znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 24/2019-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2019 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Belicom, M. R. Štefánika 36, Martin, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 2, 12, 16, 19, 22, 40, 46, 47 a 149 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 3, 6, 8 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

1. príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže Ústavov na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, Nitra a Trenčín, a to jeho napadnutím v budove a eskortných miestnostiach budovy Okresného súdu Nitra, vo väzenskej sanitke počas prevozu 27. januára 2017 a neposkytnutím pomoci v Nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín 27. januára 2017;

2. postupom a uzneseniami Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra ČVS: ORP-1537/2-VYS-NR-2017 JS z 5. januára 2018 a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín ČVS: ORP-841/1-VYS-TN-2017 z 21. septembra 2017, upovedomeniami Krajskej prokuratúry v Nitre č. k. 1 Kn 207/18/4400-5 zo 16. apríla 2018, Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. k. 1 Kn 435/17/3300-12 z 18. decembra 2017 a č. k. 1 Kn 435/17/3300-24 z 30. mája 2018 a prípismi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/3 Gn 10/18/1000-5 z 10. januára 2018 a č. k. IV/3 Gn 374/18/1000-11 z 9. augusta 2018;

3. nekonaním, nečinnosťou a nespravením príslušných opatrení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá bola doplnená 29. októbra 2018 osobne koncipovaným podaním sťažovateľa a napokon aj podaním právneho zástupcu sťažovateľa. Sťažovateľ sťažnosť následne doplnil aj osobne koncipovanými podaniami 22. novembra 2018 a 21. decembra 2018. Z uvedených podaní vyplýva, že sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie základných práv podľa čl. 2, 12, 16, 19, 22, 40, 46, 47 a 149 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 3, 6, 8 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)

i) príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušníci ZVJS“) Ústavov na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, Nitra a Trenčín, a to jeho napadnutím v budove a eskortných miestnostiach budovy Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“), vo väzenskej sanitke počas prevozu 27. januára 2017 a neposkytnutím pomoci v Nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín 27. januára 2017;

ii) postupom a uzneseniami Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ Nitra“) ČVS: ORP-1537/2-VYS-NR-2017 JS z 5. januára 2018, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ Trenčín“)   ČVS: ORP-841/1-VYS-TN-2017 z 21. septembra 2017, upovedomeniami Krajskej prokuratúry v Nitre č. k. 1 Kn 207/18/4400-5 zo 16. apríla 2018, Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. k. 1 Kn 435/17/3300-12 z 18. decembra 2017 a č. k. 1 Kn 435/17/3300-24 z 30. mája 2018 a prípismi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/3 Gn 10/18/1000-5 z 10. januára 2018 a č. k. IV/3 Gn 374/18/1000-11 z 9. augusta 2018;

iii) nekonaním, nečinnosťou a nespravením príslušných opatrení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

2. Zo sťažnosti, z jej príloh a ďalších podaní vyplýva, že sťažovateľ bol ako odsúdený vykonávajúci si trest odňatia slobody na doživotie v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov príslušníkmi ZVJS 27. januára 2017 eskortovaný na pojednávanie na okresný súd. Krátko po ukončení pojednávania v čase okolo 11.10 h došlo k incidentu, pri ktorom bol sťažovateľ príslušníkmi ZVJS spacifikovaný a pri použití donucovacích prostriedkov došlo aj k jeho zraneniu. Následne bol prevezený väzenskou sanitkou na vyšetrenie do Fakultnej nemocnice Nitra, kde bol ošetrený. Potom bol hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín.

Sťažovateľ podal 12. júla 2017 na ministerstve spravodlivosti podanie, ktorého časti týkajúce sa trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov boli prostredníctvom Generálneho riaditeľstva ZVJS v Bratislave postúpené okresnému riaditeľstvu PZ Trenčín a okresnému riaditeľstvu PZ Nitra.

3. Okresné riaditeľstvo PZ Trenčín uznesením ČVS: ORP-841/1-VYS-TN-2017 z 21. septembra 2017 odmietlo trestné oznámenie sťažovateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mali dopustiť príslušníci ZVJS 27. januára 2017 v čase okolo 17.00 h a v nasledujúcich dňoch tým, že sa ho pokúsili zabiť. Toto uznesenie sťažovateľ napadol sťažnosťou, o ktorej rozhodla Okresná prokuratúra Trenčín uznesením č. k. 1 Pn 799/17/3309-5 zo 16. októbra 2017 tak, že ju ako nedôvodnú zamietla. Na základe podnetu sťažovateľa proti postupu a uzneseniam okresného riaditeľstva PZ Trenčín a Okresnej prokuratúry Trenčín preskúmala Krajská prokuratúra v Trenčíne zákonnosť ich postupu a sťažovateľovi upovedomením č. k. 1 Kn 435/17/3300-12 z 18. decembra 2017 oznámila, že jeho podnet odkladá. Ďalšie podanie sťažovateľa z 1. januára 2018 doručené generálnej prokuratúre bolo prípisom č. k. IV/3 Gn 10/18/1000-5 z 10. januára 2018 odstúpené Krajskej prokuratúre v Trenčíne na jeho vyhodnotenie a prijatie ďalších zákonných opatrení. Krajská prokuratúra v Trenčíne sťažovateľovi upovedomením č. k. 1 Kn 435/17/3300-24 z 30. mája 2018 oznámila, že o opakovaných žiadostiach o preskúmanie postupu policajta a prokurátora v trestnom konaní podaných v tej istej trestnej veci sa nekoná.

