znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 239/2013-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. V. S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 17 C 15/2006-675 z 18. júla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2013 doručená   sťažnosť   spoločnosti   C.,   s. r. o.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu   Humenné (ďalej   len „okresný   súd“)   č.   k.   17 C 15/2006-675 z 18. júla 2012.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   konaní   vedenom   na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 15/2006 žalobou z 27. januára 2006 (podanou jej právnou predchodkyňou, pozn.) domáha proti žalovaným náhrady škody.

V právnej veci žaloby okresný súd uznesením č. k. 17 C 15/2006-330 z 3. decembra 2010 ustanovil znalca Ing. S. P. z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva a daňovníctva, kontrolingu (ďalej len „znalec“) na účely podania „kontrolného“ znaleckého posudku.

Potom, čo ustanovený znalec okresnému súdu 20. februára 2012 doručil vypracovaný znalecký posudok č. 1/2012, sťažovateľka podaním z 27. marca 2012 vzniesla proti jeho osobe námietku zaujatosti.

Okresný súd v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny   poriadok   v   znení   účinnom   v   rozhodujúcom   období   (ďalej   len   „OSP“)   rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou uznesením č. k. 17 C 15/2006-675 z 18. júla 2012, tak že v právnej veci žaloby znalec z podania znaleckého posudku nie je vylúčený.

Sťažovateľka, riadiac sa   (nesprávnym) poučením   uznesenia okresného súdu   č.   k. 17 C 15/2006-675 z 18. júla 2012 o opravnom prostriedku, podala proti nemu odvolanie (riadny opravný prostriedok).

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 3 Co 111/2012-736 zo   16.   novembra   2012   odvolanie   sťažovateľky   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k. 17 C 15/2006-675 z 18. júla 2012 pre jeho neprípustnosť odmietol.

Sťažovateľka   po   argumentácii   o   podaní   sťažnosti   včas   odôvodnila   namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie okrem iného najmä takto:

«... Pokiaľ ide o vytknuté oneskorené vznesenie námietky zaujatosti znalca zo strany sťažovateľa...

Zo skutkových okolností zistených súdom I. stupňa vyplýva, že námietku zaujatosti znalca sťažovateľ po prvý raz vzniesol v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku (ďalej len „ZP“) zo dňa 23. 03. 2012, t j. v lehote 10 dní od doručenia predmetného ZP. O tom, že súdom ustanovený znalec - Ing. P. je zaujatý sa sťažovateľ po prvý raz dozvedel až po preštudovaní doručeného ZP, ktorý je výsledkom odbornej činnosti znalca a jeho obsah vyjadruje postup a efektívnosť zvolených metód na zistenie skúmaných skutočností, ktoré sú nevyhnuté pre rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti a znenie ust. § 15a OSP, máme za to, že sťažovateľ podal námietku zaujatosti znalca včas...

Zároveň je z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia č. k. 17 C/15/2006-675 zrejmé, že súd I. stupňa pri zisťovaní skutočnosti, či boli námietky podané včas, opomenul aplikovať ust. § 15a ods. 2 OSP, ktoré expressis verbis alternatívnym spôsobom ohraničuje začiatok a koniec plynutia lehoty na podanie námietok zaujatosti Dôvody neaplikovania ust. § 15a OSP súd I. stupňa v napadnutom uznesení neuviedol...

Z napadnutého uznesenia, ako aj z ďalších vyššie uvedených dôkazov, je zrejmé, že súd I. stupňa mal v čase rozhodovania o sťažovateľom vznesenej námietke zaujatosti znalca k   dispozícii   opakované   vyjadrenia   znalca,   ktorými   súd   prakticky   až   po   vypracovaní a odovzdaní   ZP   č.   1/2012   zo   dňa   12. 02. 2012,   ktorý   bol   súdu   I   stupňa   doručený   dňa 20. 02. 2012, oznámil, že sťažovateľ ho pred a počas prác na podanom ZP ovplyvňoval. Sťažovateľ sa podľa názoru znalca mal namietaného konania dopustiť za tým účelom, aby znalec vypracoval ZP v jeho prospech...

Pokiaľ teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého   uznesenia   na   jednej   strane   uviedol   tvrdenie   znalca   v   tom   zmysle,   že   bol sťažovateľom   neprípustným   spôsobom   ovplyvňovaný,   a   to   už   v   počiatočnom   štádiu vypracúvania   ZP,   ktorú   skutočnosť   znalec   súdu   oznámil   až   po   odovzdaní   ZP   (t. j.   nie bezodkladne ako mu to ukladá najmä zákon č. 382/2004 Z. z.) a zároveň súd I. stupňa na túto   skutočnosť   pri   rozhodovaní   o   vznesenej   námietke   zaujatosti   vôbec   neprihliadol   a znalca z podania ZP nevylúčil, došlo zo strany súdu ako aj znalca k flagrantnému porušeniu zákona a v nadväznosti na to i čl. 46 ods. 1 Ústavy SR...»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 17 C/15/2006-675 zo dňa 18. 07. 2012 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Zrušuje   uznesenie   Okresného   súdu   Humenné   č.   k.   17 C/15/2006-675   zo   dňa 18. 07. 2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Okresný   súd   Humenné   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   konania   pred ústavným súdom vo výške 331,15 € k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 17 C 15/2006-675 z 18. júla 2012, ktorým   okresný   súd   námietke   zaujatosti   vznesenej   sťažovateľkou   proti   osobe   znalca nevyhovel.

