SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 24/2016-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Vaššovou, Advokátska kanceláriaVaššová & Panasiuková, Damborského 3, Nitra, vo veci namietaného porušenia jejzákladných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesenímŠpecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3 T 6/2013z 12. augusta 2014 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 3 Tost 2/2015 z 5. februára 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), právana spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)postupom a uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalejlen „špecializovaný trestný súd“), sp. zn. BB-3 T 6/2013 z 12. augusta 2014 a postupoma uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)sp. zn. 3 Tost 2/2015 z 5. februára 2015, ktorou žiada vydať tento nález:
„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod 3 Tost 2/2015 porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛, advokátky, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v konaní vedenom pod BB-3 T 6/2013 porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛, advokátky, na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Tost 2/2015 zo dňa 05. 02. 2015 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby v nej znova konal a rozhodol.
4. ⬛⬛⬛⬛, advokátke, priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
5. ⬛⬛⬛⬛ priznáva náhradu trov právneho zastupovania v sume 296,44 €, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. Márie Vaššovej, Advokátska kancelária, Damborského 3, 949 01 Nitra do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh,sťažovateľka bola v trestnej veci vedenej proti obvinenémupre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu – § 221 ods. 1 a 4 písm. a) zákonač. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov – uznesením špecializovanéhotrestného súdu sp. zn. Tp 88/2012 z 29. októbra 2012 podľa § 48 ods. 3 zákona č. 301/2005Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)ustanovená opatrovníčkou na výkon práv poškodeného obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„poškodený“). Vo výroku tohto uznesenia bola sťažovateľka označená„
, advokátka ⬛⬛⬛⬛ “.Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, návrh na ustanovenie opatrovníka tejtospoločnosti podala prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúrySlovenskej republiky, pretože konateľ tejto spoločnosti zapísaný v obchodnom registri akonemôže vykonávať práva poškodeného v trestnom konaní, pretože, ako bolozistené, túto spoločnosť nepozná, do obchodného registra bol zapísaný v dôsledku zneužitiajeho osobných údajov a predchádzajúci konateľ spoločnosti bol z funkcie odvolaný. Keďžetáto obchodná spoločnosť nemá štatutárny orgán, ktorý by mohol v trestnom konanívykonávať práva poškodeného, bolo jej potrebné ustanoviť podľa § 48 ods. 3 Trestnéhoporiadku opatrovníka na uplatnenie práv a nárokov poškodeného v trestnom konanívedenom voči obvinenému ⬛⬛⬛⬛. Pretože vyšetrovanie v trestnej vecivykonáva odbor boja proti korupcii Západ v Nitre, na účelné vykonávanie právpoškodeného bol ustanovený opatrovník so sídlom v Nitre.
Sťažovateľka po ustanovení do funkcie opatrovníka nahliadla do vyšetrovaciehospisu, písomne uplatnila nárok poškodeného na náhradu škody (8. januára 2013), zúčastnilasa výsluchu (8. januára 2013 od 9.00 h do 9.30 h) a záverečného preštudovania spisu(8. januára 2013 od 9.00 h do 10.00 h).
Rozsudkom špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3 T 6/2013 zo 6. novembra2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. novembra 2013, bol obžalovanýodsúdený a poškodenému bol v adhéznom konaní priznaný nárok na náhradu škodyvo výške 8 584 569,99 € uplatnený sťažovateľkou.
Sťažovateľka doručila 21. júla 2014 špecializovanému trestnému súdu návrhna priznanie odmeny za poskytovanie právnych služieb poškodenému v trestnom konanívo výške 70 421,34 €, ktorý odôvodnila tým, že bola do funkcie opatrovníka ustanovenáako advokátka. Právne svoj návrh odôvodnila poukazom na § 553 ods. 4 a 5 Trestnéhoporiadku per analogiam.