4. Okresné riaditeľstvo PZ Nitra uznesením ČVS: ORP-1537/2-VYS-NR-2017 JS z 5. januára 2018 odmietlo trestné oznámenie sťažovateľa pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mali dopustiť príslušníci ZVJS 27. januára 2017 v čase okolo 11.10 h na okresnom súde tým spôsobom, že proti sťažovateľovi použili neprimerane donucovacie prostriedky, čím mu spôsobili zranenie. Toto uznesenie sťažovateľ napadol sťažnosťou, o ktorej rozhodla Okresná prokuratúra Nitra uznesením č. k. 1 Pn 97/18/4403-4 z 8. februára 2018 tak, že ju ako nedôvodnú zamietla. Na základe podnetu sťažovateľa proti postupu a uzneseniam okresného riaditeľstva PZ Nitra a Okresnej prokuratúry Nitra preskúmala Krajská prokuratúra v Nitre zákonnosť ich postupu a sťažovateľovi upovedomením č. k. 1 Kn 207/18/4400-5 zo 16. apríla 2018 oznámila, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou Okresnej prokuratúry Nitra iba vo vzťahu ku skutku, ku ktorému malo dôjsť 27. januára 2017 okolo 11.10 h v budove okresného súdu. Vo vzťahu ku skutku, ktorého sa mali dopustiť príslušníci ZVJS po vyvedení sťažovateľa z pojednávacej miestnosti na schodoch budovy okresného súdu, v eskortnej miestnosti, ako aj počas prevozu z Nitry do Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín, dala Krajská prokuratúra v Nitre pokyn Okresnej prokuratúre Nitra, aby tá zabezpečila náležite vybavenie trestného oznámenia sťažovateľa.

Na základe ďalšieho podania sťažovateľa, ktorý namietal zákonnosť postupu Krajskej prokuratúry v Nitre, generálna prokuratúra prípisom č. k. IV/3 Gn 374/18/1000-11 z 9. augusta 2018 žiadosť sťažovateľa odložila ako nedôvodnú.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predovšetkým uviedol:

„... Dňa 27.1.2017... po skončení súdneho pojednávania príslušníci ZVJS... napadli sťažovateľa priamo v miestnosti súdu s tvrdením, že to sťažovateľ napadol dozorcov. Pre úplnosť treba dodať, že voči sťažovateľovi sa aj snažili vykonštruovať obvinenie pre napadnutie, konanie však bolo zastavené.

... K napadnutiu v pojednávacej miestnosti došlo tak, že jeden z dozorcov udrel päsťou sťažovateľa do oblasti ľavého oka, zvyšní dvaja ho hodili na zem bruchom dolu a spútali ho rukami za chrbtom. Následne už pri vyvádzaní z budovy súdu, jeden z dozorcov kopal sťažovateľa kolenom do hlavy na pravej strane.

Po dovlečení sťažovateľa do eskortných miestností ho znovu spútaného kopali na zemi, následne ho držali viacerí dozorcovia a jeden z nich sa mu pokúsil nožom prerezať tepnu na ľavej nohe. Avšak sťažovateľ trhol nohou a tak rez minul tepnu asi o 3 cm. Následne sťažovateľ počul ako dozorcovia vravia (jeden druhému), že druhýkrát už rezať nemôže, lebo že to by sa pri pitve zistilo. Dozorcovia sa teda snažili sťažovateľa zabiť. Po tomto nevedeli čo majú robiť, tak sťažovateľa vzali k väzenskému lekárovi na predbežné ošetrenie a potom na vyšetrenie a ošetrenie do nemocnice v Nitre.

