znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 24/2012-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej   advokátkou JUDr. D. C., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom pod sp. zn. 27 Cb 289/2005 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27   Cb   289/2005 p o r u š i l   základné   právo   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27 Cb 289/2005 p r i k a z u j e   ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti T., s. r. o., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej   j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti T., s. r. o.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 255,28 € (slovom dvestopäťdesiatpäť eur a dvadsaťosem centov), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. C., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 24/2012-14 z 13. marca 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 289/2005 (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „Sťažovateľ ako žalobca podal na Okresnom súde Bratislava I. ako miestne príslušnom súde žalobný návrh z 26.4.2004 proti žalovaným v rade 1/ D. K., nar...., trvale bytom..., P. a v rade 2/ D. K., nar...., trvale bytom..., R., ktorým sa domáhal aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške   2632,43   €   (79.304,50   Sk)   s   príslušenstvom   titulom   zmluvného   nároku,   ktorý sťažovateľovi vznikol voči žalovaným podľa zmluvných dojednaní leasingovej zmluvy č. 604273 uzatvorenej medzi sťažovateľom ako poskytovateľom leasingu a žalovaným v rade 1/ ako prijímateľom leasingu dňa 5.12.2001. Žalovaná v rade 2/ ako manželka žalovaného v rade 1/ splnomocnila žalovaného v rade 1/ na uzatvorenie leasingovej zmluvy a súčasne sa zaviazala   v   čestnom   vyhlásení   plniť   solidárne   so   žalovaným   v   rade   1/   všetky   záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy. Okresný súd Bratislava I. vydal dňa 27.7.2004 pod sp. zn. Rob1351/2004 platobný rozkaz, ktorým žalovaných zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanú istinu s príslušenstvom. Vec je prejednávaná pred Okresným súdom Bratislava I. v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27Cb   289/2005.   Vo   veci   sa   dňa   24.11.2006   konalo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil na neurčito za účelom výsluchu účastníkov konania dožiadaným súdom. Dňa 9.3.2009 požiadal sťažovateľ okresný súd o nariadenie termínu pojednávania, pretože od posledného pojednávania uplynulo dlhšie časové obdobie bez akéhokoľvek procesného úkonu   súdu.   Od   ostatného pojednávania,   ktoré sa   konalo   dňa 24.11.2006 na Okresnom súde Bratislava I. neuskutočnil súd efektívne žiaden procesný úkon vo veci, teda od 24.11.2006 je súd vo vyššie uvedenej veci nečinný. Konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. 27Cb 289/2005 nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené, vo veci do dnešného dňa prvostupňový súd nerozhodol a po prvom pojednávaní vo veci, ktoré sa konalo v novembri 2006 súd nariadil na deň 4.3.2011, teda po uplynutí štyri a pol roka od prvého pojednávania vo veci druhé pojednávanie, ktoré sa nekonalo, pretože bolo súdom zrušené skôr ako sa konať malo (z dôvodu zmeny zákonného sudcu).“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla: „Sťažovateľ si uplatnil svojim žalobným návrhom z 26.4.2004 na všeobecnom súde voči žalovaným svoj peňažný nárok na zaplatenie 2632,43 € s príslušenstvom ako nárok z leasingovej   zmluvy.   Svoj   nárok   sťažovateľ   v   žalobnom   návrhu   riadne   odôvodnil   a   to s poukazom na tie ustanovenia leasingovej zmluvy, o ktoré svoj nárok opiera a riadne tento vyčíslil a doložil listinnými dôkazmi, preukazujúcimi tvrdenia o svojom nároku. Sťažovateľ má za to, že uvedený typ sporov z leasingových obchodov patrí do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov a tieto spory nepatria ani po právnej, ani po skutkovej stránke medzi spory mimoriadnej zložitosti a sú založené na právnom posúdení listinných dôkazov. Aj v súdnom konaní, ktorého prieťahy sťažovateľ namieta, si sťažovateľ uplatnil peňažný nárok, ktorý namietal žalovaný v rade 2/ aj to z dôvodov, ktoré vo vzťahu ku prejednávanej veci neboli relevantnými, teda rozhodovanie v tejto veci nevykazuje mimoriadnu zložitosť po právnej alebo skutkovej stránke.

