znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 24/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť P. U., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. N., H., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 41/2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. U. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra 2007   doručená   sťažnosť   P.   U., B. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 41/2001.

V sťažnosti sťažovateľa sa uvádza: „(...) Dňa 10. 05. 2001 podal navrhovateľ na Okresný súd Bratislava III žalobu o určenie, že okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi sporu naďalej trvá (...).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   v neprimeranom   dlhom   čase   nebola   zo   strany   súdu žiadna činnosť podal navrhovateľ dňa 24. 06. 2005 na Okresný súd Bratislava III sťažnosť na prieťahy v konaní (...). Odpoveď na sťažnosť zo dňa 24. 6. 2005 bola zaslaná až 17. 02. 2006 (...).

(...) súd vo veci nekonal od 17. 09. 2003 až do 6. 12. 2006, teda viac ako tri roky, čo považujem za značné prieťahy v konaní.

Okresný súd Bratislava III, spis. zn. 33C 41/2001-176, rozhodol vo veci dňa 06. 06. 2007   rozsudkom,   ktorým   určil   okamžité   zrušenie   pracovného   pomeru   za   neplatné a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 2.328.416,- Sk a to   do   troch   dní   od   právoplatnosti   rozsudku   (...).   Dňa   09.   08.   2007   podal   odporca odvolanie na Krajský súd v Bratislave, ktorý ho uznesením zo dňa 14. 08. 2007, spis. zn. 2 Co 360/07-195, odmietol pre oneskorené podanie (...). (...) rozsudok Okresného súdu Bratislava III, spis. zn. 33C 41/2001-179 nadobudol právoplatnosť dňa 9. 8. 2007. Navrhovateľ po právoplatnosti rozsudku (...) pristúpil k uplatneniu svojho nároku na vyplatenie priznanej náhrady mzdy vo výške 2.328.416,- Sk. V tejto súvislosti však zistil, že odporca   bol   vymazaný   z obchodného   registra   ex   offo   (...).   Právnym   dôvodom   zrušenia spoločnosti   bolo   rozhodnutie   konkurzného   súdu   o zastavení   konkurzného   konania   pre nedostatok majetku. V dôsledku tejto skutočnosti zanikla možnosť navrhovateľa uplatniť si svoje právo.

(...) Máme za to, že v prípade riadneho postupu Okresného súdu Bratislava I bez zbytočných prieťahov v konaní (...), by Pavol Uhliar mohol uplatniť svoje právo výkonom rozhodnutia.   To   však   vzhľadom   na   právne   skutočnosti   existujúce   v čase   nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia nie je možné.“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol   ústavnému   súdu   vysloviť   nasledovný nález:„1. Základné právo P. U. (...) na súdnu a inú právnu ochranu postupom Okresného súdu Bratislava III, v konaní, spis. zn. 33C 41/2001-176 bolo porušené, a to zbytočnými prieťahmi v konaní.

2. P. U. (...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk (...), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov do právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 41/2001.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z obsahu sťažnosti, v ktorej sťažovateľ za porušovateľa svojho práva označil okresný súd, jednoznačne vyplýva, že v čase jej doručenia ústavnému súdu (19. decembra 2007) už označené porušovanie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy netrvalo. Z predloženého rozsudku okresného súdu č. k. 33 C 41/2001-176 zo 6. júna 2007 je zrejmé, že nadobudol právoplatnosť   9.   augusta   2007,   teda   konanie,   ktorým   malo   dochádzať   k zbytočným prieťahom sťažovateľa, bolo skončené 9. augusta 2007.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   77/02,   II.   ÚS   55/02) ochrana základného práva vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom   len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo. Podľa tvrdenia sťažovateľa obsiahnutého v sťažnosti však o takýto prípad v danej veci nejde.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   čl.   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde predmetnú sťažnosť ako oneskorene podanú odmieta.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2008