... Po tomto sťažovateľa väzenskou sanitkou prevážali spútaného - tak, že ležal na bruchu, ruky mal spútané za chrbtom, mal spútané nohy, a pod. do ZVJS v Trenčíne. Následne ho dozorcovia, ktorí ho prevážali - a ktorých poskytla väznica v Nitre púšťali do sťažovateľa elektrický prúd pravdepodobne z paralyzátora, po dobu niekoľkých minút. Sťažovateľ počul ako sa dozorcovia bavia, že sťažovateľovi nedokážu paralyzátorom zastaviť srdce. Následne ho začali po celú dobu cesty udierať do hlavy a po celom tele nejakými tupými zbraňami/vecami. Sťažovateľovi v dôsledku toho tiekla krv z nosa, uší, úst aj očí a prestal počuť na ľavé ucho a vidieť na ľavé oko. Teda sa pokúsili zabiť sťažovateľa znovu min. 2x.

Po príchode do väzenskej nemocnice v Trenčíne sťažovateľa umiestnili nie na jednotku intenzívnej starostlivosti alebo podobné oddelenie ale na psychiatriu, kde ho spútali na posteľ reťazami, nikto ho nepočul, neumožnili mu vypovedať, neodfotili telo, neprivolali lekára. Takto spútaného ho nechali a čakali čo bude - či prežije alebo nie... Vzhľadom na zranenia, ktoré sťažovateľ utrpel mohol začať písať sťažnosti - konať až potom ako sa mu zlepšil zdravotný stav.

... Sťažovateľ vo veci napadnutia jeho osoby dňa 27.01.2017, pokusu ho zabiť a pod. podal sťažnosti na:

- Ministerstvo spravodlivosti SR, podaním z 18.05.2017,

- Generálne riaditeľstvo ZVJS, podaním z 18.05.2017,

- Ministerstvo spravodlivosti, podaním z 16.06.2017.

A tzv. trestné oznámenie podané a adresované priamo na Generálnu prokuratúru SR vzhľadom na závažnosť veci.

Na podklade týchto oznámení, sťažností sa veci začali riešiť orgánmi v Trenčíne jedna časť a orgánmi v Nitre druhá časť. Sťažovateľovi nebolo vysvetlené, prečo jednu vec riešia orgány v dvoch rôznych konaniach. Sťažovateľ sa domnieva, že dôvodom je rôzna miestna príslušnosť skutkov - na území Nitrianskeho kraja riešili orgány v Nitre a na území Trenčianskeho kraja riešili orgány v Trenčíne.

... Pre istotu však sťažovateľ ešte namietol, že prokuratúra zatiaľ rozhodovala iba o tom, či došlo k spáchaniu trestného činu alebo nie. Keďže nie každé nezákonné a/alebo protiprávne konanie je zároveň aj trestným činom, tak ak už prokuratúra rozhodla, že k spáchaniu trestného činu nedošlo, mala byť vec preskúmať a rozhodnúť aj podľa sťažnostného zákona, či nedošlo k porušeniu práva a pod., lebo prokuratúra má povinnosť dohľadu nad dodržiavaním zákona a práv vo väzniciach.

... Obdobné sťažovateľ namietal aj vo vzťahu k väzenským orgánom, že všetky sťažnosti vo veciach napadnutia podal väzenským orgánom nebudú prešetrené ako sťažnosti a to ani potom, ak už prokuratúra rozhodla, že k spáchaniu trestného činu/ov nedošlo.

... Sťažovateľ teda urobil všetko čo mal, mohol a čo sa dalo rozumným spôsobom očakávať, že spraví na ochranu svojich práv. Napriek tomu sa nápravy nedomohol...“Sťažovateľ, odvolávajúc sa na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v totožných veciach, ďalej uviedol, že k jeho zraneniam došlo počas pozbavenia slobody, tieto zranenia mu spôsobili zástupcovia štátu a za daných okolností „je štát povinný vysvetliť stopy/vznik uvedených zranení. Do dnešného dňa žiadny orgán SR netvrdil, že by sťažovateľ uvedené zranenia už mal, alebo že by si ich spôsobil sám. Ak by teda štát chcel tvrdiť, že k zraneniam došlo použitím donucovacích prostriedkov, musel by vysvetliť a preukazovať dôvodnosť, zákonnosť, primeranosť - nič z toho dodnes štát nespravil... štát je/ a aj bol ešte stále povinný preukázať primeranosť použitia donucovacích prostriedkov.... Už len tieto skutočnosti samé o sebe preukazujú, že došlo minimálne k porušeniu čl. 3 a 13 Dohovoru... ESĽP už stanovil, že v prípadoch ako je tento - porušenie čl. 3, 13 Dohovoru a iné, je zodpovedný štát. Štát - resp. za štát však musí niekto konať - MS SR, MV SR...

Podľa vnútroštátnych právnych predpisov však štát môže preniesť zodpovednosť alebo/a nahradiť škodu na ministerstvá, alebo väzenské/justičné orgány a/alebo orgány polície a pod., ktoré sa však neustále menia.