Špecializovaný trestný súd uznesením sp. zn. BB-3 T 6/2013 z 12. augusta 2014„podľa § 553 ods. 4, 5 Tr. por. ustanovenej opatrovníčke ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ odmenu a náhradu advokáta“nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodniltakto:„ ⬛⬛⬛⬛ bola podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica ustanovená za opatrovníka poškodenému, ⬛⬛⬛⬛, so sídlom ⬛⬛⬛⬛.
Podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
Ustanovená opatrovníčka ⬛⬛⬛⬛ sa návrhom doručeným súdu dňa 21. 07. 2014 domáhala odmeny a náhrady výdavkov spolu vo výške 70.421,34 €. Návrh opatrovníčky nebol dôvodný.
Zástupca z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach (§ 553 ods. 4 Trestného poriadku).
O výške odmeny a náhrady rozhodne na návrh obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo; v konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený vyšší súdny úradník (§ 553 ods. 5 Trestného poriadku).
Podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného; posledná veta odseku 2 platí primerane. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí poškodený preukázať.
Vzhľadom k tomu, že ⬛⬛⬛⬛ bola za opatrovníka poškodenému ustanovená podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku, nárok na priznanie odmeny a náhrady jej nevznikol, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“
Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka sťažnosť, v ktorej argumentovala tým,že poškodenému poskytla právne služby ako advokátka, a poukázala na to, že ajv ustanovujúcom uznesení bola označená ako advokátka. Uviedla, že napadnuté rozhodnutieje nezákonné, nespravodlivé a diskriminačné v porovnaní so vznikom práva zástupcuz radov advokátov ustanoveného postupom podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadkuna odmenu a náhrady, ktoré za poškodeného hradí advokátovi štát za zhodnú činnosť, akúpre neho vykonala ako ustanovená opatrovníčka. Špecializovaný trestný súd moholopatrovníkom poškodenému ustanoviť obec, považoval však za potrebné pre účelnú obranupráv poškodeného v trestnom konaní ustanoviť mu za opatrovníka advokáta. Podľa § 1ods. 2 a § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov činnosť advokáta ako opatrovníka ustanoveného poškodenému v trestnom konaníje poskytovaním právnych služieb advokátom, za ktoré prináleží advokátovi odmena.Ustanovený opatrovník poškodeného podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku má v porovnanís advokátom ustanoveným zástupcom poškodeného podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadkunavyše sťaženú pozíciu, pretože môže vychádzať iba z obsahu vyšetrovacieho spisu.V situácii, keď neexistuje osobitná úprava o možnosti ustanoviť za opatrovníkapoškodenému advokáta a súčasne absentuje i úprava riešiaca priznávanie nároku súdomustanoveného advokáta za opatrovníka na odmenu a náhradu za výkon tejto funkcie vočištátu, je potrebné tento právny problém riešiť pomocou analógie (v trestnom procesnompráve prípustnej) a aj na prípad advokáta – opatrovníkaaplikovať § 553 ods. 4 Trestnéhoporiadku. Štát je v tejto situácii v pozícii advokátovho klienta a ich vzájomný vzťah trebaposúdiť podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „advokátska tarifa“), iný postup nie je ani správny, ani spravodlivý.Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Tost 2/2015 z 5. februára 2015 sťažnosť„ustanovenej opatrovníčky ⬛⬛⬛⬛ podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.“zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka nevystupovalav trestnom konaní ako zástupca poškodeného z radov advokátov, ale ako ustanovenáopatrovníčka poškodeného, a preto jej v zmysle § 48 ods. 3 a § 553 ods. 4 Trestnéhoporiadku nevznikol nárok na odmenu a náhradu podľa advokátskej tarify.
Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 2/2015 z 5. februára 2015 bolosťažovateľke doručené 3. júna 2015.
