znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 239/2010-35

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   27.   októbra   2010 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. G., B., A. M., B., J. M., B., D. V., L., M. P., B., a M. M., Z., zastúpených advokátom JUDr. J. V., N., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp.   zn.   1 C 36/2008   (pôvodne   vedenom   na   Okresnom   súde   Dolný   Kubín   pod   sp.   zn. 7 C 718/2001) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. G., A. M., J. M., D. V., M. P. a M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu   Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 36/2008   p o r u š e n é b o l o.

2. J. G., A.   M., J. M., D. V., M. P. a M. M.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Námestovo   j e   p o v i n n ý   uhradiť J. G., A. M., J. M., D. V., M. P. a M. M. trovy konania v sume 1 147,59 € (slovom tisícstoštyridsaťsedem eur a päťdesiatdeväť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. V., N.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. II. ÚS 239/2010-23 z 13. mája 2010 na ďalšie konanie sťažnosť J. G. (ďalej len „sťažovateľ v 1.   rade“),   A.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka   v 2.   rade“),   J.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ v 3. rade“), D. V. (ďalej len „sťažovateľka vo 4. rade“), M. P. (ďalej len „sťažovateľka v 5. rade“) a M. M. (ďalej len „sťažovateľ v 6. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Námestovo   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 C 36/2008 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 718/2001, ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v podstatnej časti prijatej sťažnosti uviedli: „Na Okresnom súde Dolný Kubín odo dňa 14.11.2001 do dňa 31.12.2007 pod sp.zn. 7 C 718/2001 prebiehalo konanie o návrhu navrhovateľov: 1. J. G.,..., 2. J. M.,..., obaja zast. JUDr. J. V...., proti odporcom: 1. lng. J. J.,..., a. 2. Obec B...., obaja zast. JUDr. A. S...., o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv.

Dňa   12.4.2005   zomrel   J.   M.,   ktorý   v   tomto   konaní   vystupoval   ako   navrhovateľ v 2. rade.   Po   jeho   smrti   vstúpili   do   konania   právny   nástupcovia   neb.   J.   M.   a   začali vystupovať ako navrhovatelia v 2. - 6. rade: 2. A. M...., 3. J. M.,..., 4. D. V...., 5. M. P...., 6. M. M.,..., všetci zast. JUDr. J. V.

Odo dňa 1.1.2008 t.j. odo dňa zriadenia Okresného súdu Námestovo do súčasnosti prebieha konanie v tejto veci na Okresnom súde Námestovo pod sp.   zn.   1 C 36/2008. I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto súdneho konania už uplynulo viac ako 8 rokov a 5 mesiacov do dnešného dňa nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.

Túto našu sťažnosť podávame na Ústavný súd Slovenskej republiky z toho dôvodu, že o ochrane tohto nášho práva nerozhoduje iný súd....

Pri uplatnení nášho   ústavného   práva podľa článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky sme využili všetky právne prostriedky, ktoré nám právne predpisy poskytujú na jeho ochranu.

Listom zo   dňa   1.4.2009   sme podali JUDr.   M.   K.,   predsedníčke   Okresného súdu Námestovo   sťažnosť   na   prieťahy   v   tomto   konaní   podľa   §   62   zákona   č. 757/2004   Z.   z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov. Kedže JUDr. M. K. je zároveň zákonnou sudkyňou v tejto veci bola naša sťažnosť zo dňa 1.4.2009 odstúpená na vybavenie JUDr. J. K., predsedovi Krajského súdu v Žiline. Listom Krajského súdu v Žiline Spr. 11017/09 zo dňa 4.5.2009 nám JUDr. J. K., predseda Krajského súdu v Žiline oznámil, že zo strany súdu došlo k prieťahom, za čo sa nám ospravedlnil...

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní a tým aj k porušeniu základného práva podľa článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky podľa svojich nálezov zohľadňuje 3 kritériá - právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania počas konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval.

Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky právna a faktická zložitosť veci, o   ktorej   súd   rozhoduje   nezbavuje   súd   zodpovednosti   za   prieťahy   v   konaní.   V   konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1 C 36/2008 /pôvodne konanie vedené na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 7 C 718/2001/ nejde o skutkovo a ani právne zložitú vec. Doterajšia dĺžka tohto súdneho konania v trvaní 8 rokov a 5 mesiacov je preto neodôvodnená a neprimerane dlhá...