V sťažovateľovom prípade boli do veci zainteresovaní aj okresné riaditeľstvá PZ. Tieto môžu konať/mať právnu subjektivitu sami za seba alebo cez nadriadené orgány (KR PZ) alebo cez MV SR.

To isté sa týka aj prokuratúry SR - kde do veci/ vo veci konalo (nekonalo) viacero prokuratúr. Preto sú v sťažnosti označení všetci ktorí prichádzajú v úvahu ako porušovatelia práva, ako subjekty zodpovedné, ako subjekty povinné nahradiť škodu a pod. Ústavný súd SR ak po preskúmaní veci dospeje k záveru, že niektorí alebo aj viacerí z označených porušovateľov práva nemôžu byť a/alebo nemajú byť tí, voči ktorým sa má konať a pod., môže voči týmto konanie zastaviť/ neprijať tieto časti na ďalšie konanie a pod. a konať len voči tým, ktorí sú porušovatelia práva, majú zodpovednosť a pod.

... Sťažovateľ pri určovaní výšky požadovaného zadosťučinenia a jeho dôvodnosti vychádzal z rozsudkov ESĽP v totožných veciach... Vzhľadom na závažnosť a množstvo zranení už ide o mučenie, ktoré sa stalo vedome a úmyselne...Preto sťažovateľ požaduje ako spravodlivé zadosťučinenie sumu vo výške 100.000,- € (slovom stotisíc eur)z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a to od každého kto sa uvedeného konania/ porušenia práva dopustil, kto je za uvedené zodpovedný, každý kto sa podieľal tým, že práva porušil, ublížil, že nekonal hoci konať mal, každého kto nespravil vo veci to čo bolo jeho povinnosťou (napr. riadne a efektívne vyšetrovanie), každého kto sa vec snažil ututlať/zakryť a pod.“.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti takto rozhodol:

„1) Práva ⬛⬛⬛⬛, zaručované v čl. 3,6,8,13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v čl. 47 Charty základných práv EÚ (2012/C 326/02), v čl. 2 ods. 2, 3, v čl. 12, 16, 19, 22, 40, 46, 47 Ústavy SR a čl. 149 Ústavy SR, jeho napadnutím dňa 27.01.2017 na a v budove Okresného súdu Nitra, napadnutím 27.01.2017 v eskortných miestnostiach budovy OS-Nitra, vo väzenskej sanitke počas prevozu do N- ZVJS v Trenčíne a N-ZVJS v TN ako aj neposkytnutím pomoci, falšovania záznamov vo Nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín dňa 27.01.2017 - príslušníkmi ZVJS ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, Nitra a Trenčín - porušené boli.

2) Práva ⬛⬛⬛⬛, zaručované v čl. 3, 6, 8, 13 Dohovoru, v čl. 2, 12, 16, 19, 22, 40, 46, 47, 149 Ústavy SR, v čl. 47 Charty základných práv EÚ konaním, postupom a rozhodnutiami Okresného riaditeľstva PZ v Nitre ČVS: ORP-1537/2-VYS-NR-2817-JS (správne má byť ČVS: ORP-1537/2-VYS-NR-2017 JS, pozn.) Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne č. 1Pn - 793/17/3309-5 (správne má byť ČVS: ORP-841/1-VYS-TN-2017, pozn.), Krajskej prokuratúry v Nitre č. 1 Kn/207/l8/4400-5, Krajskej prokuratúry Trenčín č. 1Kn 435/17 3300-12 a 1 Kn 435 17/3300-24 a Generálnej prokuratúry SR č. IV 3, Gn 10/18/1000-5 a IV 3 Gn 374/18/1000-11, porušené boli.

3) Práva0 ⬛⬛⬛⬛, zaručované v čl. 3, 6, 8, 13 Dohovoru čl. 2, 12, 16, 19, 22, 40, 46, 47, 149 Ústavy SR a čl. 47 Charty základných práv EU EÚ nekonaním, nečinnosťou, nespravením opatrení na zabránenie útoku na sťažovateľa, nespravením opatrení aby príslušné orgány napadnutia riadne a efektívne vyšetrili, ako aj zodpovednosťou za konanie svojich podriadených orgánov, ich postup a rozhodnutia zo strany štátu SR, Ministerstvu spravodlivosti a vnútra SR - porušené boli.