Všeobecný   súd   po   poslednom   pojednávaní   vo   veci   dňa   24.11.2006   odročil pojednávanie z dôvodu, ktorý nebol dôležitý a do dnešného dňa (teda viac ako 4 roky) neuskutočnil vo veci žiaden procesný úkon a zostal nečinný.

Vychádzajúc z uvedeného má sťažovateľ za to, že namietaným postupom Okresného súdu   Bratislava   I.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27Cb   289/2005   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.“

Sťažovateľka   sa   domáhala   aj   priznania primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume 2 632 €, čo odôvodnila najmä celkovou dĺžkou a povahou namietaného konania. Podľa slov sťažovateľky „Pravdepodobnosť skutočného vymoženia nároku sťažovateľa od žalovaných sa plynutím doby znižuje a bude aj s ohľadom na výšku nároku, ktorý sa zvyšuje o príslušenstvo pohľadávky, v budúcnosti sťažené, ak nie nemožné. Zbytočnými prieťahmi v konaní umožnil všeobecný súd žalovaným, aby sa zbavili majetku, z ktorého by sa mohol sťažovateľ domáhať vymoženia svojej pohľadávky... Neposkytnutie včasnej súdnej ochrany obmedzuje sťažovateľa v dispozícii s finančnými prostriedkami tak, aby dodržiaval svoje zmluvné záväzky voči svojim veriteľom, spôsobuje jeho sankcionovanie, daňovo-účtovné predpisy ho prostredníctvom svojich nástrojov nútia vytvárať oprávky a rezervy, čo má negatívny dopad na jeho činnosť a podnikanie.“.

2.1 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti T., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 27Cb 289/2005 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I.   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 27 Cb 289/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Obchodnej   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.  ,   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume 2632,-   €   (slovom   dvetisícšesťstotridsaťdva   eur),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava I. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti T., s. r. o. trovy konania v sume 255,28 € (slovom dvestopäťdesiatpäť eur a dvadsaťosem centov) na   účet   jej   právneho   zástupcu   Advokátska   kancelária   JUDr.   D.   C.,   s.r.o.  ,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou JUDr. M. B., listom sp. zn. Spr 3303/2012 z 26. apríla 2012. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení chronologicky popísala úkony vykonané súdom v danej veci, ktoré zodpovedajú obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, a k veci ďalej uviedla: «V predmetnej veci sa sťažovateľ ako navrhovateľ domáha zaplatenie sumy vo výške 2.632,43 EUR s príslušenstvom titulom zmluvného nároku na základe leasingovej zmluvy č. 604273. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že súd je vo veci od dňa 24.11.2006, kedy bolo nariadené pojednávanie, nečinný, nakoľko z jeho strany nebol efektívne uskutočnený žiaden procesný úkon....

S poukazom na jednotlivé... úkony súdu, konštatujem, že konanie predmetnej veci je poznačené   prieťahmi.   Nakoľko   ako   podpredsedníčke   Okresného   súdu   Bratislava   I   mi neprináleží   posudzovať   zákonnosť   zvoleného   postupu   súdu   a   povahu   jednotlivých   jeho úkonov,   ako   ani   usmerňovať   zákonného   sudcu   akým   spôsobom   má   v   súdnom   konaní postupovať,   posudzovala   som   postup   súdu   a   jednotlivé   jeho   úkony   iba   z   hľadiska   ich plynulosti.

