znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 239/02-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 11.   decembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť L., s. r. o., B. - H. vo veci porušenia jeho základného práva   upraveného   v čl.   20   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   z 11.   novembra   1998   v konaní   sp.   zn.   51   Cb   2/98   a uznesením o nariadení výkonu rozhodnutia Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. E 1019/00-16 z 8. januára 2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L., s. r. o.,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra 2002 doručená sťažnosť   firmy L., s. r. o., B. - H. (ďalej len „sťažovateľ“) na porušenie základných   práv   a slobôd   garantovaných   Ústavnou   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“),   ktorou   sa   sťažovateľ   dožaduje   vyslovenia   porušenia   jeho   základného   práva upraveného v čl. 20 ústavy (na súkromné vlastníctvo) a primeraného odškodnenia za škody, ktoré utrpel. Pri formulovaní tejto požiadavky sťažovateľ vychádza z neúspechu v súdnom spore v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 51 Cb 2/98 (o vydanie   veci)   v spojitosti   s uznesením   Okresného   súdu   v Považskej   Bystrici   č.   k. E 1019/00-16 z 8. januára o nariadení výkonu rozhodnutia v predmetnom súdnom spore na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51 Cb 2/98 z 11. novembra 1998. Sťažovateľ bol neúspešný v konaní o návrhu na obnovu konania. Vo svojej sťažnosti sťažovateľ   uviedol,   že   „konaním   rôznych   súdov   v predmetnom   súdnom   spore  ...   došlo nielen k značným materiálnym a morálnym škodám... firmy, ale aj „k porušeniu Ústavou garantovaných práv o súkromnom vlastníctve... pri výkone rozhodnutia č. 51 Cb 2/98“.... Sťažovateľ je toho   názoru, že keďže v súčasnosti   už neexistuje   žiadny   spôsob   ochrany základných   práv   a slobôd   cestou   súdov   a prokuratúry   Slovenskej   republiky,   bola   tým splnená   podmienka   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   v zmysle   §   53   ods.   1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Na základe uvedených skutočností žiada sťažovateľ „v zmysle Ústavy SR, hlava druhá, siedmy oddiel, Ústavný súd SR o súdnu ochranu Ústavou garantovaných základných práv a slobôd, hlava druhá, druhý oddiel, čl. 20 Ústavy   SR na   súkromné   vlastníctvo   a o primerané   odškodnenie   za   škody,   ktoré   utrpela spoločnosť L. s. r. o.“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Každú sťažnosť ústavný súd predbežne prerokuje a zisťuje, či nie sú dôvody na jej odmietnutie uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

O sťažnosti   je   ústavný   súd   oprávnený   konať,   ak   spĺňa   náležitosti   a podmienky ustanovené zákonom o ústavnom súde. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. novembra 1998 sp. zn. 51 Cb 2/98 a uznesením o nariadení výkonu rozhodnutia Okresného súdu v Považskej Bystrici č.   k. E 1019/00-16 z 8. januára 2001, t. j. v čase, keď zákonom ustanovená lehota na podanie sťažnosti   už   uplynula.   Na   základe   tejto   skutočnosti   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2002