4) ÚVTOS a ÚVV Leopoldov je povinný zaplatiť sťažovateľovi sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za napadnutie, zranenia, bolesť, poníženie, ktoré mu boli spôsobené napadnutím jeho osoby zo strany personálu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov dňa 27.01.2017 na a v miestnosti budovy OS Nitra a v eskortných miestnostiach OS Nitra/ÚVV a ÚVTOS Nitra, to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5) UVV a ÚVTOS Nitra je povinný zaplatiť sťažovateľovi sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za napadnutie sťažovateľa, zranenia mu spôsobené, bolesť, poníženie, mučenie v eskortných miestnostiach OS Nitra/UVV a ÚVTOS Nitra ako aj vo väzenskej sanitke počas prevozu sťažovateľa dňa 27.01.2017 do väzenskej nemocnice v Trenčíne, všetko do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6) Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín je povinná zaplatiť sťažovateľovi sumu vo výške 100.000 € za napadnutie sťažovateľa personálom väzenskej nemocnice 27.01.2017, neposkytnutím mu pomoci a falšovania zdravotných záznamov sťažovateľa dňa 27.01.2017 vo N-ZVJS v Trenčíne z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7) Slovenská republika konajúca v jej mene Ministerstvom spravodlivosti SR a Ministerstvom vnútra SR, je povinná zaplatiť sťažovateľovi sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - t. j. za duševné utrpenie, stres, traumu, bolesť, poníženie a pod., ktoré sťažovateľ pociťoval a prežíval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv, všetko do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8) Ministerstvo spravodlivosti SR je povinné sťažovateľovi zaplatiť sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy t. j. za duševné utrpenie, stres, traumu, bolesť, poníženie, ktoré sťažovateľ prežil a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia jeho práv, všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

9) Ministerstvo vnútra SR je povinné zaplatiť sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - t. j. za duševné utrpenie, stres, traumu, poníženie, bolesť, ktoré sťažovateľ prežil a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv, všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

10) Okresná prokuratúra Nitra je povinná sťažovateľovi zaplatiť sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - t. j. za duševné utrpenie, stres, traumu, poníženie, bolesť, ktoré sťažovateľ prežil a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv, všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

11) Okresná prokuratúra Trenčín je povinná sťažovateľovi zaplatiť sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - t. j. za duševné utrpenie, stres, traumu, poníženie, bolesť, ktoré sťažovateľ preži! a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv, všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

12) Krajská prokuratúra Nitra je povinná sťažovateľovi zaplatiť sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - t j. za duševné utrpenie, stres, traumu, poníženie, bolesť, ktoré sťažovateľ prežil a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv. všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

13) Krajská prokuratúra Trenčín je povinná sťažovateľovi zaplatiť sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - t. j. za duševné utrpenie, stres, traumu, poníženie, bolesť, ktoré sťažovateľ prežil a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv, všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

14) Generálna prokuratúra SR je povinná sťažovateľovi zaplatiť sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - t. j. za duševné utrpenie, stres, traumu, poníženie, bolesť, ktoré sťažovateľ prežil a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv, všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

15) Okresné riaditeľstvo PZ Nitra je povinné sťažovateľovi zaplatiť sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - t. j za duševne utrpenie, stres, traumu, poníženie, bolesť, ktoré sťažovateľ preži! a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv. všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

16) Okresné riaditeľstvo P Z Trenčín je povinné sťažovateľovi zaplatiť sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - t. j. za duševné utrpenie, stres, traumu, poníženie, bolesť, ktoré sťažovateľ prežil a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv, všetko do d\'och mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

17) Krajské riaditeľstvo PZ Nitra je povinné sťažovateľovi zaplatiť sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - t. j. za duševné utrpenie, stres, traumu, poníženie, bolesť, ktoré sťažovateľ prežil a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv, všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

18) Krajské riaditeľstvo PZ Trenčín je povinné sťažovateľovi zaplatiť sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - t. j. za duševné utrpenie, stres, traumu, poníženie, bolesť, ktoré sťažovateľ prežil a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv. všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

19) Generálne riaditeľstvo ZVJS je povinné sťažovateľovi zaplatiť sumu vo výške 100.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - t. j. za duševné utrpenie, stres, traumu, poníženie, bolesť, ktoré sťažovateľ prežil a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv, všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

20) ⬛⬛⬛⬛... sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 325,42 € (2 úkony právnej služby... ktoré sú porušovatelia v 1. až 17. rade základného práva sťažovateľa povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet advokáta JUDr. Petra Belicu...“

7. V podaní doplnenom 29. októbra 2018 sťažovateľ uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu, a ďalej uviedol, že sťažnosťou „nenapáda to, že príslušná prokuratúra odmietla trestne stíhať nejakú osobu alebo osoby. Ústavnou sťažnosťou napáda sťažovateľ to, že bol v ÚVTOS (väznici) väzenským personálom vystavený fyzickému násiliu, bolesti, zraneniam, ponižovaniu, mučeniu, atď. (v zmysle sťažnosti z 8.10.2018 uvedeného), kde sa domáha odškodnenia za takéto zaobchádzanie a pod. (v zmysle sťažnosti z 8.10.2018 uvedeného), čím došlo k porušeniu jeho práv tým, že neboli vykonané (zrealizované) dostatočné opatrenia, nebolo vykonané (zrealizované) efektívne vyšetrovanie a pod.“.