Sťažovateľka   najmä   namieta,   že   okresný   súd   pri   rozhodovaní   o   ňou   vznesenej námietke   zaujatosti   proti   znalcovi   s   poukazom   na   ustanovenie   §   17   ods.   2   OSP   bez akéhokoľvek odôvodnenia neaplikoval primerane ustanovenie § 15a ods. 2 OSP, podľa ktorého účastník môže uplatniť námietku zaujatosti do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je znalec vylúčený, pričom sťažovateľke vytkol, že námietku zaujatosti proti osobe znalca nevzniesla v lehote 3 dní potom, čo jej bolo doručené uznesenie o jeho ustanovení (podľa poučenia tohto uznesenia, pozn.), resp. že námietku zaujatosti proti jeho osobe vzniesla až po vypracovaní znaleckého posudku.

Sťažovateľka   namieta   arbitrárnosť   napadnutého   uznesenia   okresného   súdu   aj z dôvodu, že okresný súd pri rozhodovaní o jej námietke zaujatosti vôbec nebral do úvahy vyjadrenia samotného znalca o tom, že sťažovateľka ho počas vypracovávania znaleckého posudku mala ovplyvňovať, v čom sťažovateľka vzhliada dostatočné dôvody zakladajúce pochybnosti o jeho nezaujatosti, a tým zároveň na vylúčenie znalca z podania znaleckého posudku.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonným   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Podľa   aktuálnej   judikatúry   ústavného   súdu   v   prípade   podania   mimoriadneho opravného   prostriedku   (dovolania)   sa   považuje   ústavná   sťažnosť   za   prípustnú   až   po rozhodnutí   o   dovolaní.   Pritom   lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (I. ÚS 169/09, I. ÚS 358/09).

Ústavný súd vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka proti uzneseniu okresného súdu č. k. 17 C 15/2006-675 z 18. júla 2012 podala odvolanie (riadny opravný prostriedok), ktoré bolo uznesením krajského súdu č. k. 3 Co 111/2012-736 zo 16. novembra 2012 pre jeho neprípustnosť odmietnuté, a obzvlášť so zreteľom na to, že sa pri podaní odvolania riadila nesprávnym poučením okresného súdu o možnosti jeho podania, a s poukazom na svoju   judikatúru   o   prípustnosti   sťažnosti   v   prípade   podania   dovolania   (mimoriadneho opravného prostriedku) až po rozhodnutí o dovolaní, resp. o zachovaní lehoty na podanie sťažnosti   proti   predchádzajúcemu   právoplatnému   rozhodnutiu   (pozri   už   uvedené)   na základe   dôkazu   podobného   (argumentum   a   simili),   túto   sťažnosť   proti   označenému uzneseniu okresného súdu považoval za podanú včas.

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   („ak...   nerozhoduje   iný   súd“),   ktorý   vyplýva z citovaného čl.   127 ods.   1   ústavy, môže   ústavný   súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba   alebo   právnická   osoba   nemôže   domôcť   v   žiadnom   inom   konaní   pred   súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých práv, porušenie ktorých sťažovateľka namieta, t. j. základného práva na súdnu ochranu, resp.   práva   na   spravodlivý   súdny   proces,   k   porušeniu   ktorých   malo   dôjsť   označeným uznesením   okresného   súdu,   ktorým   námietke   zaujatosti   vznesenej   sťažovateľkou   proti osobe   znalca   nevyhovel,   neposkytuje   iný   všeobecný   súd   na   základe   sťažovateľke dostupných   opravných   prostriedkov   predstavujúcich   účinné   právne   prostriedky   nápravy namietaného porušenia jej práv.

Aj keď je pravdou, že proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej proti osobe znalca, odvolanie (riadny opravný prostriedok)   podľa   ustanovenie   §   202   ods.   3   písm.   k)   OSP   nie   je   prípustné,   v zmysle ustanovenia   §   201   OSP   účastník   môže   napadnúť   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

V zmysle § 205 ods. 2 písm. b) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z už citovaných zákonných ustanovení zrejme vyplýva, že na základe prípadného odvolania   –   riadneho   opravného   prostriedku   podaného   sťažovateľkou   proti   budúcemu rozsudku   okresného   (prvostupňového)   súdu   o   žalobe   ako   takej   –   a   týmto   odvolaním vytýkanej inej vade konania okresného súdu spočívajúcej v tom, že okresný súd námietke sťažovateľky   vznesenej   proti   osobe   znalca   nevyhovel,   tento   rozsudok   bude   odvolacím súdom preskúmaný medziiným aj z hľadiska, či z tohto dôvodu nie je napadnutý rozsudok založený   na   znaleckom   posudku   vypracovanom   znalcom,   ktorý   mal   byť   pre   zaujatosť z podania   znaleckého   posudku   vylúčený,   a   či   táto   okolnosť   mohla   mať   za   následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Na základe sťažovateľkou podaného odvolania by sa tak odvolací súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia musel v podstate vyrovnať s   rovnakými skutkovými   a   právnymi argumentmi,   aké sťažovateľka   proti   napadnutému uzneseniu okresného súdu predchádzajúcemu jeho budúcemu rozhodnutiu vo veci samej uvádza v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd   sťažnosť   sťažovateľky   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého rozhodnutia, ako aj o priznaní náhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013