znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 239/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., R., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 268/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2009 doručená   sťažnosť   M.   K.,   R.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 268/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Dňa 20. 10. 2005 bol Okresnému súdu Bratislava II doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: M. K. proti odporcovi: Úrad pre finančný trh pre nesprávny úradný postup a o náhradu škody.   Keďže k 01. 01. 2006 odporca ako taký zanikol,   navrhovateľka   musela   vykonať zmenu   na strane   odporcu,   nakoľko dohľad   nad finančným trhom prevzala Národný banka Slovenska. (...)

Dňa 13. 06. 2006 bola predmetná vec postúpená a dňa 31. 08. 2006 bol aj predmetný spis   doručený   Okresnému   súdu   Bratislava   I.   (...)   Vec   je   vedená   na   Okresnom   súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C 268/2006. (...)

Až po 16 mesiacoch, dňa 04. 12. 2007 súd vykonal úkon, a to uznesením vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu konania. Na to navrhovateľ reagoval a podaním doručeným dňa 19. 12. 2007 odstránil vady predmetného návrhu. Následne dňa 18. 01. 2008 súd uznesením 26 C 268/2006-29 podanie navrhovateľky odmietol s odôvodnením neúplnosti podania. (...)

Voči predmetnému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie dňa 26. 02. 2008 a dňa 28. 02. 2008 príloha k nemu. Dňa 6. 03. 2008 súd predložil spis Krajskému súdu Bratislava. Krajský súd Bratislava rozhodol dňa 10. 07. 2008 uznesením, kde napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil OS BA I na ďalšie konanie. Spis vrátil dňa 22. 08. 2008. Od 28. 10. 2008, kedy súd zaslal návrh odporcovi na vyjadrenie, nevykonal žiaden úkon. (...)

Dňa   16.   03.   2009   bola   súdu   doručená   sťažnosť   navrhovateľa   na   prieťahy   v konaní(...)

Z   odpovede   súdu   zo   dňa   06.   04.   2009   vyplýva,   že   vznikol   objektívny   prieťah   v predmetnom   konaní,   preto   predsedníčka   súdu   vyhodnotila   sťažnosť   sťažovateľky   za dôvodnú(...)“

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že jej základné právo „na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ (z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.) bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 268/2006 porušené, prikáže okresnému súdu konať v predmetnej veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   prizná   jej   finančné   zadosťučinenie   v   sume   15   000   € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľov.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo   zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní   týchto   práv   ďalej   nepokračovalo   (m.   m.   IV.   ÚS   225/05,   III.   ÚS   317/05, II. ÚS 67/06).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využila možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podaním doručeným   predsedníčke   okresného   súdu   16.   marca   2009   podala   sťažnosť   na   prieťahy v označenom konaní. Do uvedeného dátumu sťažovateľka nepreukázala, že by si základné právo, porušenie ktorého namieta pred ústavným súdom, chránila iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka   právo   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o   súdoch,   sa   v   okolnostiach posudzovanej   veci   prejavilo   ako   účinný   právny   prostriedok   nápravy,   ktorý   mala sťažovateľka k dispozícii a ktorý ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj úspešne využila.   Predsedníčka   okresného   súdu   na   sťažnosť   odpovedala   prípisom   sp. zn. Spr. 2047/08 zo 16. apríla 2009, v ktorom uznala, že sťažnosť je dôvodná, a ubezpečila sťažovateľku, že konanie v danej veci z hľadiska rešpektovania čl. 48 ods. 2 ústavy bude pravidelne sledovať tak, aby k prieťahom v konaní zo strany okresného súdu už nemohlo dochádzať. Po podaní sťažnosti okresný súd v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na 7. september 2009.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   podaná   sťažnosť   sa   prejavila   ako   účinný   prostriedok nápravy, keďže okresný súd začal vo veci konať. Následne bola ústavnému súdu 1. júna 2009 doručená sťažnosť, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   prípadnou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07).

Po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy v konaní možno z ďalšieho postupu okresného súdu vyvodiť, že predsedníčka okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky adekvátne reagovala a prijala v primeranej lehote potrebné opatrenia vo veci.

Ústavný súd v súvislosti so svojimi zisteniami konštatuje, že sťažnosť na prieťahy v konaní   adresovaná   predsedníčke   okresného   súdu   ako   účinný   prostriedok   nápravy namietaného porušovania práv splnila svoj účel, pretože z procesných úkonov okresného súdu vykonaných po jej podaní je zrejmé, že okresný súd v namietanom konaní už koná, t. j. jeho postup v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu plynule smeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poznamenať, že prípadná nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu označeného konania by mohla spôsobiť   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo nevylučuje, aby sťažovateľka v takomto prípade opätovne podala sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho, aby musela opäť podať ďalšiu sťažnosť na nečinnosť orgánu štátnej správy súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009