Tieto tvrdenia sťažovateľ uviedol aj v osobne koncipovaných podaniach z 22. novembra 2018 a 21. decembra 2018.

II.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. V súvislosti s už citovaným čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd zvýrazňuje, že rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd alebo iný orgán verejnej moci. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich, a preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (m. m. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, I. ÚS 404/2011).

11. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa podaním sťažnosti domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany pri porušení jeho zaručených práv a slobôd. To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, IV. ÚS 233/09, IV. ÚS 801/2013, II. ÚS 660/2016). To zvlášť platí vtedy, ak je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

12. Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).

K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru a práva podľa charty príslušníkmi ZVJS a postupom a napadnutými uzneseniami okresného riaditeľstva PZ Nitra a okresného riaditeľstva PZ Trenčín

13. Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv príslušníkmi ZVJS napadnutím 27. januára 2017, ako aj uznesením okresného riaditeľstva PZ Trenčín ČVS: ORP-841/1-VYS-TN-2017 z 21. septembra 2017 a uznesením okresného riaditeľstva PZ Nitra ČVS: ORP-1537/2-VYS-NR-2017 JS z 5. januára 2018, ktorými bolo odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľa vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa príslušníkmi ZVJS, a to podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

14. Podľa § 197 ods. 3 Trestného poriadku uznesenie podľa odsekov 1 alebo 2 sa doručuje oznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ a poškodený majú právo proti uzneseniu podať sťažnosť. O sťažnosti proti uzneseniu policajta rozhoduje prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní [§ 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku].

15. Sťažovateľ mal teda právo domáhať sa preskúmania zákonnosti napadnutých uznesení okresných riaditeľstiev PZ Trenčín a Nitra podaním sťažnosti. Sťažovateľ svoje právo využil, o jeho sťažnostiach rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín uznesením č. k. 1 Pn 799/17/3309-5 zo 16. októbra 2017 a prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra uznesením č. k. 1 Pn 97/18/4403-4 z 8. februára 2018.

16. Vzhľadom na to, že existoval iný orgán, ktorý mal právomoc poskytnúť ochranu tým právam sťažovateľa, ktorých porušenie namieta, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru a práva podľa charty postupom a napadnutými upovedomeniami Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. k. 1 Kn 435/17/3300-12 z 18. decembra 2017 a č. k. 1 Kn 435/17/3300-24 z 30. mája 2018 a prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/3 Gn 10/18/1000-5 z 10. januára 2018

17. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení   alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nedovoľuje (napr. I. ÚS 235/03, IV. ÚS 35/04, II. ÚS 267/04, III. ÚS 8/08).

18. Podaná sťažnosť smeruje proti napadnutým upovedomeniam Krajskej prokuratúry v Trenčíne z 18. decembra 2017 a 30. mája 2018 a proti prípisu generálnej prokuratúry z 10. januára 2018. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (9. októbra 2018), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v tejto časti sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné túto časť sťažnosti posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru a práva podľa charty postupom a napadnutým upovedomením Krajskej prokuratúry v Nitre č. k. 1 Kn 207/18/4400-5 zo 16. apríla 2018 a prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/3 Gn 374/18/1000-11 z 9. augusta 2018

19. Sťažovateľ namietal aj porušenie označených práv postupom Krajskej prokuratúry v Nitre a jej upovedomením zo 16. apríla 2018, ako aj postupom generálnej prokuratúry a jej prípisom z 9. augusta 2018.

20. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou zdôrazňuje, že v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. III. ÚS 119/03, I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, IV. ÚS 238/07, III. ÚS 147/2016).

21. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre v upovedomení zo 16. apríla 2018 uviedol:

„Dospel som k záveru, že postup vyšetrovateľa, ktorý uznesením sp. zn. ORP- 1537/2-VYS-NR-2017 JS z 05.01.2018 podľa § 197 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku odmietol vec týkajúcu sa Vášho trestného oznámenia o podozrení z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona, je zákonný a odôvodnený.

Za zákonné a odôvodnené preto považujem aj uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 1 Pn 97/18/4403-4 z 08.02.2018, ktorým Vašu sťažnosť podanú proti skôr uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa ako nedôvodnú podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku zamietol.

