znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 24/2010-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 217/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra 2009   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 217/2007.Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu, ktorá bola vedená pod sp. zn. 16 C 217/2007 a ktorú podľa neho sudkyňa JUDr. A. S. zmarila protizákonným spôsobom – bez prerokovania veci.

Sťažovateľ podal návrh na obnovu konania vedený na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 139/09. Podľa sťažovateľa toto konanie sa zákonná sudkyňa JUDr. G. D. „pokúša zmariť a napodobniť predchádzajúcu sudkyňu“.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 217/07, prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.   Zároveň   sťažovateľ žiadal ústavný súd   o ustanovenie   advokáta   v konaní pred ústavným súdom.

V navrhovanom petite sťažnosti sťažovateľ neuvádza porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a nenamieta porušenie práv uznesením okresného súdu č. k. 15 C 139/2009-12 zo 4. augusta 2009, ktoré uvádza v sťažnosti, a preto ústavný súd uvedené považoval iba za súčasť jeho argumentácie sťažnosti.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného   v   čl.   6 ods.   1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod sp. zn. 16 C 217/2007.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z   obsahu   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľ   za   porušovateľa   svojho   práva   označil okresný súd,   vyplýva,   že   v   čase   jej   doručenia   ústavnému   súdu   už   tvrdené   porušovanie práva zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   netrvalo.   Rozsudok   okresného   súdu   č. k. 16 C 217/2007-143 bol vyhlásený 23. apríla 2008, teda konanie, ktorým malo dochádzať k namietanému porušeniu práva sťažovateľa, bolo skončené 23. apríla 2008. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 16. decembra 2009.

Z obsahu listu sťažovateľa zo 4. júla 2008 doručeného okresnému súdu 8. júla 2008 vyplýva, že „Žalobca nepodal odvolanie a nechce odvolacie konanie.“.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd nad rámec uvedeného uvádza, že sťažovateľ v sťažnosti argumentuje aj porušením   základného   práva   na   súdnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   ústavy uznesením okresného súdu č. k. 15 C 139/2009-12 zo 4. augusta 2009, ktorým tento súd odmietol návrh sťažovateľa z 8. júla 2009. Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6 Co 302/09-15 z 30. septembra 2009 tak, že uznesenie okresného súdu zo 4. augusta 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ v sťažnosti nenamietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného   v čl.   46   ods.   1   ústavy   a   nenamietal   ani porušenie svojich   práv   uznesením okresného súdu č. k. 15 C 139/2009-12 zo 4. augusta 2009, ktoré uvádza v sťažnosti, a preto ústavný súd uvedené považoval iba za súčasť jeho argumentácie.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   v   časti   namietajúcej   porušenie označeného   základného   práva   uznesením   okresného   súdu   č. k.   15   C   139/2009-12   zo 4. augusta 2009 mohol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako podanú oneskorene,   ale   pripadalo   do   úvahy   odmietnutie   sťažnosti   aj   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2010