nárok   na   úhradu   trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2007   (prevzatie   a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 7 492,24 Sk (248,70 €) vrátane režijného paušálu a 19 % DPH, a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 (vyjadrenie z 5. decembra 2008) v sume 4 006,73 Sk (133 €) vrátane režijného paušálu a 19 % DPH. Celkovo vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov právneho zastúpenia v sume 11 498,97 Sk (381,70 €).

Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   priznal   sťažovateľovi   úhradu   trov právneho zastúpenia v sume 381,70 € tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2009