znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 24/01-16

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2001 predbežne prerokoval podnet Š. P., bytom T., ktorým žiada, aby Ústavný súd Slovenskej   republiky   rozhodol   o tom,   že   zaslaním   jeho   návrhu   Okresnému   súdu v Trnave 10. novembra 1994, doplneného 14. marca 2000, sa začína konanie vo veci výživného medzi manželmi, a ktorým súčasne žiada vysloviť, že prieťahy spôsobené postupom Okresného súdu v Trnave sú v rozpore s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

1.   Podnet   Š.   P.   v časti,   v ktorej   žiada   rozhodnúť,   že   sa   začalo   konanie   vo veci výživného medzi manželmi,   o d m i e t a   z dôvodu svojej nepríslušnosti.

2. Podnet Š. P. vo zvyšnej časti   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. júna 2000   doručené   podanie   Š.   P.,   bytom   T.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   označené   ako „sťažnosť pre porušenie čl. 46 Ústavy SR“, ktorým žiadal, aby ústavný súd rozhodol o začatí konania vo veci výživného medzi manželmi na základe jeho návrhu z 10. novembra 1994, doplneného 14. marca 2000 a zaslaného Okresnému súdu v Trnave, ako aj to, aby ústavný súd rozhodol o prieťahoch, ktoré sú v rozpore s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Podanie   navrhovateľa   obsahovalo   určité   nepresnosti,   a preto   ústavný   súd navrhovateľa   vyzval   v súlade   so   zákonom   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“), aby svoje podanie doplnil, a to do 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola navrhovateľovi doručená 29. júla 2000. Navrhovateľ na výzvu zareagoval až 15. januára 2001, kedy sa opakovane odvolával na spis 18 Nc 478/94 – konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletej V. P., nar. 11. februára 1986, ktoré však bolo zastavené, pričom návrh na určenie výživného medzi manželmi, ktorý sa v spise nenachádza, nebol vylúčený na samostatné konanie. Navrhovateľ sa domáhal listom predsedovi Okresného súdu v Trnave (29. marca 1999) konania vo veci, avšak predseda   súdu   mu   oznámil,   že   konanie   bolo   právoplatne   skončené   -   zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu. Predmetom tohto konania podľa vyjadrenia predsedu súdu bola úprava práv a povinností rodičov k maloletej V. P., nar. 11. februára 1986, a v tomto   konaní   nemožno   riešiť   vyživovaciu   povinnosť   medzi   manželmi.   Podľa predsedu súdu sa v spise ani nenachádza žiadny návrh na začatie konania o určenie vyživovacej povinnosti manžela. Predseda súdu argumentoval tým, že nie je v jeho kompetencii   zasahovať   do   rozhodovacej   činnosti   žiadneho   sudcu.   Rovnako   nie   je možné, aby rozhodoval o tom, či je sudca zaujatý a vylúčený z prejednávania veci. Vo veci   15   C   136/98   (zrušenie   spoločného   nájmu)   nebolo   o veci   právoplatne rozhodnuté.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127 ústavy   oprávnený   konať   o ústavných   sťažnostiach   smerujúcich   proti   právoplatným rozhodnutiam orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd. Ďalej je ústavný súd oprávnený podľa čl. 130 ods. 3 ústavy konať o podnetoch, obsahom ktorých   je namietanie porušenia   práv fyzických   a právnických   osôb,   tiež v prípadoch, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd kvalifikoval podanie navrhovateľa ako podnet. Aby ústavný súd mohol o podnete konať, musí byť obsahom podnetu otázka, na rozhodovanie ktorej je ústavný súd príslušný.

1.   Do   právomoci   ústavného   súdu   nepatrí   rozhodovať   o začatí   konania   na všeobecných   súdoch.   Začatie   konania na všeobecných   súdoch   upravuje Občiansky súdny poriadok a Trestný poriadok. Aj podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je nadriadeným orgánom všeobecných súdov (I. ÚS 138/93, I. ÚS 37/95, I. ÚS 40/95, I. ÚS 5/98, I. ÚS 52/98) a nemôže nahrádzať procesné úkony všeobecných súdov ani rozhodovať namiesto nich v občianskoprávnych veciach (I. ÚS 15/94, I. ÚS 55/98). Z tohto dôvodu ústavný súd podnet navrhovateľa v časti, v ktorej žiada   rozhodnúť   o začatí   konania   vo   veci   výživného   medzi   manželmi,   odmietol z dôvodu svojej nepríslušnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   Čo   sa   týka   druhej   časti   podania,   v ktorej   navrhovateľ   žiada   vysloviť,   že prieťahy spôsobené postupom Okresného súdu v Trnave sú v rozpore s čl. 46 ústavy, ústavný   súd   z predloženej   dokumentácie   navrhovateľa   zistil,   že   navrhovateľ   podal 10. novembra   1994   podanie   označené   ako   návrh   o výživné   medzi   manželmi a adresoval ho do spisu vedeného na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 18 Nc 478/94, týkajúceho sa konania o úprave výživného pre maloletú V. P., toto konanie bolo zastavené, nakoľko matka maloletej vzala návrh späť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. decembra 1995. Návrh na určenie výživného medzi manželmi súd nevyčlenil na samostatné konanie, nakoľko z obsahu podania označeného ako návrh o výživné   vyplynulo,   že   sa   ním   navrhovateľ   dožadoval   určenia   povinnosti   jeho manželke hradiť pre ňu a svoju rodinu ako nájomné sumu 2 000 Sk mesačne. Keďže vo veci „návrhu o výživné“ konanie nezačalo ani jedným zo spôsobov ustanovených v § 82 Občianskeho súdneho poriadku, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa prieťahmi   v konaní   v merite   veci,   a preto   ústavný   súd   v tejto   časti   podanie navrhovateľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.