Sťažovateľka sťažnosť na porušenie jej základných práv na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovorua práva na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a uznesenímšpecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3 T 6/2013 z 12. augusta 2014 a postupoma uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 2/2015 z 5. februára 2015 odôvodnila okremzopakovania argumentácie prednesenej už prv v jej sťažnosti predloženej najvyššiemu súduďalej tým, že niet rozumného dôvodu na to, aby k advokátovi ustanovenému opatrovníkompoškodeného podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku a advokátovi ustanovenému zástupcompoškodeného podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku bolo pristupované pri rozhodovanío jeho nároku na odmenu a náhradu hotových výdavkov odlišne, pretože v oboch prípadochustanovenie advokáta sleduje rovnaký účel, ktorým je ochrana práv poškodeného v trestnomkonaní. Sťažovateľka poukázala na rozhodovaciu prax v Českej republike, a to najmäna výkladové stanovisko č. 1 SL 738/2009 z 30. septembra 2009 Najvyššieho štátnehozastupiteľstva Českej republiky, podľa ktorého„I. Ak vznikne v prípravnom konaní možnosť stretu záujmov u právnickej osoby vrátane obce či kraja, vystupujúcej v postavení poškodeného (§ 43 ods. 1 alebo aj podľa ods. 3 Tr. ř.), najmä v prípade, ak orgán konajúci menom takejto právnickej osoby je osobou dôvodne podozrivou zo spáchania trestného činu (§ 158 ods. 7 veta druhá Tr. ř.) alebo obvineným, prichádza do úvahy, aby štátny zástupca ustanovil poškodenej právnickej osobe opatrovníka (§ 45 ods. 2 Tr. ř. per analogiam); vždy so súhlasom osoby, ktorá sa má stať opatrovníkom. II. Ak je takto so svojím predchádzajúcim súhlasom ustanovený opatrovníkom advokát, pri rozhodovaní o výške odmeny a náhrade hotových výdavkov sa postupuje podľa § 151 ods. 6 Tr. ř. per analogiam.“. Ďalej poukázala na nález Ústavného súdu Českej republikysp. zn. III. ÚS 554/06 zo 14. augusta 2008, ktorý sa týka nároku na odmenu a náhraduvýdavkov advokáta ustanoveného v občianskom súdnom konaní opatrovníkom osobeneznámeho pobytu v kontexte zmien právnej úpravy tejto otázky účinnej v Českejrepublike. Sťažovateľka poukázala ďalej na nedostatočné odôvodnenie uznesenianajvyššieho súdu, ktorý sa nevysporiadal s jej právnou argumentáciou v sťažnosti, o ktorejrozhodoval, najmä nevysvetlil, z akého dôvodu nie je namieste analogická aplikácia § 553ods. 4 a 5 Trestného poriadku na vec sťažovateľky. Tým došlo k porušeniu jej základnýchpráv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv na spravodlivýproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu čl. 1 dodatkového protokolu došlo podľapresvedčenia sťažovateľky tým, že bolo porušené jej„právo na legitímne očakávanie zväčšenia majetku plnením od štátu z dôvodu výkonu práce“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebrániajeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existenciedôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebooprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právopokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejnéhozáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujúza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmoma zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia týchtopráv jednak postupom a uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3 T 6/2013z 12. augusta 2014 a jednak postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 2/2015z 5. februára 2015.
Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti, ktorá smeruje voči postupua uzneseniu špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3 T 6/2013 z 12. augusta 2014.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcichsa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd tedanezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva aleboslobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemudostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takútosťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr.I. ÚS 103/02).
Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnostinie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohouvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy súprimárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebomedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavujev tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípadenefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnostipodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavnéhosúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,IV. ÚS 135/05).
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či súsplnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľky, ktorá smerovalavoči postupu a uzneseniu špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3 T 6/2013z 12. augusta 2014, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúciz čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovaťo sťažovateľkou uplatnených námietkach porušenia jej základných práv týmto rozhodnutímšpecializovaného trestného súdu, pretože právomoc preskúmať toto rozhodnutie zverujeTrestný poriadok najvyššiemu súdu. Najvyšší súd o podanej sťažnosti rozhodol uznesenímsp. zn. 3 Tost 2/2015 z 5. februára 2015.