Odôvodnenia citovaných uznesení vyšetrovateľa a prokurátora obsahujú náležitosti predpokladané v ustanovení § 176 odsek 2 Trestného poriadku s tým, že s právnou argumentáciou prezentovanou najmä v uznesení prokurátora sa stotožňujem.

Toto moje konštatovanie o správnosti postupu vyšetrovateľa a prokurátora však platí iba vo vzťahu ku skutku, ku ktorému malo dôjsť asi o 11.10 hod. dňa 27.09.2017 na Okresnom súde Nitra, keď voči Vám mali príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže neprimerane použiť donucovacie prostriedky a spôsobiť Vám zranenia.

Vyšetrovateľ však nevenoval pozornosť Vami oznamovanému skutku, ktorého sa podľa Vás mali voči Vám dopustiť príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže na schodoch po Vašom vyvedení z pojednávacej miestnosti, v eskortnej miestnosti ako aj počas Vášho prevozu z Nitry do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Vzhľadom na to okresnému prokurátorovi v Nitre podľa § 6 odsek 1 písmeno a) zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov vydávam pokyn, aby zabezpečil náležité vybavenie Vášho trestného oznámenia z 27.09.2017 v skôr uvedených častiach.

Pre úplnosť uvádzam, že Vami oznamované konanie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorého sa voči Vám mali dopustiť v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, by malo byť vybavované Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Trenčín.

Vzhľadom na skôr uvedené považujte Vašu žiadosť zo strany Krajskej prokuratúry Nitra za vybavenú.“

22. Generálna prokuratúra v prípise z 9. augusta 2018, ktorým odložila žiadosť sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti postupu Krajskej prokuratúry v Nitre, uviedla:„... Predmetné body podania som vyhodnotil ako žiadosť podľa príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, por. č. 6/2017, o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní.

V rámci vybavenia žiadosti som preskúmal na vec sa vzťahujúci spisový materiál vedený na Krajskej prokuratúre Nitra pod sp. zn. 1 Kn 207/18/4400.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra Vás prípisom zo 16. apríla 2018, sp. zn. 1 Kn 207/18/4400-5, upovedomil o spôsobe vybavenie podania z 20.02.2018, a to vo vzťahu k veciam vedeným na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre pod sp. zn. ORP-1537/2-VYS-NR-2017 a Okresnej prokuratúre Nitra pod sp. zn. 1 Pn 97/18/4403.

Prípisom krajského prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra z 5. júna 2018, sp. zn. 1 Kn 207/18/44000-8, ste boli upovedomený o spôsobe vybavenia podania z 20.05.2018. S vyššie uvedenými písomnosťami zo 16. apríla 2018 a z 5. júna 2018 sa v plnom rozsahu stotožňujem, príslušné orgány činné v trestnom konaní sa dôsledne vysporiadali s namietanými skutočnosťami, pričom v ich postupoch som nezistil som žiadne porušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, na ktoré by bolo potrebné reagovať prokurátorským opatrením.“

23. Po oboznámení sa s citovanou časťou upovedomenia Krajskej prokuratúry v Nitre zo 16. apríla 2018 a prípisu generálnej prokuratúry z 9. augusta 2018 ústavný súd konštatuje, že postup Krajskej prokuratúry v Nitre a generálnej prokuratúry pri vybavovaní podaní sťažovateľa nenesie prejavy svojvôle. Obe prokuratúry ústavne konformným spôsobom (dostatočne a relevantne) odpovedali aj na argumentáciu sťažovateľa. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s ich právnym názorom nestotožnil, ešte sama osebe nemôže znamenať porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

24. Z obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy možno vyvodiť predovšetkým povinnosť, aby sa prokurátor podaním – podnetom (návrhom) – sťažovateľa zaoberal podľa príslušných ustanovení na vec sa vzťahujúceho zákona (v tomto prípade Trestného poriadku a zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), čo v konečnom dôsledku v danej veci aj urobil (ako prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre, tak aj prokurátor generálnej prokuratúry).

25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na spravodlivé konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) a označeným postupom Krajskej prokuratúry v Nitre v konaní vedenom pod č. k. 1 Kn 207/18/4400-5 a jej upovedomením zo 16. apríla 2018 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod č. k. IV/3 Gn 374/18/1000-11 a jej prípisom z 9. augusta 2018 absentuje relevantná príčinná súvislosť, preto je táto časť sťažnosti sťažovateľa zjavne neopodstatnená a z toho dôvodu ju bolo potrebné podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť.