Z obsahu spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1 C 36/2008 je možné zistiť, že my

- sťažovatelia v 1. - 6. rade sme spolu s naším advokátom JUDr. J. V. veľakrát urgovali nariadenie termínu pojednávania, zúčastňovali sme sa nariadených pojednávaní a v konaní sme vystupovali aktívne.

Z obsahu...   spisu   je   zrejmé,   že   Okresný   súd   Dolný   Kubín   v   období   odo   dňa 14.11.2001 do dňa 31.12.2007 a Okresný súd Námestovo odo dňa 1.1.2008 do súčasnosti tieto zákonné ustanovenia v tomto konaní nerešpektovali.   Do dnešného dňa sa vo veci uskutočnili iba 2 pojednávania dňa 27.4.2006 a dňa 28.11.2006 na Okresnom súde Dolný Kubín, na ktorých nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.

V tomto konaní sú neodôvodnené prieťahy, čím sa toto konanie neúmerne predlžuje... Takýmto postupom Okresného súdu Dolný Kubín a Okresného súdu Námestovo v tomto súdnom konaní je porušované naše ústavné právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky... Zmena zákonných sudcov v priebehu tohto konania nemôže ospravedlniť tieto prieťahy v tomto konaní...

Už   iba   samotná   skutočnosť,   že   konanie   v   tejto   veci   trvá   viac   ako   8   rokov   a   5 mesiacov   je   dôkazom   porušenie   nášho   ústavného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav našej právnej neistoty do tej miery, že naše právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom.“

2.1 Na základe uvádzaných skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov J. G., A. M...., J. M., D. V...., M. P.... a M. M. na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   článku   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v   konaní   vedenom   pod   sp.zn.   7   C 718/2001 a postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1 C 36/2008 porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1 C 36/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi J. G. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR,   ktoré   sú   Okresný   súd   Dolný   Kubín   a   Okresný   súd   Námestovo   povinní   zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi J. G. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Sťažovateľke A. M.... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR,   ktoré   sú   Okresný   súd   Dolný   Kubín   a   Okresný   súd   Námestovo   povinní   zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľke A. M.... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Sťažovateľovi J. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR,   ktoré   sú   Okresný   súd   Dolný   Kubín   a   Okresný   súd   Námestovo   povinní   zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi J. M. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Sťažovateľke D. V.... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR,   ktoré   sú   Okresný   súd   Dolný   Kubín   a   Okresný   súd   Námestovo   povinní   zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľke D. V.... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Sťažovateľke M. P.... sa priznáva primerané finančne zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR,   ktoré   sú   Okresný   súd   Dolný   Kubín   a   Okresný   súd   Námestovo   povinní   zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľke M. P.... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Sťažovateľovi M. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR,   ktoré   sú   Okresný   súd   Dolný   Kubín   a   Okresný   súd   Námestovo   povinní   zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi M. M. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Sťažovateľom J. G., A. M...., J. M., D. V...., M. P.... a M. M. sa priznávajú trovy tohto konania v sume 1.147,59 EUR, ktoré sú Okresný súd Dolný Kubín a Okresný súd Námestovo povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľom na účet advokáta JUDr. J. V.... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril okresný súd, zastúpený   jeho   predsedníčkou   JUDr. M.   K.,   listom   sp.   zn.   Spr   4532/10   doručeným ústavnému   súdu   11.   júna   2010.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení chronologicky popísala úkony vykonané v danej veci okresným súdom (ako aj predtým konajúcim Okresným súdom Dolný Kubín) a k veci ďalej uviedla:

„Dňom 01.01.2008, ktorým bol zriadený Okresný súd Námestovo výkon súdnictva v uvedenej   veci prešiel na   tento súd a   vec bola   zaevidovaná   pod sp.   zn.   1 C/36/2008. Vzhľadom na množstvo veci, ktoré boli jednorázovo pridelené do senátov sudcov tohto súdu (cca   250   vecí)   a   pomerne   vysoký   mesačný   nápad   nebolo   v   schopnostiach   sudcu,   aby v každej veci konal bez prieťahov. Vzhľadom na túto skutočnosť Okresný súd Námestovo prvý úkon vykonal dňa 26.01.2009...

