znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 239/07-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   novembra   2007 predbežne prerokoval sťažnosť V. Š., K., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 262/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola l. augusta 2007 doručená sťažnosť V. Š., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž.,   ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 262/2004.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   18.   novembra   2004   okresnému   súdu žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov, v ktorej označil troch žalovaných. Okresný súd urobil prvý   úkon až 18. marca 2005, nariadil vo veci   termín ústneho pojednávania na 23. jún 2005, ktorý sa neuskutočnil, a od uvedenej doby sa vo veci nekonalo. Preto podal sťažnosť predsedovi okresného súdu, no napriek tomu sa vo veci nekonalo.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo V. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 od. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 262/2004 porušené bolo.

2) Okresnému súdu v Čadci prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 262/2004 konať bez zbytočných prieťahov.

3) V. Š. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk (slovom stotisíc korún slovenských), ktoré je Okresný súd v Čadci povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Okresný súd v Čadci je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia nahradiť trovy konania V. Š., na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P. (...) tak ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. l ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   zaručeného   v čl.   48 ods. 2   ústavy   ústavný   súd   berie   do   úvahy,   že   odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 17/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, II. ÚS 175/06).

Okrem   toho ústavný   súd pri   posudzovaní veci   berie do   úvahy právnu   a faktickú zložitosť veci, správanie sa účastníkov a spôsob, akým súd v konaní postupuje.

Sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 262/2004.

Z predloženého spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že žalobca podal žalobu okresnému súdu 21. novembra 2004 a žiadal aj o vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd vo veci urobil prvý úkon už 29. novembra 2004, ktorým vyzval žalobcu na doplatenie súdneho poplatku. Súčasne žiadal príslušný krajský súd o zapožičanie spisu, ktorý s vecou súvisel a zisťoval potrebné podklady týkajúcich sa žalovaných. V decembri toho istého roka zisťoval   presné   adresy   účastníkov   a informácie   na   príslušnom   katastri   nehnuteľnosti a uznesením zo dňa 21. decembra 2004 zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia. V marci   2005   po   právoplatnosti   uznesenia   o predbežnom   opatrení   vyzval   okresný   súd žalobcu na doplatenie súdneho poplatku, ktorý   ho uhradil 25. mája 2005. Okresný súd následne   nariadil   termín   ústneho   pojednávania   na   23.   jún   2005;   z   účasti   na   ňom   sa ospravedlnil   právny   zástupca   žalobcu.   Vzhľadom   na to,   že   neboli   presne   známe adresy žalovaných, resp. konateľov spoločnosti, okresný súd robil potrebné kroky na odstránenie tohto   nedostatku.   Súčasne   došlo   21.   júla   2005   k vypovedaniu   plnej   moci   právnemu zástupcovi   žalobcu.   Nový   termín   ústneho   pojednávania   súd   určil   na   27.   október   2005 po tom, čo zistil od príslušných orgánov adresy žalovaných. Pojednávania sa nezúčastnili žalovaní, ktorí ani nemali vykázané doručenia, preto okresný súd opätovne nariadil termín ústneho   pojednávania   na   6.   december   2005.   Z neúčasti   na   ňom   sa   ospravedlnil   právny zástupca   jedného   zo   žalovaných.   Pretože   stále   boli   problémy   s doručením   predvolaní, okresný   súd   požiadal   príslušné   orgány   opätovne   o ich   označenie   a zistenie   pobytu označených osôb – žalovaných.

Dňa   9.   februára   2006   vyjadril   zaujatosť   vo   veci   predseda   senátu,   ako   aj   ďalší sudcovia   okresného   súdu,   ktorým   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie.   Vec   bola   po viacerých zmenách predsedu senátu pridelená na konanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. K., ktorá hneď vo veci urobila prvý úkon 15. januára 2007 a vyzvala žalobcu na označenie právneho zástupcu a na predloženie dokladov potrebných na rozhodnutie. Žalobca požiadal o predlženie uloženej lehoty a 29. marca 2007 oznámil predsedníčke senátu, od kedy sa vo veci robili potrebné priebežné úkony.

V čase rozhodovania ústavným súdom vo veci ešte rozhodnuté nebolo.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplývalo, že v období od februára do októbra 2006 predseda   okresného   súdu,   resp.   jeho   podpredseda,   rozhodovali   o zaujatosti   jednotlivých sudcov okresného súdu, pretože oni sami vzniesli tieto námietky. Aj keď išlo o pomerne dlhé obdobie, neznamenalo to, že okresný súd nevykonával žiadne úkony. Predovšetkým vyzval žalobcu oznámiť súdu potrebné údaje a vykonať niektoré úkony súvisiace s vecou v mesiaci február 2006, ktoré boli súdom   urgované ešte 3. mája 2006, pretože žalobca v určenej lehote uloženú povinnosť nesplnil. Túto povinnosť žalobca nakoniec splnil až po ďalšej urgencii okresného súdu až v mesiaci marci 2007.

Preskúmaním   procesných   úkonov   v predmetnom   konaní   ústavný   súd   zistil   iba ojedinelý   prieťah,   a to   v období,   keď   rozhodoval   predseda   okresného   súdu,   resp.   jeho podpredseda o zaujatosti sudcov konať vo veci.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   teda   okolnosti   prípadu   nepreukazujú   taký   rozsah a intenzitu porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutia o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   a priznaní   úhrady   trov   konania   sú   podmienené   vyslovením porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa (čl. l27 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2007