SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 240/04-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. M. a Ing. D. M., obaja bytom K., zastúpených advokátom JUDr. M. K., so sídlom K., vo veci porušenia ich základných práv upravených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1031/2002 a rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 20 C 1031/2002-53 z 13. januára 2004, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. I. M. a Ing. D. M. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta 2004 doručená sťažnosť Ing. I. M. a Ing. D. M., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. K., so sídlom K., vo veci porušenia ich základných práv upravených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1031/2002 a rozsudkom okresného súdu č. k. 20 C 1031/2002-53 z 13. januára 2004.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli rozsudkom okresného súdu č. k. 20 C 1031/2002-53 z 13. januára 2004, ktorý sa stal právoplatným 25. marca 2004, zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť firme Karea, s. r. o. (ďalej len „žalobca“), istinu 125 550 Sk, ako aj úroky z omeškania. Sťažovatelia tvrdia, že o súdnom konaní a rozsudku nevedeli, pretože v tomto konaní boli zastupovaní opatrovníčkou V. H.. Podľa ich názoru bola opatrovníčka ustanovená na základe skutočnosti, že žalobca udal v žalobe adresu ich trvalého pobytu K., z ktorej sa koncom roka 2002 odsťahovali na K., pričom sťažovateľka sa riadne prihlásila na trvalý pobyt na novej adrese 11. decembra 2002 a sťažovateľ, aj keď sa na novú adresu neprihlásil, fyzicky sa tam presťahoval. Uvedené tvrdenia doložili sťažovatelia listinnými dôkazmi.
O uskutočnení súdneho konania a rozsudku sa sťažovatelia dozvedeli až 2. augusta 2004, keď zistili, že majú zablokovaný bankový účet v dôsledku začatia exekučného konania. Následne sťažovateľ na svojej predchádzajúcej adrese našiel upovedomenie o uložení doporučenej zásielky. Po prevzatí zásielky sťažovateľ zistil, že obsahuje upovedomenie o začatí exekúcie č. k. Ex 1143/2004-8 z 22. júla 2004 vydané súdnym exekútorom Ing. Bc. B. H..
Na základe uvedeného sťažovatelia poukazujú na to, že okresný súd nevynaložil potrebné úsilie na zistenie ich trvalého pobytu dopytom na evidenciu obyvateľstva a nepokúsil sa nájsť za opatrovníka inú osobu ako súdnu úradníčku, a tvrdia, že postupom okresného súdu boli porušené ich označené základné práva.
Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie, rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým odloží vykonateľnosť právoplatného rozsudku okresného súdu č. k. 20 C 1031/2002-53 z 13. januára 2004 a aby vo veci samej prijal tento nález: „Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1031/2002 postupom a rozsudkom z 13. januára 2004, porušil základné práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy.
Rozsudok okresného súdu č. k. 20 C 1031/2002-53 zo dňa 13. januára 2004 sa zrušuje a vec sa vracia okresnému súdu.
Okresný súd je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia advokátom na jeho účet do 1 mesiaca od právoplatnosti nálezu.“.
Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti požiadal predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti a predložil mu súdny spis sp. zn. 20 C 1031/2002.
Vyjadrenie predsedu okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 9. novembra 2004. V tomto vyjadrení je okrem iného uvedené:
„Vo svojej sťažnosti namietajú sťažovatelia skutočnosť, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20 C 1031/2002 im bol ustanovený opatrovník nie v súlade so zákonným ustanovením, ktoré takýto procesný postup súdu umožňuje.
Z predmetného spisu vyplýva, že v žalobnom návrhu bola uvedená adresa žalovaných v K. Keďže doručovanie zásielky žalovaných na uvedenú adresu bolo bez pozitívneho výsledku, bolo opakované prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Juh, ktoré dňa 8. 7. 2003 oznámilo, že žalovaných nebolo možné ani po viacnásobných previerkach v mieste trvalého pobytu zastihnúť, hoci sa na uvedenej adrese nachádzajú. Zároveň oznámili, že lustráciou v MEO zmena pobytu u žalovaných zistená nebola. Na základe uvedeného bola žalovaným ustanovená v súlade s § 29 Občianskeho súdneho poriadku opatrovníčka z radov zamestnancov súdu, pričom tvrdenie zástupcu sťažovateľov o tom, že opatrovník má byť osobou, ktorá má k účastníkovi konania nejaký vzťah, považujem za nerealizovateľné.
Navyše je potrebné uviesť, že aj v ústavnej sťažnosti žalovaný v 1. rade pripúšťa, že hoci sa v decembri 2002 fyzicky presťahoval z adresy K., z adresy predošlého trvalého pobytu sa neodhlásil, preto ani žiadnym šetrením by súd jeho novú adresu nemohol zistiť. Dňa 19. 8. 2004 podali žalovaní (sťažovatelia) na tunajšom súde návrh na obnovu konania, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 20 C 1031/2002, na základe ktorého bola uznesením zo dňa 14. 9. 2004 odložená vykonateľnosť rozsudku vydaného tunajším súdom pod sp. zn. 20 C 1031/2002 (konanie sa vedie pod sp. zn. 12 C 177/04).
O návrhu na obnovu konania nebolo doposiaľ rozhodnuté.“.
Ústavný súd preskúmal spisy okresného súdu sp. zn. 20 C 1031/2002 a sp. zn. 12 C 177/2004 a konštatoval, že ich obsah zodpovedá tvrdeniam obsiahnutým vo vyjadrení predsedu okresného súdu.
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. To znamená, že právomoc ústavného súdu je vo vzťahu k všeobecným súdom subsidiárna.
Sťažovatelia namietajú porušenie ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom a rozsudkom okresného súdu, pričom za hlavný argument označujú skutočnosť, že im nebol doručený rozsudok okresného súdu sp. zn. 20 C 1031/2002 z 13. januára 2004 a za opatrovníka im bola ustanovená súdna úradníčka.
Zo sťažnosti sťažovateľov ani z priloženej dokumentácie však nevyplynulo, že by po tom, ako sa o namietanom rozhodnutí dozvedeli, žiadali jeho doručenie alebo že by boli podali odvolanie (aj keď oneskorene). Nepreukázali teda, že využili všetky prostriedky v systéme všeobecného súdnictva, ktoré im aj v situácii, ktorú vo svojej sťažnosti uviedli, Občiansky súdny poriadok na ochranu ich základných práv poskytuje. Námietka sťažovateľov, že súd ustanovil za ich opatrovníka zamestnankyňu súdu, nemá relevantný význam. V nadväznosti na toto konštatovanie ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov pre nedostatok právomoci.
Vzhľadom na toto rozhodnutie sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľov nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. novembra 2004