Najvyšší súd bol súdom, ktorému patrí právomoc posúdiť, či sťažnosť sťažovateľkybola dôvodná, a rozhodnúť o nej.
Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľky, ktorásmerovala proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3 T 6/2013z 12. augusta 2014.
Ústavný súd ďalej skúmal, či sú splnené podmienky konania pred ním o tejčasti sťažnosti sťažovateľky, ktorá smerovala voči uzneseniu najvyššieho súdusp. zn. 3 Tost 2/2015 z 5. februára 2015.
Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila tým, že toto rozhodnutie je nedostatočneodôvodnené najmä preto, že sa nevysporiadalo s jej pre vec podstatnou argumentáciou,je založené na takom výklade § 47 ods. 6, § 48 ods. 3 a § 553 ods. 3 a 4 Trestného poriadku,ktorý popiera ich účel a zmysel, a navyše porušilo jej právo na legitímne očakávaniezväčšenia majetku plnením od štátu.
Najvyšší súd uznesenie sp. zn. 3 Tost 2/2015 z 5. februára 2015 odôvodnil takto:„Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť ustanovenej opatrovníčky ⬛⬛⬛⬛ nie je dôvodná.
Najvyšší súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 29. októbra 2012 sp. zn. Tp 88/2012, podľa § 48 ods. 3 Tr. por. poškodenej spoločnosti so sídlom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ustanovil na výkon práv poškodenej opatrovníka ⬛⬛⬛⬛, advokátku ⬛⬛⬛⬛ so sídlom ⬛⬛⬛⬛.
Podľa § 48 ods. 3 Tr. por. ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona, alebo je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
Podľa § 47 ods. 6 Tr. por. poškodenému, ktorý uplatňuje nárok a náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného; posledná veta odseku 2 platí primerane. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí poškodený preukázať. Podľa § 553 ods. 4 Tr. por. zástupca z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6 Tr. por., má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že predseda senátu Špecializovaného trestného súdu, pri rozhodovaní o návrhu ustanovenej opatrovníčky postupoval v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami a správne dospel k záveru, že
nie sú splnené podmienky na priznanie odmeny a náhrady.
bola ustanovená ako opatrovníčka poškodenej spoločností ⬛⬛⬛⬛, z dôvodu, že poškodená spoločnosť v prebiehajúcom trestnom konaní nemala štatutárov orgán, ktorý by mohol vykonávať práva poškodenej a pre kolíziu záujmov nebolo možné splnomocniť inú osobu na zastupovanie. Špecializovaný trestný súd preto ustanovil opatrovníčku poškodenej spoločnosti za účelom uplatňovania práv a nárokov v trestom konaní proti obvinenému ⬛⬛⬛⬛. Je zrejmé, že v danom prípade nešlo o situáciu, ktorú upravuje ustanovenie § 47 ods. 6 Tr. por., kedy by poškodená spoločnosť sama mala možnosť uplatňovať v trestnom konaní nárok na náhradu škody, avšak z dôvodu, že by nemala dostatočné prostriedky na uhradenie nákladov s tým spojených, by jej predseda senátu ustanovil zástupcu z radov advokátov, ak by to považoval za potrebné na účelnú ochranu záujmov poškodenej spoločnosti.
Nakoľko v danom prípade ⬛⬛⬛⬛ nevystupovala v trestnom konaní ako zástupca poškodeného z radov advokátov, ale ako ustanovená opatrovníčka poškodenej spoločnosti, nevznikol jej v zmysle vyššie uvedených ustanovení nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konaniepodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdnehorozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovorelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokova obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetkyotázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, abyzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenierozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právoúčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Pokiaľ sťažovateľka vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu zdôrazňujenedostatočnosť jeho odôvodenia, je potrebné aj v tomto prípade pri posudzovaní ústavnejopodstatnenosti tejto argumentácie vychádzať z tohto stabilne zaujímaného právnehonázoru ústavného súdu.