Je   pravdou,   že   do   podania   sťažnosti   sa   uskutočnili   len   dve   pojednávania   na Okresnom   súde   v   Dolnom   Kubíne.   Poukazujem   však   na   to,   že   práve   právny   zástupca navrhovateľov 3 krát žiadal odročiť pojednávanie pre prekážky na jeho strane. Vec nie je právne zložitá. Je však veľmi procesne náročná práve z dôvodu podaných návrhov právnym zástupcom navrhovateľov, ktorých vybavenie si vyžadovalo množstvo ďalších úkonov. K dĺžke konania vedeného na Okresnom súde v Dolnom Kubíne sa nevyjadrujem. Na Okresnom súde v Námestove súd nekonal od 01.01.2008 do 26.01.2009 z dôvodov, ktoré som v tomto vyjadrení uviedla.“

Predsedníčka okresného súdu zároveň oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

4. Právny zástupca sťažovateľov podaním doručeným ústavnému súdu 14. júna 2010 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Zároveň požiadal o doručenie písomného stanoviska okresného súdu k prijatej sťažnosti, pretože sa k tomuto stanovisku chce   vyjadriť.   Právny   zástupca   sťažovateľov   sa   aj napriek   výzve   ústavného   súdu   č.   k. II. ÚS 239/2010-30   z   15.   júna   2010,   ktorej   prílohou   bolo   stanovisko   okresného   súdu k prijatej sťažnosti, do rozhodnutia ústavného súdu k tomuto stanovisku nevyjadril.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 1 C 36/2008 (pôvodne vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 718/2001):

Dňa   14.   novembra   2001   sťažovateľ   v 1.   rade   a J.   M.,   B.   (ďalej   len   „žalobca v 2. rade“, spolu ďalej len „žalobcovia“), zastúpení JUDr. J. V., podali Okresnému súdu Dolný Kubín žalobu o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv proti Ing. J. J., K. (ďalej len „žalovaný v 1. rade“), a Obci B. (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“, spolu ďalej len „žalovaní“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 718/01.

Dňa 8. septembra 2003 Okresný súd Dolný Kubín vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 17. septembra 2003 žalobcovia zaplatili súdny poplatok. Dňa 4. mája 2005 bol Okresnému súdu Dolný Kubín doručený úmrtný list žalobcu v 2. rade, ktorý zomrel 12. apríla 2005.

Dňa   16.   augusta   2005   bolo   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín   doručené   osvedčenie o dedičstve sp. zn. 5 D 562/2005 po poručiteľovi – žalobcovi v 2. rade.

Dňa   5.   apríla   2006   sa   žalovaní   prostredníctvom   právneho   zástupcu   JUDr.   A.   S. vyjadrili k žalobe.

Dňa   5.   apríla   2006   právny   zástupca   žalobcov   požiadal   o odročenie   pojednávania nariadeného na 11. apríl 2006.

Dňa   11.   apríla   2006   právny   zástupca   žalobcov   doručil   návrh   na   dokazovanie v súvislosti s úmrtím žalobcu v 2. rade.

Dňa   11.   apríla   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   boli   prítomní sťažovatelia v 2. až 6. rade ako právni nástupcovia žalobcu v 2. rade. Pojednávanie bolo odročené na 27. apríl 2006.

Dňa   27.   apríla   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   boli   prítomní sťažovatelia v 1. až 3. rade. Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely vykonania navrhnutých dôkazov.

Dňa   3.   mája   2006   sťažovatelia   v 1.   až   3.   rade   doručili   návrh   na   vykonanie dokazovania vo veci.

Dňa   7.   septembra   2006   Okresný   súd   Dolný   Kubín   požiadal   Správu   katastra   T. o zapožičanie   spisu   sp.   zn.   V 212/1998   a Obec   B.   o výpis   z uznesenia   obecného zastupiteľstva z 11. decembra 1997.

Dňa   22.   septembra   2006   Obec   B.   doručila   požadované   uznesenie   z obecného zastupiteľstva.

Dňa   10.   októbra   2006   Okresný   súd   Dolný   Kubín   požiadal   Štátny   archív   v B. o zapožičanie spisu sp. zn. D 389/1944, Správu katastra T. o zaslanie úplných a čitateľných výpisov z pozemkovej knihy a Obec B. o podanie správy o skutočnostiach dôležitých pre prerokovávanú vec.

Dňa   16.   októbra   2006   Správa   katastra   T.   zaslala   žiadané   pozemkovoknižné protokoly.