Vykonaným šetrením som zistila, že ku vzniku prieťahov konaní zo strany súdu došlo z   objektívnych   dôvodov,   a   to   najmä   z   dôvodu   viacnásobného   prerozdeľovania   vecí zapísaných   do   súdneho   oddelenia   „27Cb“   medzi   sudcov   obchodného   úseku   Okresného súdu   Bratislava   I   a   z   dôvodu   veľkého   počtu   vecí   v   súdnych   oddeleniach   sudcov   na obchodnom   úseku   Okresného   súdu   Bratislava   I,   spôsobeného   ich   nedostatočným personálnym   obsadením.   Subjektívne   zavinenie   zákonnej   sudkyne,   vyššieho   súdneho úradníka, prípadne iných zamestnancov súdu v tomto prípade zistené nebolo.

V   období   od   18.11.2007   do   21.04.2009   súd   vo   veci   nekonal,   nakoľko   zákonná sudkyňa JUDr.   G.   P.,   ktorej bola podľa platného rozvrhu práce vec pridelená,   bola v období od 16.02.2008 do 29.08.2008 na materskej dovolenke a následne s účinnosťou odo dňa 01.11.2008 došlo k jej trvalému preloženiu na iný okresný súd.

Odo   dňa   01.3.2009   bola   vec   podľa   platného   rozvrhu   práce   pridelená   zákonnej sudkyni JUDr. E. S., ktorá sa stala novou zákonnou sudkyňou pre celé súdne oddelenie „27Cb“ s počtom vecí cca 600. Veľký počet vecí v súdnom oddelení a potreba oboznámenia sa s nimi zo strany zákonnej sudkyne boli dôvodom, pre ktorý bol súd v uvedenej veci naďalej nečinný.

Dňa   12.03.2010   bola   vec   podľa   platného   rozvrhu   práce   prevedená   do   súdneho oddelenie „30Cb“ a pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. E. S. Aj v tomto prípade bol dôvodom pretrvávajúcej nečinnosti súdu,   veľký počet   vecí   v súdnom   oddelení „30Cb“, spôsobený nedostatočným personálnym obsadením sudcov na obchodnom úseku Okresného súdu Bratislava I.

Mám za to, že v období odo dňa 11.06.2004 do 18.11.2007 a v období odo dňa 26. 10.2010 do dňa vyhotovenia predmetného vyjadrenia, konal súd bez prieťahov. V súvislosti s predĺžením konania poukazujem na úmrtie odporcu v I. rade, ktoré predstavuje prekážku postupu súdu podľa ust. § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, a o ktorom sa súd dozvedel z podania odporcu v II. rade doručeného súdu dňa 14. 02. 2011. Následkom tejto skutočnosti bola potreba vykonania viacerých procesných úkon súdu. Prípadnú existenciu prieťahov v konaní spôsobených účastníkmi konania si dovolím ponechať na zvážení ústavného súdu. Musím však poukázať na viaceré podania zo strany odporcu v II. rade, ktoré bolo potrebné procesne riešiť, čím sa konanie predĺžilo, ako aj na tú skutočnosť, že pojednávanie nariadené na termín 24. 11. 2006 bolo odročené pre ospravedlnenie odporcu v II. rade.

Na záver si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, bolo vzaté do úvahy, že zákonní sudcovia, ktorým bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, svojím konaním vznik prieťahov v konaní nezavinili.

Zároveň   si   dovoľujem   požiadať   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody,   pre ktoré   k prieťahom   v konaní došlo,   a   aby   sťažovateľovi nepriznal   finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.»

Podpredsedníčka   okresného   súdu   zároveň   oznámila,   že   súhlasí   s upustením od ústneho   pojednávania,   ak   ústavný   súd   dospeje   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

4.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 19. apríla 2012 oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd prerokoval vec bez nariadenia ústneho pojednávania.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 289/2005:

Dňa   4.   mája   2004   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   žalobu   o   zaplatenie pohľadávky z lízingovej zmluvy   v sume 79 304,50 Sk s prísl. proti D. K. (ďalej len „žalovaný“) a D. K. (ďalej len „žalovaná“, spolu ďalej len „žalovaní“).  

Dňa   11.   júna   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku za žalobu.

Dňa 20. júla 2004 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok. Dňa   27.   júla   2004   okresný   súd   vydal   platobný   rozkaz   sp.   zn.   Rob   1351/04, ktorým zaviazal žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy.

