znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 239 /03-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., N., vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci v primeranom čase podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Nc 2125/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Z. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. novembra 2003 doručené podanie M. Z., N. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť“ vo veci   porušenia   jeho   práva   na prerokovanie   veci   v primeranom   čase   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu v Nitre (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Nc 2125/02.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 11. septembra 2002 podal návrh na začatie konania   o ochranu   osobnosti.   Pretože   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj „OSP“) konania o ochrane osobnosti majú byť podľa jeho názoru rozhodnuté do jedného roka   a pretože   sa   tak   nestalo,   je   jeho   sťažnosť   dôvodná.   Od   ústavného   súdu   požaduje rozhodnúť, že všeobecné súdy porušili jeho základné právo na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote, požaduje priznať primerané finančné zadosťučinenie, ako aj prideliť právneho zástupcu.

Ústavný   súd   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   sťažovateľa   podľa   § 25 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie je daný niektorý z dôvodov na jej odmietnutie uvedený v § 25 ods. 2 cit. zákona. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť sa považuje taká sťažnosť, na základe ktorej sa sťažovateľ síce dožaduje vyslovenia porušenia jeho   práv   podľa   dohovoru   alebo   základných   práv   a slobôd   podľa   Ústavy   Slovenskej republiky, ale celková doba konania, ako aj argumenty sťažovateľa nesignalizujú reálnu možnosť   zbytočných   prieťahov   v konaní,   a tým   ani   porušenia   práv   sťažovateľa (II. ÚS 109/03).   V danom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   argumenty   sťažovateľa nesignalizovali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03). Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Čo sa týka sťažovateľom namietaného nedodržania zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie, ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že jej nedodržanie nezakladá   samo   osebe   dôvod   na   vyslovenie   zbytočných   prieťahov   v konaní   vedúcich k porušeniu základného práva (práv) sťažovateľa. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku   je   doba   na   rozhodnutie   v konaní   o ochranu osobnosti jeden rok, ústavný súd uvádza, že s účinnosťou od 9. novembra 2002 (na základe nálezu ústavného súdu zo 7. novembra 2002 uverejneného pod č. 620/2002 Z. z.) táto lehota už   ustanovená   nie   je   a s účinnosťou   od   1.   septembra   2003   celé   ustanovenie   §   200i Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa osobitného konania o ochranu osobnosti bolo z Občianskeho súdneho poriadku vypustené.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2003