znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 24/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. H., bytom M., vo veci porušenia jeho základných práv   podľa   čl.   48   ods.   1   a 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu v Michalovciach v konaní sp. zn. 9 C 91/03 a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 NcC 30/03 z 11. septembra 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. decembra 2003 doručené podanie JUDr. V. H. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom M., označené ako „Ústavná sťažnosť na prieťahy konania zo strany Okresného súdu Michalovce v konaní číslo:   9   C   91/03“.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   [ďalej len „ústava“ (právo nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi)], ako aj čl. 48 ods. 2 ústavy. Porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy sa mali dopustiť sudcovia Okresného súdu v Michalovciach, ktorí po tom, ako tomuto súdu 15. mája 2003 podal návrh na ochranu osobnosti   (sp.   zn.   9   C   91/03),   vyjadrili   všetci   v tejto   veci   svoju   zaujatosť.   O námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Košiciach 11. septembra 2003 (12 NcC 30/03) tak, že „Všetci   sudcovia   Okresného   súdu   v Michalovciach   sú   vylúčení   z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 9 C 91/03“, v dôsledku čoho „odvolací súd prikázal vec na ďalšie   konanie   Okresnému   súdu   v Rožňave“.   Spôsob,   akým   sudcovia   Okresného   súdu v Michalovciach   využili   svoje   oprávnenie   podľa   § 14   Občianskeho   súdneho   poriadku, považuje sťažovateľ   za   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy a dobu potrebnú na vybavenie tejto záležitosti za porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keďže „žiaden súd sa nemôže zbaviť zodpovednosti za dĺžku konania poukazovaním   na   správanie   sa   účastníka   konania,   resp.   jeho   právneho   zástupcu vymyslenými   tvrdeniami   (písomnými   vyjadreniami),   resp.   spochybňovaním   svojej nezaujatosti   zákonným   sudcom   svojimi   subjektívnymi   názormi,   postojmi,   pocitmi a motívmi“. V dôsledku uvedeného sťažovateľ vo veci súdneho konania pred Okresným súdom v Michalovciach sp. zn. 9 C 91/03 v spojení s konaním Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 NcC 30/03 od ústavného súdu požadoval:

„1. Zrušiť uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12 NcC 30/03-22 zo dňa: 11. 09. 2003 ako nezákonné, odporujúce ústave SR.

2. Prikázať Okresnému súdu Michalovce vo veci, číslo konania: 9 C 91/03 konať bez ďalších prieťahov.

3.   Priznať   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   100   000.-   Sk   za   nečinnosť,   za porušenie   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   ústavou   a   Dohovorom   o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za stratu klienta/podnikateľskej aktivity, ako aj zaviazať súd v Michalovciach nahradiť sťažovateľovi vzniklé trovy konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, zjavne neopodstatnené návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   z uvedených   hľadísk   preskúmal   sťažnosť   sťažovateľa   a po   jej predbežnom prerokovaní ju bol nútený odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

1. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy postupom sudcov Okresného súdu v Michalovciach, ktorí podľa § 14 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku požiadali Krajský súd v Košiciach (pre ich vzťah k jednému z účastníkov konania sp. zn. 9 C 91/03) o svoje vylúčenie z konania a rozhodovania v tejto veci, a keďže Krajský súd v Košiciach dôvody ich vylúčenia uznal, rozhodol o ich vylúčení a prikázal vec na konanie a rozhodovanie   Okresnému   súdu   v Rožňave.   Išlo   o postup,   ktorý   Občiansky súdny poriadok predpokladá, a sťažovateľ okrem toho, že tento zákonom predvídaný postup vo   svojej   sťažnosti   napadol,   už   neuviedol   žiadne   ďalšie   dôvody,   pre   ktoré   malo   dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Keďže postup orgánu štátu v súlade so zákonom nemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody a keďže sťažovateľ napadol iba takýto postup Okresného súdu v Michalovciach a Krajského súdu v Košiciach, bolo potrebné jeho sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľ tiež namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu v Michalovciach v konaní o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 9 C 91/03.

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   tejto   časti sťažnosti, keďže v prípadoch namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd považuje za opodstatnenú sťažnosť, v ktorej je označený súd, ktorý vo veci koná, takže jeho nečinnosťou možno porušiť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov.   Z tohto   dôvodu   je   potrebné   už   pri   predbežnom   prerokovaní odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť, v ktorej je za porušiteľa základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy označený súd, ktorý vo veci už nekoná, a nie súd, ktorý vo veci koná. Z tohto hľadiska ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľa a zistil, že tento sa na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou 30. decembra 2003. Z oznámenia Okresného súdu v Michalovciach   vyplynulo,   že   vec   sťažovateľa   vedená   pod   sp.   zn.   9   C   91/03   bola 28. októbra 2003 v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 NcC 30/03 z 11. septembra 2003 (a v súlade s § 12 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) postúpená na   konanie   Okresnému   súdu   v Rožňave.   Hoci   sa   sťažovateľ   na   ústavný   súd   obrátil   až 23. decembra 2003 (sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 30. decembra 2003), t. j. po postúpení   jeho   veci   Okresnému   súdu   v Rožňave,   napriek   tomu   požadoval   vysloviť porušenie   svojich   práv   Okresným   súdom   v Michalovciach   (ktorý   však   už   v jeho   veci nekoná).   Keďže   sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   označil   súd,   ktorý   v dobe   podania   jeho sťažnosti nebol (v dôsledku postúpenia spisu) spôsobilý porušiť jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo potrebné jeho sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2004