26. Sťažovateľ porušenie základných práv podľa čl. 2, 12, 16, 19, 22, 40, 47 a 149 ústavy, práv podľa čl. 3, 8 a 13 dohovoru a práva podľa čl. 47 charty odvíja zrejme od porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

27. Keďže ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým postupom a upovedomením Krajskej prokuratúry v Nitre č. k. 1 Kn 207/18/4400-5 zo 16. apríla 2018 a prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/3 Gn 374/18/1000-11 z 9. augusta 2018 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, konštatuje, že v takom prípade nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľom označených základných práv podľa čl. 2, 12, 16, 19, 22, 40, 47 a 149 ústavy, práv podľa čl. 3, 8 a 13 dohovoru a práva podľa čl. 47 charty, a preto aj v tejto časti bolo treba jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru a práva podľa charty nekonaním, nečinnosťou a nespravením príslušných opatrení ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra

28. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha aj vyslovenia porušenia ním označených práv nekonaním, nečinnosťou a nespravením príslušných opatrení ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra. V odôvodnení sťažnosti ale nie sú uvedené žiadne skutkové tvrdenia či právne argumenty, na ktorých by sťažovateľ zakladal svoj návrh na vyslovenie porušenia označených práv aj ne/konaním označených ministerstiev.

29. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nedostatok odôvodnenia sťažnosti má významné procesné dôsledky. Ak sťažnosť neobsahuje opis skutkového stavu, z ktorého sťažovateľ vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom a ani právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu, t. j. kvalifikované odôvodnenie, potom nespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (m. m. IV. ÚS 359/08).

30. Ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde okrem iného vyžaduje, aby návrh bol odôvodnený. Pod pojmom odôvodnenie návrhu treba v prípade sťažnosti podľa čl. 127 ústavy rozumieť predovšetkým opis rozhodujúcich skutočností, ktorými podľa podávateľa sťažnosti malo dôjsť k zásahu do toho-ktorého označeného práva. Odôvodnenie sťažnosti musí byť zrozumiteľné v tom zmysle, aby ústavný súd mohol posúdiť, či opísané skutočnosti sú, alebo nie sú pravdivé a či tieto skutočnosti mohli, alebo nemohli zasiahnuť do práva sťažovateľa.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom uvedené odôvodnenie sťažnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra je vnútorne rozporné a logicky neusporiadané, jednoduché citovanie množstva právnych ustanovení a rozhodnutí súdov nie je možné považovať za náležité odôvodnenie podanej sťažnosti.

K tvrdeniu sťažovateľa, že „v sťažnosti (sú, pozn.) označení všetci ktorí prichádzajú v úvahu ako porušovatelia práva, ako subjekty zodpovedné, ako subjekty povinné nahradiť škodu... Ústavný súd SR ak po preskúmaní veci dospeje k záveru, že niektorí alebo aj viacerí z označených porušovateľov práva nemôžu byť a/alebo nemajú byť tí, voči ktorým sa má konať a pod., môže voči týmto konanie zastaviť/ neprijať tieto časti na ďalšie konanie a pod. a konať len voči tým, ktorí sú porušovatelia práva, majú zodpovednosť...“, ústavný súd uvádza, že mu nie je zrejmé, či sťažovateľ očakáva, že si ústavný súd bude sám vyberať, ktoré časti odôvodnenia má posudzovať. Takýto spôsob podľa názoru ústavného súdu nenapĺňa význam pojmu „odôvodnenie“ návrhu, ktoré vyžaduje § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

32. Pokiaľ sťažovateľ namieta predovšetkým v podaniach, ktorými doplnil ústavnú sťažnosť, že k jeho zraneniam, ktoré mu spôsobili zástupcovia štátu, došlo počas pozbavenia slobody a zo strany štátu neboli vykonané „dostatočné opatrenia, nebolo vykonané (zrealizované) efektívne vyšetrovanie“, ústavný súd vlastným šetrením zistil, že k namietanému napadnutiu sťažovateľa 27. januára 2017 došlo „po jeho útoku so zbraňou“ na príslušníka ZVJS a následne kladenom aktívnom odpore, z dôvodu čoho boli použité proti sťažovateľovi príslušníkmi ZVJS zákonné donucovacie prostriedky, pričom došlo aj k jeho zraneniam. Tieto skutočnosti boli predmetom trestného stíhania sťažovateľa pre útok na verejného činiteľa, pričom uznesením Krajskej prokuratúry v Nitre č. k. Kv 20/17/4400-53 z 26. júla 2018 bolo trestné stíhanie zastavené s konštatovaním, že skutok sa stal, je trestným činom a dôkazy nasvedčujú tomu, že jeho páchateľom je sťažovateľ, pričom však trest je celkom bez významu v porovnaní s trestom, ktorý už bol sťažovateľovi právoplatne uložený za iný závažnejší trestný čin (trest odňatia slobody na doživotie, pozn.).

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2019