Dňa 18. októbra 2006 Obec B. podala správu. Dňa   19.   októbra   2006   Okresný   súd   Dolný   Kubín   nariadil   pojednávanie   na 14. november 2006.

Dňa   30.   októbra   2006   právny   zástupca   sťažovateľa   v 1.   rade   JUDr.   V.   faxom požiadal o odročenie termínu pojednávania.

Dňa   3.   novembra   2006   Okresný   súd   Dolný   Kubín   oznámil   zmenu   termínu pojednávania zo 14. novembra 2006 na 28. november 2006.

Dňa 3. novembra 2006 sťažovatelia doručili návrh na spojenie vecí vedených pod sp. zn. 7 C 718/01 a sp. zn. 7 C 719/01 na spoločné konanie.

Dňa   28.   novembra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito pre účely predloženia písomného návrhu sťažovateľa v 1. rade na rozšírenie okruhu účastníkov konania na strane žalovaných.

Dňa 29. decembra 2006 právny zástupca JUDr. V. doručil požadované doklady.Dňa   24.   januára   2007   Okresný   súd   Dolný   Kubín   požiadal   Matričný   úrad   v D. o podanie informácie, či sú účastníci konania obyvateľmi obce. Taktiež požiadal o podanie správy Obec S., Matričný úrad v T., Matričný úrad v R., Obec Č., Obec V., Mesto J. a Obec S. u Z.

V období od 31. januára 2007 do 7. februára 2007 boli Okresnému súdu Dolný Kubín doručené požadované správy.

Dňa   12.   februára   2007   a 14.   februára   2007   Okresný   súd   Dolný   Kubín   urgoval Matričný úrad v R. a Obec Č. na podanie správy.

V dňoch 14. – 16. februára 2007 ďalšie obce oznámili Okresnému súdu Dolný Kubín trvalé bydliská účastníkov konania.

Dňa 16. marca 2007 Ministerstvo vnitra Českej republiky oznámilo, ako je potrebné postupovať pri získavaní osobných údajov z informačného systému v Českej republike.Dňa   12.   júna   2007   právny   zástupca   sťažovateľa   v 1.   rade   JUDr.   V.   požiadal o odročenie termínu pojednávania nariadeného na 12. jún 2007. Zároveň faxom doručil ďalší návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných.

Dňa 12. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovatelia ani právny zástupca JUDr. V. neboli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 24. septembra 2007 Okresný súd Dolný Kubín vyzval sťažovateľa v 1. rade na upresnenie účastníkov, ktorých vstup do konania navrhuje.

Dňa 20. decembra 2007 Okresný súd Dolný Kubín vyzval JUDr. V., aby oznámil, či zastupuje aj žalobcov v 2. až 6. rade.

Dňa 3. júla 2008 (na potvrdení je zrejme nesprávne uvedený dátum 3. júl 2006, pozn.) vec prešla na okresný súd a je vedená pod sp. zn. 1 C/36/2008.

Dňa 26. januára 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa v 1. rade na upresnenie okruhu žalovaných.

Dňa 8. februára 2009 JUDr. V. doručil vyjadrenie sťažovateľov v 1. až 6. rade. Dňa 2. septembra 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby upresnil   označenie   účastníkov,   ktorých   vstup   do   konania   žiada   pripustiť,   pretože   na pojednávaní   28.   novembra   2006   žiadal   pripustiť   iných   ako   podaním   z 12.   júna   2007. Zároveň žiadal doručiť súhlasy právnych nástupcov so vstupom do konania.

Dňa 16. októbra 2009 okresný súd urgoval právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadril k výzve z 2. septembra 2009.

Dňa   24.   februára   2010   okresný   súd   uznesením   pripustil   vstup   navrhovaných účastníkov do konania na strane žalovaných.

Dňa   9.   apríla   2010   sťažovatelia   v 1.   až   6.   rade   vypovedali   plnú   moc   JUDr.   V. JUDr. V. zároveň doručil oznámenie sťažovateľov v 1. až 6. rade o uzavretí dohody so žalovanými.

Dňa 11. apríla 2010 sťažovatelia v 2. až 6. rade udelili plnú moc na zastupovanie v konaní sťažovateľovi v 1. rade.

Dňa 12. apríla 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ v 1. rade vzal žalobu proti žalovaným v 3. až 37. rade späť. Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely rozhodnutia o tomto procesnom návrhu.