V prípade rozhodnutia najvyššieho súdu vo veci sťažovateľky sa najvyšší súdstotožnil s právnym posúdením veci špecializovaným trestným súdom. Ako vyplývaz odôvodnenia jeho rozhodnutia, ustanovenie advokáta podľa § 47 ods. 6 Trestnéhoporiadku a ustanovenie opatrovníka podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku považoval za dvasamostatné inštitúty, pre použitie ktorých zákon ustanovuje osobitné podmienky, pričomvzhľadom na tieto odlišnosti niet dôvodu na prípad sťažovateľky aplikovať ustanovenie§ 553 ods. 4 a 5 Trestného poriadku.
Ďalej sa ústavný súd zaoberal námietkou sťažovateľky, podľa ktorej najvyšší súdsvojím postupom a rozhodnutím poprel účel a zmysel právnej úpravy tým, že sťažovateľkenepriznal odmenu a náhradu hotových výdavkov advokáta za výkon funkcie opatrovníkav dôsledku nevyužitia analógie pri aplikácii § 553 ods. 3 a 4 Trestného poriadku.
Podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku poškodenému, ktorý uplatňuje nárokna náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, môžev prípravnom konaní po vznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravnékonanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radovadvokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného; posledná vetaodseku 2 platí primerane. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí poškodenýpreukázať.
Podľa § 48 ods. 2 Trestného poriadku v prípadoch, v ktorých zákonný zástupcapoškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvoz omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudcapre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. V prípadetrestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je poškodenýmmaloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán alebo poverený zástupcaorganizácie na pomoc poškodeným. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustnásťažnosť.
Podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, aleboštatutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať právapoškodeného podľa tohto zákona alebo je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátua v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkontýchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka jeprípustná sťažnosť.
Podľa § 553 ods. 4 Trestného poriadku zástupca z radov advokátov, ktorý bolustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, má voči štátu nárok na odmenu a náhradupodľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach.
Podľa § 553 ods. 5 Trestného poriadku o výške odmeny a náhrady rozhodne na návrhobhajcu alebo zástupcu z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47ods. 6, orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatneskončilo; v prípravnom konaní môže rozhodnutím poveriť prokurátor asistenta prokurátoraa v konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverenývyšší súdny úradník.
Účelom a zmyslom inštitútu ustanovenia zástupcu poškodenému z radov advokátovpodľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku je umožniť realizáciu práva na právnu pomoc (čl. 47ods. 2 ústavy) aj takému poškodenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky, aby uhradilnáklady s tým spojené. Takto postupovať je avšak prípustné iba za zákonom ustanovenýchpodmienok: 1. poškodeným preukázaný nedostatok prostriedkov na úhradu nákladovspojených s uplatňovaním náhrady škody v trestnom konaní vrátane nákladov spojenýchs poskytnutím právnej pomoci; 2. skutočnosť, že poškodený si nárok na náhradu škodyuplatňuje; 3. v trestnom konaní bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe; 4. je to potrebnéna ochranu záujmov poškodeného.
Účelom a zmyslom inštitútu ustanovenia opatrovníka poškodenému podľa § 48ods. 3 Trestného poriadku je umožniť vykonávať práva poškodeného aj osobe, ktorá samabuď nemôže vykonávať práva poškodeného vôbec, alebo je nebezpečenstvo z omeškania.Ekonomická situácia poškodeného v tomto prípade nemá žiaden význam. Pokiaľ byustanovený opatrovník zistil splnenie podmienok na podanie žiadosti o ustanoveniezástupcovi poškodeného z radov advokátov podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku, má právopožiadať v mene poškodeného o jeho ustanovenie.