Dňa 25. augusta 2004 sa žalovaná vyjadrila k predmetu žaloby. Dňa 3. septembra 2004 okresný súd vyzval žalovanú, aby oznámila, či jej podanie má súd považovať za odpor proti platobnému rozkazu.

Dňa   24.   novembra   2004   okresný   súd   uznesením   zrušil   platobný   rozkaz z 27. júla 2004 z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému.

Dňa   4.   marca   2005   bol   spis   prevedený   do   registra   „Cb“   pod   sp.   zn. 27 Cb 289/2005 a bol pridelený sudkyni JUDr. J. G.

Dňa 1. apríla 2005 okresný súd oznámil účastníkom konania predpokladný termín pojednávania   v   roku   2008.   Zároveň   vyzval   žalovaného,   aby   sa   vyjadril   k   žalobe (žalovaný výzvu prevzal, ale nevyjadril sa k nej).

Dňa 26. júla 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 24. november 2006.   Dňa   24.   októbra   2006   žalovaná   doručila   podanie,   v   ktorom   uviedla,   že pojednávania sa nezúčastní, pretože jej nebola doručená žaloba, ani jej prílohy. Bol jej doručený len platobný rozkaz, ktorý bol zrušený. Žiadala žalobu proti nej zamietnuť. Dňa 24. októbra 2006 okresný súd obratom opätovne doručil žalovaným žalobný návrh spolu s prílohami.

Dňa 14. novembra 2006 žalovaná požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu zhoršenia   jej   zdravotného   stavu.   Uviedla,   že   je   ochotná   vypovedať   pred   okresným súdom v mieste jej trvalého bydliska.  

Dňa 24. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila len právna   zástupkyňa   sťažovateľky.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   pre   účel zistenia   informácie   týkajúcej   sa   trestného   oznámenia   podaného   žalovanou   vo   veci podvodu v súvislosti s uzavretím lízingovej zmluvy, ako aj zistenia zdravotného stavu žalovanej a jej schopnosti zúčastňovať sa pojednávania.

Dňa 24. novembra 2006 okresný súd vyzval žalovanú na vyjadrenie, či súhlasí, aby sa konalo v jej neprítomnosti. Okresný súd zároveň požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Rimavskej Sobote, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Revúcej (ďalej   len   „OR   PZ“)   o   poskytnutie   informácie,   týkajúcej   sa   trestného   oznámenia podaného žalovanou.  

Dňa 8. decembra 2006 žalovaná v odpovedi na výzvu okresného súdu požiadala o možnosť, aby bola vypočutá Okresným súdom Rimavská Sobota, v obvode ktorého má trvalé bydlisko.

Dňa 29. decembra 2006 OR PZ oznámilo, že uvedená trestná vec bola uznesením z 20. decembra 2006 odmietnutá.

Dňa 12. januára 2007 okresný súd vyzval žalovanú na oznámenie dôvodov, pre ktoré žiada o výsluch prostredníctvom dožiadaného súdu.

Dňa 6. februára 2007 žalovaná doručila návrh na prerušenie konania z dôvodu podania   žaloby   o   neplatnosť   právneho   úkonu   –   splnomocnenia,   ktorým   žalovaná splnomocnila žalovaného na podpis lízingovej zmluvy v jej mene. Zároveň zotrvala na jej vypočutí na základe dožiadania z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a miesta konania vo veci.

Dňa 26. februára 2007 okresný súd vyzval žalovanú, aby oznámila, na ktorom súde a pod akou spisovou značkou je vedené konanie o jej žalobe o neplatnosť právneho úkonu. Zároveň vyzval žalovanú na predloženie kópie žalobného návrhu a rozsudku o rozvode manželstva žalovaných. Okresný súd tiež vyzval žalovaných na oznámenie, či došlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva, príp. ako boli vysporiadané záväzky   z   predmetnej   lízingovej   zmluvy.   Žalobcu   vyzval,   aby   doručil   otázky na žalovaných, ktoré im majú byť položené pri výsluchu dožiadaným súdom. Výzvy boli kanceláriou súdu vypravené až 30. mája 2007.