Dňa 14. apríla 2010 okresný súd uznesením zastavil konanie proti žalovaným v 3. až 37. rade.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   (práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd) nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 36/2008 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný   Kubín   pod   sp.   zn.   7   C   718/2001)   dochádzalo   k   porušovaniu   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa (napr. I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval   aj v danom prípade.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v prípade   sťažovateľov   došlo   k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania na strane žalobcu, a to na   základe   univerzálnej   sukcesie   (dedenie).   Keďže   univerzálna   sukcesia   automaticky vyvoláva   procesnoprávne   nástupníctvo,   okresný   súd   nemusel   uznesením   túto   zmenu pripustiť.   Uvedená   skutočnosť   má   podľa   názoru   ústavného   súdu   zásadný   význam   pre vymedzenie   obdobia,   ktoré   podlieha   posúdeniu   namietanej   protiústavnosti   konania okresného súdu, pretože v uvedenom prípade v dôsledku zmeny účastníkov konania nedošlo k vzniku   nového   procesnoprávneho   vzťahu   (ako   je   to   pri   zámene   účastníkov),   ale k procesnoprávnemu   nástupníctvu   do   už   existujúceho   procesnoprávneho   vzťahu (m. m. I. ÚS 52/01).

S prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovatelia   vstúpili   do   konania   na   základe   univerzálnej sukcesie, ústavný súd bude pri posudzovaní postupu okresného súdu (ako aj Okresného súdu Dolný Kubín) prihliadať aj na obdobie týkajúce sa právneho predchodcu sťažovateľov.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania   je   rozhodovanie   o   návrhu   na   vyslovenie   neplatnosti   právneho   úkonu   relatívne neplatného,   teda   po   právnej   stránke   ide   o   štandardnú   občianskoprávnu   vec   patriacu   do bežnej rozhodovacej   agendy   všeobecného súdnictva. Zložitou   sa   môže javiť z hľadiska skutkového,   čo   súvisí   s väčším   počtom   účastníkov   konania,   pričom   v priebehu   konania žalobca v 2. rade zomrel a do konania vstúpili jeho právni nástupcovia. Tieto skutočnosti síce spôsobili určitú faktickú zložitosť veci a z toho vyplývajúci stupeň časovej náročnosti, to   však   nemôže   byť   samo   osebe   v   posudzovanej   veci   akceptované   ako   dôvod ospravedlňujúci doterajšiu dĺžku napadnutého konania. Na skutkovú (procesnú) zložitosť veci poukázala vo svojom stanovisku k sťažnosti aj predsedníčka okresného súdu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   konštatuje,   že   aj   sťažovatelia   čiastočne   prispeli svojím správaním k doterajšej dĺžke konania, na čo poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení   k sťažnosti.   Na   ťarchu   sťažovateľov   z pohľadu   zbytočných   prieťahov v napadnutom konaní možno pripísať skutočnosť, že ich právny zástupca opakovane žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu prekážok na jeho strane. Išlo o pojednávania nariadené na   11.   apríl   2006,   14.   november   2006   a 12.   jún   2007.   Je   potrebné   poukázať   aj   na nekonzistentný   postup   sťažovateľov   v súvislosti   s ich   návrhmi   na   pristúpenie   ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných. Na pojednávaní 28. novembra 2006 právny zástupca   JUDr.   V. navrhol   pristúpenie ďalších   účastníkov do   konania v počte 29 osôb, následne   návrhom   z 12.   júna   2007   požiadal   o pristúpenie   účastníkov   v počte   37   osôb. Potom,   ako   okresný   súd   uznesením   z 24.   februára   2010   pripustil   vstup   navrhovaných účastníkov do konania, na pojednávaní konanom 12. apríla 2010 sťažovatelia vzali proti týmto žalovaným žalobu späť a žiadali konanie proti nim zastaviť. Navyše, konajúci súd musel   opakovane   vyzývať   právneho   zástupcu   sťažovateľov   na   upresnenie   jeho   podaní týkajúcich sa osôb, ktorých vstup do konania mal súd pripustiť, keďže z viacerých týchto podaní nebolo zrejmé, vstup ktorých osôb do konania navrhuje.

