znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 240/09-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   septembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti T., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. V., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Er 1482/00   v   období   po   vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k. I. ÚS 135/07-31 z 22. novembra 2007 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   T.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Er 1482/00 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 135/07-31 z 22. novembra 2007 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 0 Er 1482/00 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3.   T. p r i z n á v a   primerané finančné   zadosťučinenie v   sume   2 000   € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   T. p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   245,70   €   (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktorú j e   Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jej   právneho   zástupcu   JUDr.   M.   V.,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 240/09-9 z 11. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Er 1482/00 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/07-31 z 22. novembra 2007.

2. Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva: „V exekučnej veci oprávneného - Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka K.(...) proti povinnému – T.(...) pre vymoženie pohľadávky vo výške 9.749.172,- Sk, vedenej u súdneho exekútora JUDr. J. B. (...) pod sp. zn. EX 0335/00 sťažovateľ ako povinný podal dňa 29. 01. 2001 proti výške určenej ceny spísaných vecí námietky v zmysle § 122 zákona č. 233/1955 Z. z.(...), a to v lehote 14 dní odo dňa, kedy bolo doručené súdnym exekútorom upovedomenie o určení výšky ceny spísaných vecí, t. j. 16. 01. 2001. Súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii bol vykonaný dňa 12. 01. 2001. Námietky boli súdnemu exekútorovi JUDr. J. B. doručené osobne dňa 29. 01. 2001, pričom lehota   na   ich   podanie   mala   uplynúť   dňa   30.   01.   2001.   O   podaných   námietkach   mal rozhodnúť Okresný súd Košice I, ktorý je v danej exekučnej veci príslušným súdom. Obsahom   námietok   bolo   porušenie   povinnosti   exekútora   pri   určení   výšky   ceny spísaných vecí(...) pribrať k riadnemu určeniu ceny vecí znalca, keďže nešlo podľa názoru povinného o odhad ceny jednoduchých vecí, na ktorý by bol súdny exekútor oprávnený. V dôsledku toho došlo podľa povinného k podhodnoteniu vecí pojatých do súpisu, čo bolo v rozpore so záujmami povinného aj oprávneného. (...)

Sťažovateľ   z   dôvodu   nečinnosti   súdu   podal   dňa   19.   10.   2006   sťažnosť   do   rúk predsedu Okresného súdu Košice I, v ktorej namietal prieťahy v konaní. (...)

Predseda Okresného súdu Košice I(...) listom zo dňa 20. 11. 2006 sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná a že o námietkach proti výške určenej ceny spísaných vecí zo dňa 12. 3. 2001 súd rozhodne v lehote 10 dní. (...)

Dňa 04. 06. 2007 bola na Ústavnom súde SR podaná ústavná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR, o ktorej bolo rozhodnuté nálezom(...) č. k. I. ÚS 135/07-31 zo dňa 22. 11. 2007(...), avšak napriek výroku obsiahnutého v označenom náleze Okresný súd Košice I vôbec nekoná a o námietkach proti výške určenej ceny spísaných veci zo dňa 29. 01. 2001 súd nerozhodol do dnešného dňa. (...)

Od rozhodnutia Ústavného súdu SR okresný súd vo veci v konaní o námietkach nevykázal   žiadny   úkon   potrebná   k   rozhodnutiu   a   ukončeniu   konania   o   podaných námietkach.   Aktuálne   je   možné   konštatovať,   že   o   námietkach   proti   výške   učenej   ceny spísaných veci nebolo rozhodnuté ani po viac ako 8. rokoch od podania námietok, resp. po viac ako dvoch rokoch od podania ústavnej sťažnosti zo dňa 04. 06. 2007. (...)“

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1482/00 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1482/00 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 24,309,57 €, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   T.   priznáva   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   245,70   €(...),   ktoré   je Okresný   súd   Košice   I   povinný   vyplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   M.   V.,   K.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/344/2009 zo 14. augusta 2009 a   právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom z 27. augusta 2009.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:„Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 23. 2. 2000   súdnym   exekútorom   JUDr.   J.   B.   Prílohou   tejto   žiadosti   bol   návrh   na   vykonanie exekúcie, ktorý ako oprávnený podala Všeobecná zdravotná poisťovňa a to na základe jej platobných výmerov(...)

Okresný súd Košice I dňa 14. 3. 2000 vydal poverenie na vykonanie tejto exekúcie a poveril ako súdneho exekútora JUDr. J. B.(...)

Dňa 24. 7. 2001 boli súdu doručené námietky povinného proti exekučnému konaniu, ako aj jeho návrh na zastavenie exekúcie.

Tunajší súd uznesením zo dňa 6. 11. 2002 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.   Proti   tomuto   uzneseniu   podal   povinný   odvolanie   dňa   6.   12.   2002,   o   ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28. 4. 2003.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 14. 12. 2006 pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného a uznesením zo dňa 14. 12. 2006 námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Na základe prípisu tunajšieho súdu zo dňa 25. 2. 2008, súdny exekútor(...) prípisom zo dňa 3. 3. 2008 oznámil súdu, že pohľadávku oprávneného považuje za nevymožiteľnú, nakoľko povinný v súčasnosti nedisponuje s majetkom, ktorý by bolo možné zexekuovať. Súčasne vyzval oprávneného S. a. s. B. na zaplatenie preddavku, pričom však nedošlo k jeho úhrade.