Ako vyplýva z uvedeného, základnou podmienkou pre postup podľa § 47 ods. 6Trestného poriadku je nedostatok prostriedkov u poškodeného na úhradu nákladovspojených s uplatňovaním náhrady škody v trestnom konaní. To je zároveň aj (jediným)dôvodom, pre ktorý úhradu nákladov spojených s uplatňovaním náhrady škody v trestnomkonaní spočívajúcich v poskytnutí právnej pomoci advokátom preberá na seba štát.Na rovnakom princípe je postavená i právna úprava poskytovania právnej pomoci osobámv materiálnej núdzi (zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobámv materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmenea doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.), ktorej účelom je zabezpečenie právnejpomoci tým fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívaťprávne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Táto konštrukcia je zároveňvýnimkou zo všeobecne akceptovanej zásady, podľa ktorej znáša náklady (právneho)zastupovania zastupovaný (v tomto prípade poškodený).
Z rovnakého dôvodu má podľa § 553 ods. 5 Trestného poriadku zástupca z radovadvokátov ustanovený podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku zástupcom poškodenému vočištátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanieo občianskoprávnych veciach. Pokiaľ však ide o činnosti vykonávané advokátompre poškodeného, ktorý nepreukázal, že má nedostatok prostriedkov na úhradu nákladovspojených s uplatňovaním náhrady škody v trestnom konaní, alebo nesplnil iné podmienkyustanovené podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku, nemožno na takéto prípady ustanovenie§ 553 ods. 4 Trestného poriadku aplikovať, pretože práve takýto postup by poprel účela zmysel právnej úpravy.
Nie je teda rozhodujúca charakteristika osoby, ktorá v mene poškodeného na základejej ustanovenia súdom koná, resp. činnosti, ktorú pre poškodeného vykonáva,ale charakteristika osoby poškodeného z hľadiska kritérií uvedených v § 47 ods. 6Trestného poriadku.
V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky uvedenou v jej sťažnosti poukazuje ďalejústavný súd na to, že sťažovateľka ustanovenie do funkcie opatrovníka poškodeného podľa§ 48 ods. 3 Trestného poriadku dobrovoľne prijala; ani zo sťažnosti doručenej ústavnémusúdu nevyplýva, že by uznesenie špecializovaného trestného súdu sp. zn. Tp 88/2012z 29. októbra 2012 o svojom ustanovení opatrovníkom na výkon práv poškodeného napadlasťažnosťou. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na rozhodovaciu prax v Českej republike, tátobola v čase vydania sťažovateľkou označených rozhodnutí založená na odlišnej právnejúprave a prešla odlišným vývojom (napr. § 1 ods. 2 zákona č. 85/1996 Sb. o advokácii).Vychádzajúc z uvedeného, neobstojí ani argumentácia sťažovateľky smerujúca k tvrdenémuporušeniu čl. 1 dodatkového protokolu, podľa ktorej sťažovateľka momentom svojhoustanovenia opatrovníkom poškodenému podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku mohlalegitímne očakávať rozmnoženie majetku o odmenu a náhradu advokáta, ktorá však patrí ibazástupcovi z radov advokátov ustanovenému poškodenému podľa § 47 ods. 6 Trestnéhoporiadku.
Nemožno preto súhlasiť s názorom sťažovateľky, že v situácii, keď neexistujeosobitná úprava o možnosti ustanoviť za opatrovníka poškodenému advokáta a súčasneabsentuje úprava riešiaca priznávanie nároku súdom ustanoveného advokáta za opatrovníkana odmenu a náhradu za výkon tejto funkcie voči štátu, je potrebné tento právny problémriešiť pomocou analógie a aj na prípad advokáta – opatrovníka aplikovať § 553 ods. 4Trestného poriadku.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným postupoma rozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením základných práv sťažovateľkypodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnumožnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.V prípade sťažovateľky nejde totiž ani o prípad, v ktorom by najvyšší súd formalistickýmpostupom umožnil presadenie zrejmej nespravodlivosti. Nad rámec uvedeného ústavný súddodáva, že sťažovateľka nepodala opravný prostriedok proti rozhodnutiu o ustanoveníza opatrovníčku, aj keď tak urobiť mohla, pokiaľ nesúhlasila s takým rozhodnutím, pretoniesla aj právne následky s tým súvisiace.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v časti smerujúcej protipostupu a rozhodnutiu najvyššieho súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2016