znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 24/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť M. Č., bytom Ľ., ktorou namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 30/01 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 10/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Č. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2005   doručená   sťažnosť   M.   Č.,   bytom   Ľ.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 30/01 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 10/02.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   konanie   v označenej   veci   právoplatne   skončilo rozsudkom krajského súdu z 15. októbra 2002 sp. zn. 2 Cob 10/02. Sťažovateľ uvádza, že proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu   podal Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím z 28. októbra 2004 sp. zn. Obdo 62/03.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ   sám   uvádza,   že   konanie   pred   okresným   súdom   skončilo   rozsudkom z 19. decembra   2001   a   konanie   pred   krajským   súdom   skončilo   15.   októbra   2002. Z uvedeného je zjavné, že právna neistota sťažovateľa bola odstránená viac ako dva mesiace pred doručením sťažnosti ústavnému súdu.

V tejto spojitosti nemá žiaden právny význam, že sťažovateľ podal dovolanie, ktoré bolo najvyšším súdom zamietnuté rozhodnutím z 28. októbra 2004 sp. zn. Obdo 62/03, pretože rozhodnutie dovolacieho súdu nemá žiaden vplyv na konania právoplatne skončené pred okresným súdom a krajským súdom.

Ústavný   súd   sťažnosť   po   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2005