Na základe Vašej žiadosti ponechávam na úvahu Ústavného súdu, či v danej veci došlo   k   opakovaným   zbytočným   prieťahom   a   súčasne   netrvám   na   ústnom   pojednávaní, nakoľko som toho názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   stanovisku   z   27.   augusta   2009 k vyjadreniu   okresného   súdu   oznámil,   že   súhlasí   s   upustením   od   ústneho   pojednávania v konaní o sťažnosti sťažovateľky, a ďalej uviedol:

„Z   vyjadrenia   Okresného   súdu   Košice   I   vyplýva   jednoznačne,   že   napriek predchádzajúcemu rozhodnutiu Ústavného súdu SR, Okresný súd Košice I o námietkach proti určeniu ceny spísaných vecí stále nerozhodol.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 140/06).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil, že po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/07-31 z 22. novembra 2007 okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 0 Er 1482/00 vykonal iba jeden úkon spočívajúci v žiadosti z 25. februára 2008 adresovanej súdnemu exekútorovi, aby   oznámil   stav   konania.   Na   túto   žiadosť   súdny   exekútor   odpovedal   oznámením doručeným   okresnému   súdu   5.   marca   2008,   v   ktorom   uviedol,   že „exekučnú   vec(...) evidujeme   na   dlhodobej   lehote   ako   nevymožiteľnú   pohľadávku.   Subjekt   povinného v súčasnosti nedisponuje s majetkom, ktorý by bolo možné zexekvovať. Oprávneného(...) sme vyzvali na zaplatenie preddavku, avšak doposiaľ nedošlo k zaplateniu.“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň zakázať pokračovať v porušovaní základných práv.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   0   Er   1482/00   došlo   v   období   po   vydaní   nálezu ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS   135/07-31   z   22.   novembra   2007   k   opätovnému   porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je predovšetkým rozhodovanie o námietkach povinného   v   exekučnom   konaní,   ktoré   tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy okresných súdov, a preto nemožno namietané konanie hodnotiť z právneho hľadiska ako zložité.   Pokiaľ   ide   o   faktickú   zložitosť   veci,   ústavný   súd   po   preskúmaní   na   vec   sa vzťahujúceho spisu, ako aj doterajšieho priebehu namietaného konania dospel k záveru, že ani z faktického hľadiska ju nemožno považovať za zložitú. Ústavný súd vzal do úvahy tiež to,   že   ani   predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   neargumentoval   zložitosťou napadnutej veci.

2.   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd z tohto hľadiska nezistil žiadne dôvody, na základe ktorých by bolo možné doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania pripísať, hoci aj čiastočne, na vrub správaniu sťažovateľky ako účastníčky konania.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v   predmetnom konaní,   a   to   v   období   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS   135/07-31 z 22. novembra 2007. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že hlavným dôvodom, pre ktorý ústavný súd v tomto náleze vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   jej   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, bola skutočnosť, že okresný súd do vydania nálezu ústavného súdu 22. novembra   2007   nerozhodol   o   námietkach   sťažovateľky   podaných   29.   januára   2001 „proti výške určenej ceny spísaných vecí“,   ktoré boli 13. marca 2001 okresnému   súdu predložené na rozhodnutie (v podrobnostiach pozri nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/07-31 z 22. novembra 2007).

Ústavný   súd   po   preštudovaní   spisového   materiálu okresného   súdu   vedeného   pod sp. zn. 0 Er 1482/00 konštatuje, že ani v ďalšom priebehu konania nedošlo k rozhodnutiu o námietkach sťažovateľky podaných 29. januára 2001 proti výške určenej ceny spísaných vecí. Procesná činnosť okresného súdu dosiaľ spočívala iba vo vykonaní jediného úkonu – žiadosti z 25. februára 2008. Postup okresného súdu teda nemožno hodnotiť ako taký, ktorý by   smeroval   k   odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľky,   čo   je   základným   účelom základného práva na   prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Stav preskúmavaného exekučného konania pred rozhodnutím ústavného súdu z 22. novembra 2007 naďalej trvá, a to napriek výslovnému príkazu ústavného súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Z takto zisteného právneho a faktického stavu veci ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Er 1482/00 došlo v období po vydaní   nálezu   ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS   135/07-31   z   22.   novembra   2007   opätovne k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd   v bode   2 výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 732   350   Sk   (t. j.   24   309,57   €),   čo   odôvodnila „ujmou,   ktorá   nám   vznikla   v   dôsledku konania, ktoré svojím postupom vytvorilo sťažovateľovi právnu neistotu a hnuteľné veci vo vlastníctve sťažovateľa ako povinného v hodnote 955.200,- Sk boli súdnym exekútorom nekvalifikovaným   spôsobom   ohodnotené   iba   na   sumu   222.850,-   Sk(...)   Sťažovateľ   sa domnieva, že intenzita porušenia namietaného práva spôsobená tak dlhodobými prieťahmi v nečinnosti súdu sa prakticky rovná odmietaniu spravodlivosti.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na nečinnosť okresného súdu, ako aj vzhľadom na to, že v predmetnom konaní už ústavný súd   vyslovil   porušenie   práv   sťažovateľky   okresným   súdom   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov a prikázal mu vo veci konať, považuje za primerané v sume 2 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil trovy za právne zastúpenie v celkovej sume 245,70 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľke   vznikol   nárok   na úhradu   trov   konania za   tri   úkony   právnej   služby uskutočnené   v   roku   2009   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia,   podanie   ústavnému   súdu a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 368,55 € vrátane režijného paušálu.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si nárok na úhradu trov uplatnil iba v sume 245,70 €, ústavný súd priznal úhradu trov iba v takto uplatnenej sume, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009