Dňa   15.   júna   2007   žalovaná   doručila   právoplatný   rozsudok   o   rozvode a splnomocnenie   udelené   Mgr.   P.   na   jej   zastupovanie   v   konaní.   Uviedla,   že k vyporiadaniu   bezpodielového   spoluvlastníctva   nedošlo.   Zároveň   požiadala   okresný súd „o neplatnosť právneho úkonu v právnej veci žalobcu“.

Dňa 28. júna 2007 okresný súd vyzval žalovanú, aby doručila splnomocnenie udelené Mgr. P. ním podpísané a aby oznámila, či jej návrh na vyslovenie neplatnosti právneho   úkonu   má súd   považovať za návrh   na začatie   konania. Zároveň   opätovne vyzval žalovanú na oznámenie skutočností požadovaných vo výzve z 26. februára 2007. Dňa 25. júla 2007 žalovaná v odpovedi uviedla, že požadované doklady nemôže súdu doručiť, keďže sa nemôže spojiť so svojím právnym zástupcom.

Dňa   14.   augusta   2007   okresný   súd   opätovne   vyzval   žalovanú   na   splnenie povinností uvedených vo výzve súdu z 28. júna 2007. Výzva bola kanceláriou súdu vypravená až 24. septembra 2007.

Dňa 25. októbra 2007 žalovaná v odpovedi na výzvu súdu uviedla, že jej podanie označené ako „Neplatnosť právneho úkonu“ nemá súd považovať za žalobný návrh, pričom všetky relevantné listinné dôkazy doručí súdu jej právny zástupca.  

Dňa   18.   novembra   2007   okresný   súd   opätovne   vyzval   žalovanú   na   uvedenie skutočností   požadovaných   výzvou   súdu   z   26.   februára   2007   a   na   doručenie splnomocnenia podpísaného jej právnym zástupcom.

Dňa 18.   februára 2008 žalovaná doručila odvolanie splnomocnenia udeleného Mgr. P. a uviedla, že žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu podá najneskôr do 20. februára 2008, o čom súd upovedomí. Žalovaná namietla svoju pasívnu legitimáciu v spore, keďže pri podpisovaní splnomocnenia bola uvedená do omylu. Žiadala žalobu voči nej zamietnuť.  

Dňa   9.   marca   2009   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   požiadala   o   nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 24.   apríla   2009   zákonná sudkyňa   JUDr.   S.   oznámila právnej   zástupkyni žalobcu, že termín pojednávania jej bude oznámený písomne.

Dňa 12. marca 2010 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni okresného súdu JUDr. S.

Dňa 3. septembra 2010 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni okresného súdu JUDr. J.

Dňa   2.   decembra   2010   okresný   súd   prostredníctvom   S.,   ústrednej   evidencie väzňov a orgánov polície zisťoval adresu trvalého pobytu žalovanej.

Dňa 22. decembra 2010 Obvodné oddelenie PZ v Revúcej oznámilo, že žalovaná sa v mieste jej trvalého bydliska (..., R.) nachádza.

Dňa 11. januára 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. marec 2011.Dňa   14.   februára   2011   žalovaná   doručila   podanie,   z   ktorého   vyplynulo,   že žalovaný   je   nebohý.   Z   dôvodu   finančných   a   zdravotných   problémov   požiadala o „presunutie“ konania na Okresný súd Revúca.

Dňa 1. marca 2011 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 4. marec 2011 z dôvodu zmeny zákonného sudcu.

Dňa 2. marca 2011 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni okresného súdu JUDr. S.

Dňa   4.   apríla   2011   okresný   súd   požiadal   Register   obyvateľov   Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie dátumu úmrtia žalovaného. Dňa 18. apríla 2011 register obyvateľov oznámil posledný známy trvalý pobyt nebohého žalovaného.

