SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 240 /03-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2003 o sťažnosti A. B., bytom N., zastúpenej advokátom prom. práv. Z. H., N., vo veci porušenia jej základných práv rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. 19 C 227/97-361 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9 Co 143/02-395, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. novembra 2003 doručené podanie A. B., bytom N., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom prom. práv. Z. Hj., N., v ktorom v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu v Nitre (ďalej len „okresný súd“) z 26. novembra 2001 č. k. 19 C 227/97-361 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) z 21. novembra 2002 č. k. 9 Co 143/02-395 poukazuje na porušenie jej „základných občianskych práv v dôsledku trinásťročného trvajúceho súdneho sporu, zdĺhavé prieťahy a neprimeraná dlhá lehota konania“, za čo požaduje „odškodnenie“. Vo svojom podaní sa domáha „svojich práv, s ktorými boli porušené základné práva a slobody proti právoplatným rozhodnutiam.“ Od ústavného súdu požaduje rozhodnúť o jej občianskom práve a aby odstránil nezákonnosť tohto konania.
Z podania sťažovateľky vyplýva, že ide o spor o vlastníctvo, v ktorom okresný súd rozsudkom č. k. 19 C 227/97-361 rozhodol vo veci samej, krajský súd tento rozsudok potvrdil rozsudkom č. k. 9 Co 143/02-395 z 21. novembra 2002 a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania účastníkov a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľka sa dožaduje pomoci ústavného súdu v časti rozsudku okresného súdu, ktorý je právoplatný, a v časti rozsudku krajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu.
Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie je dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti uvedeným v tomto ustanovení je oneskorené podanie sťažnosti.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať ústavnému súdu do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd označených sťažovateľom. Ak je sťažnosť podaná po uplynutí tejto lehoty, považuje sa za podanú oneskorene. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Zo sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že namieta porušenie svojich práv označenými právoplatnými rozsudkami krajského súdu a okresného súdu, a preto ústavný súd jej sťažnosť odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2003