V danom prípade však podiel sťažovateľov na vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé konanie okresného súdu zapríčinené najmä jeho nečinnosťou.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd skúmal, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

V súvislosti   s uvedeným   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   podľa   príslušných ustanovení   zákona   č. 511/2007   Z. z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa   zákon   č. 371/2004   Z. z. o sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   o   zmene   zákona   č. 99/1963   Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších   predpisov,   s účinnosťou   od   1.   januára   2008   prešiel   výkon   súdnictva v danej   veci   z Okresného   súdu   Dolný   Kubín   (odovzdávajúci   súd)   na   okresný   súd (nadobúdajúci súd).

Neoddeliteľnou   súčasťou   prechodu   súdnictva   v danej   veci   je   aj   prenesenie zodpovednosti   za   prieťahy   v konaní,   a preto   treba   v tomto   zmysle   hodnotiť   napadnuté konanie ako celok.

V doterajšom priebehu napadnutého konania ústavný súd zistil tieto obdobia úplnej nečinnosti:

-   od   14.   novembra   2001   (žaloba   doručená   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín)   do 8. septembra 2003 (výzva na zaplatenie súdneho poplatku), teda takmer 22 mesiacov,

- od 17. septembra 2003 (žalobcovia zaplatili súdny poplatok) do 11. apríla 2006 (uskutočnilo sa pojednávanie), teda takmer 31 mesiacov,

-   od   27.   apríla   2006   (keď   sa   uskutočnilo   pojednávanie)   do   7.   septembra   2006 (žiadosť adresovaná Správe katastra T. a Obci B.), teda 4 mesiace,

- od 20. decembra 2007 (výzva Okresného súdu Dolný Kubín právnemu zástupcovi JUDr.   V.   na   predloženie   splnomocnenia)   do   26.   januára   2009   (okresný   súd   vyzval sťažovateľa v 1. rade na upresnenie okruhu žalovaných), teda 13 mesiacov,

-   od   26.   januára   2009   do   2.   septembra   2009   (výzva   právnemu   zástupcovi sťažovateľov na upresnenie označenia pristupujúcich účastníkov), teda 7 mesiacov. Celková doba nečinnosti v doterajšom priebehu napadnutého konania je viac ako šesť rokov.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedenú   nečinnosť   okresného   súdu   konštatuje,   že   v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani výlučne správaním účastníkov konania, ale najmä v dôsledku postupu okresného súdu (a predtým Okresného súdu Dolný Kubín).

K   argumentácii   predsedníčky   okresného   súdu   o   nadmernej   zaťaženosti   sudcov okresného   súdu   ústavný   súd   poukazuje na   svoju   stabilizovanú judikatúru   opierajúcu   sa o judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   že   nadmerné   množstvo   vecí   na   súde nezbavuje   štát   zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní   (mutatis   mutandis III. ÚS 32/02, IV. ÚS 196/03).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom vo veci konajúceho okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 36/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 718/2001) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

4. Vzhľadom   na to, že 18. augusta 2010 bola predmetná vec na okresnom súde právoplatne skončená schválením súdneho zmieru, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   sa   domáhali   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   pre každého v sume 1 000 €, ktoré vo svojej sťažnosti odôvodnili tým, že „... stav našej právnej neistoty trvajúci viac ako 8 rokov a 5 mesiacov nám spôsobil nielen materiálnu ujmu, ale aj nemateriálnu ujmu, najmä psychické problémy z dlhotrvajúceho súdneho konania“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za dôvodné priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov,   najmä   vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   konania, s prihliadnutím aj na nesúčinnostné správanie sťažovateľov a ich   podiel   na vzniknutých prieťahoch v napadnutom konaní považuje za primerané v nimi požadovanej výške, t. j. v sume 1 000 € pre každého zo sťažovateľov.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

6. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. V.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   – splnomocnenia z mája 2009, spísanie sťažnosti z 10. apríla 2010) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“).   Za jeden   úkon   právnej   pomoci vykonaný   v roku   2009   patrí   odmena   v sume   115,90 €,   za   jeden   úkon   právnej   pomoci vykonaný v roku 2010 patrí odmena v sume 120,23 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 236,13 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch   alebo viacerých osôb“,   t.   j.   na   sumu   188,90   €   v prípade   jedného   sťažovateľa.   V prípade   šiestich sťažovateľov   (6   x   188,90   €)   tvorí   náhrada   trov   právneho   zastúpenia   spolu   s režijným paušálom ku každému úkonu (1 x 6,95 € v roku 2009, 1 x 7,21 € v roku 2010) celkovú sumu 1 147,59 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľov (§   31a zákona o ústavnom súde   v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010