Dňa 20. júna 2011 okresný súd vyzval žalovanú na oznámenie miesta a dátumu úmrtia žalovaného. Žalovaná zásielku v odbernej lehote neprevzala, preto jej bola výzva opätovne zasielaná 13. septembra 2011. Ani druhú výzvu žalovaná neprevzala. Dňa   2.   novembra   2011   okresný   súd   požiadal   Mestský   úrad   P.   o   poskytnutie súčinnosti a zaslanie informácií súvisiacich s úmrtím žalovaného.

Dňa 18. novembra 2011 Mestský úrad P. oznámil, že žalovaný zomrel... v R. Dňa   23.   novembra   2011   okresný   súd   požiadal   Obecný   úrad   v D.   o zaslanie úmrtného   listu   žalovaného.   Žiadosť   bola   vypravená   kanceláriou   súdu   27. decembra 2011. Dňa 12. januára 2012 Obecný úrad v D. doručil úmrtný list žalovaného. Dňa   17.   januára   2012   okresný   súd   požiadal   Okresný   súd   Poprad   o   zaslanie právoplatného rozhodnutia o dedičstve.  

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa   odseku   1 a zruší také rozhodnutie,   opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 289/2005 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval   aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   posúdením   namietaného   konania   podľa prvého kritéria dospel ústavný súd k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité – jeho predmetom je nárok na zaplatenie pohľadávky z lízingovej zmluvy, teda ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Napokon ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietala zložitosť veci. Doterajšia dĺžka namietaného konania nebola teda závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v namietanom konaní,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil predĺženie konania predovšetkým svojou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou. Poukazujúc na chronologický prehľad doterajšieho priebehu   konania ústavný súd   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v posudzovanom   konaní nečinný v obdobiach:

- od 24.   novembra   2004 (okresný   súd zrušil   platobný rozkaz) do   1.   apríla 2005 (výzva žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe), teda 4 mesiace,

- od 1. apríla 2005 do 24. októbra 2006 (okresný súd opätovne doručoval žalovaným žalobu s prílohami), teda 19 mesiacov,

-   od   18.   februára   2008   (žalovaná   doručila   odpoveď   na   výzvu   okresného   súdu z 18. novembra 2007) do 2. decembra 2010 (okresný súd zisťoval adresu trvalého pobytu žalovanej), teda 33 mesiacov.

Celkovo bol teda okresný súd v tejto veci nečinný 56 mesiacov, t. j. štyri a pol roka nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Obranu   okresného   súdu,   podľa   ktorého   k   vzniku   prieťahov   v konaní došlo „z objektívnych   dôvodov,   a   to   najmä   z   dôvodu   viacnásobného   prerozdeľovania   vecí... a z dôvodu   veľkého   počtu   vecí   v   súdnych   oddeleniach   sudcov   na   obchodnom   úseku Okresného súdu Bratislava I... spôsobeného ich nedostatočným personálnym obsadením“, a že „zákonní   sudcovia,   ktorým   bola   vec   pridelená   na   konanie   a rozhodnutie,   svojím konaním vznik prieťahov v konaní nezavinili“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba opakovane   zdôrazniť,   že   ústavný   súd   pri   posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo sťažovateľky   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Ústavný   súd   už   uviedol   (pozri   napr.   I.   ÚS   19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým   vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Preto   pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd v   bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia prikázal   okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 632 €, čo odôvodnila najmä celkovou dĺžkou a povahou namietaného konania.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré podľa   zásad spravodlivosti   s prihliadnutím   na všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na celkovú dĺžku namietaného konania bez jediného meritórneho rozhodnutia, považuje za primerané v sume 2 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. D. C.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia, spísanie a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 € a režijný paušál dvakrát po 7,41 €, preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   vypočítané   podľa   vyhlášky   predstavujú celkovú sumu 261,82 €.

Keďže sťažovateľkou uplatnený nárok na náhradu trov konania nepresahuje sumu vypočítanú podľa vyhlášky, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v ňou uplatnenej výške, t. j. v sume 255,28 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľky (§   31a zákona o ústavnom súde   v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa bodu 4 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2012